Filozofia - Novovek

Filozofia - Novovek
Phileo - Sophia == Milovat múdrost
- hladá podstatu za kvalitatívnou rozmanitostou vecí a javou
Základné filozofické disciplíny:
Ontológia - podstata bytia (súcna)
Gnozeológia - poznatelnost bytia
Antropológia - existencia cloveka
Estetika - estetické osvojenie si sveta clovekom: krásno, komicno, ošklivost
Etika - konanie cloveka a jeho hodnotenie z morálneho hladiska
Axiológia - o hodnotách, podstate, druhoch hodnotenia a hodnotení
Francúzska filozofia 18.storocia
J.D. De La Mettrie
Ontológia: materializmus, hylozoizmus, pohyb - vnútorná vlastnost hmoty
líši sa v kvalite (napr. clovek má viac rozumu), telo = hodinový stroj
Etika: relatívnost a menlivost morálnych hodnôt
od vzdelania závisí úroven cloveka
uprednostnuje spolocenský záujem
D.Diderot
Ontológia: materializmus, hylozoizmus, pohyb - vnútorná vlastnost hmoty
 redigoval velkú encyklopédiu: “Encyklopédia vied, umení a remesiel” (22
rokov)
mala osvetový charakter (proti nevedomosti a predsudkom)
P.H.D. von Holbach
 “Náboženstvo existuje vdaka nevedomosti, je brzdou rozvoja vedy.”
 prezývka “osobný nepriatel Boha”
Ontológia: podstaty: voda, ohen, zem, vzduch; pohyb - vlastnost hmoty, prícinou
všetkych zmien
Gnozeológia: empirizmus, senzualizmus, odmieta vrodené idey
Etika: zaoberal sa prírodnými vedami - treba konat v súlade s prírodou
túžba po štastí je prirodzená, vyviera z pudu sebazáchovy
úloha spolocnosti: urobit cloveka dobrým a štastným
výchova je hlavným prostriedkom charakteru cloveka
myšlienka zladenia osobných a spolocenských záujmov
názory vládnu svetom, zákonodárci majú rozhodujúcu úlohu v dejinách
C.H.
Helvetius
Gnozeológia: záujmy a vášne sú impulzom sveta, motívom pri poznávaní
Etika: užitocnost - morálne hodnotenie
vzájomná tolerancia
zákonodárstvo je pramenom mravnosti
Klasická nemecká filozofia
 Nemecko - rozdrobené, kniežacie štáty
 filozofovia mali lepšie postavenie, ich diela sa verejne vydávali, boli profesori
na univerzitách
Friedrich Wilhelm Joseph Schelling
 clen Mníchovskej akadémie vied, témy jeho prednášok: mytológia a zjavenie
Ontológia: filozofia totožnosti hmoty a ducha = neuvedomelý stav svetového ducha,
z ktorého vzniká príroda a spolocnost
protiklady: zdroj všetkých zmien
Ludwig Feuerbach
 zanechal štúdium teológie, na Berlínskej univerzite pocúval Heglove
prednášky
Ontológia: materializmus, atribúty: pohyb, priestor, cas
“Myšlienky o smrti a nesmrtelnosti” - odmietol nesmrtelnost
antropologický charakter filozofie - clovek je prirodzená bytost
Gnozeológia: empirizmus, senzualizmus, snaha spojit empirizmus s racionalizmom
uznáva abstraktné myslenie
Etika: štastie = obmedzenie svojich potrieb + láskavý prístup k ludom
kritizuje krestanstvo a náboženstvo, chce ho menit osvetou:
“Nie Boh stvoril cloveka, ale clovek stvoril Boha”
“Clovek sa modlí, lebo má rád sám seba”
Georg Wilhelm Friedrich Hegel
 protestant, najvýznamnejší novoveký filozof
Ontológia: objektívny idealista, základ všetkého je absolútna idea
stupne vývoja ideí : 1. cisté myslenie (logika)
2. príroda
3. ludské myslenie (filozofia ducha)
4. najvyššie formy: náboženská, filozofická, umelecká
príroda je druhotná, odvodená od absolútnej idey
idea sa mení, vyvíja, jej cinnost sa prejavuje v myslení  svet je odrazom
sveta ideí
aktívny princíp, chápe svet ako proces, hladá vnútorné súvislosti
všeobecné zákony dilektiky:
1. Zákon prechodu kvantitatívnych zmien v kvalitatívne zmeny
2. Zákon jednoty a boja protikladov
3. Zákon negácie negácie
venoval sa kategóriám: bytie, nic, kvantita, kvalita, miera, podstata, totoznost,
rozdiel, náhoda,.. kategórie vzájomne súvisia, sú v pohybe
Immanuel Kant
 s chudobnej protestantskej rodiny, úcta k matke
Gnozeológia: agnosticizmus
Ontológia: apriórne kategórie (transcendentálne)
antinomický charakter vecí (má ho rozum, antinómia = protirecenie)
svet vecí existuje objektívne, nezávisle od ludského vedomia
k životu pristupoval ako k povinnosti
Etika: náboženstvo = morálka - v existenciu Boha treba verit, lebo si to žiada náš
každodenný život
kategorický imperatív: “Konaj tak, aby sa zásady tvojho konania, mohli stat
všeobecnými
pravidlami”
Teória štátu: obcianska sloboda = právo jednotlivca, aby sa riadil zákonmi, ktoré
schválil
hlása rovnost pred zákonom
mier - ideálny stav spolocnosti
Johann Gottlieb Fichte
 študoval teológiu, prednášal v Jene, Berlíne
Ontológia: vychádza z absolútneho subjektu ja (všeludské vedomie): empirické JA -
skúsenost
zvláštne JA - príroda
odmieta existenciu náhody  sloboda = poznanie nevyhnutnosti
Etika: náboženstvo je dôležité len pre morálku
Teória štátu: dielo: Uzavretý obchodný štát
štát by sa mal vyvíjat izolovane od cudzích vplyvov, uchovat si cistotu národa
Poklasické obdobie (2.polovica 19.storocia)
 pluralizmus vo filozofii
 hladanie zmyslu života
 filozofia má spolupracovat s vedou  scientistická, antropologická
(Schopenhauer, Nietche)
Pozitivizmus
August Comte
 zakladatel Pozitivizmu
Gnozeológia: zakladatel empirickej sociológie: poznanie prírody i spolocnosti
 filozofia má odmietnut otázky, ktoré presahujú skúsenost - nedajú sa
overit
 klasifikácia vied: základ chémia (matematika, astronómia, fyzika, biológia,
sociológia,...)
 autor zákona Troch štádií vývoja ludského ducha
1. teologícké: nadprirodzeno
2.
metafyzické: abstraktné filozofické pojmy vysvetlujúce skutocnost
3. pozitívne: ludstvo sa sústreduje na prísne vedecké poznanie
Empiriokriticizmus
Ernest Mach
 rakúsky filozof
 samotné skúmanie pojmu skúsenost  našu skúsenost tvoria
zmyslové pocity
 zástanca princípu ekonomického myslenia
(vedecké pojmy sa neriadia odhalovaním pravdy, ale najjednoduchším spôsobom
vysvetlenia)
Novopozitivizmus
 objasnenie pouciek vedy, logická analýza jazyka vedy - filozofické problémy
sú jazykové problémy
 predstavitelia: Viedenský krúžok (Rudolf Carnap, Neurath, Frank), Ludwig
Wittgenstein,
 vedecký smer - problémy modernej logiky, jazyka, štruktúra vedeckého
poznávania, problémy perspektívy budúcnosti, otázky prírody - ekológia
 20. roky 20. storocia - logický pozitivizmus
Pragmatizmus
 pragma = cinnost, filozofia cinnosti
 antropologický smer: clovek, jeho vnútro
 subjektívnoidealistický smer: “Od môjho vnútra závisí existencia sveta”
 vznik USA, 70-te roky 19. Storocia - rozšírenie do Európy
 princípy sformuloval Charles XXX Peirce (dielo: Ako vyjadrit naše idey)
 koncom 19. storocia nadobúda ucelenú podobu v diele Williama Jamesa
 vrcholí zaciatkom 20. Storocia v diele Johna Deweya
 prívrženci: cs.: Karel Capek, tal.: prívrženec Papine
Wiliam James
 dielo Pragmatizmus
 užitocnost je základom filozofického postoja
Gnozeológia - agnosticizmus - popiera poznatelnost sveta, vláda náhody
- celý svet objektívny, skutocnost = skúsenost - empirizmus
- teória je pravdivá, ked sa osvedcuje v praxi
Etika: náboženstvo prináša uspokojenie
John Dewey
 filozofia inštrumentalizmu
 poznanie a myslenie umožnujú orientovanie sa vo svete
 ciel nášho života je zdokonalovanie prostredníctvom výchovy
Existencionalizmus
Nemecko - vznik v 20. rokoch 20. storocia, predstavitelia: Martin Heidegger, Karl
Jaspers
Nemecko porazené, neistota, nepokoj  otázky zmyslu života
Francúzsko - 40.
roky, predstavitelia: Gabriel Honoré Marcel, Jean Paul Sartre
 otázky postavenia cloveka vo svete, témy strachu a smrti
 existencia sa chápe ako konecná
 veda nemôže dat odpoved, nemôže byt návodom na konanie cloveka
 význam má len vlastné jestvovanie - silný individualizmus
 hranicné stavy: stavy utrpenia, bolesti a strachu - priblíženie vlastnej
existencie
 vonkajší svet neexistuje nezávisle od ludí, je nepriatelský, vnocuje názory,
morálku, vkus
 “Nikto nemôže umriet namiesto iného, každý umiera sám”
Základné pojmy:
Monizmus - jednotnost, nedelitelnost prírody
Dualizmus - duchovná a hmotná podstata
Pluralizmus - opak monizmu, množstvo duchovných navzájom od seba nezávislých
podstát sveta
Hylozoizmus - viera v živost hmoty, jej myslenie, cítenie
Živelná dialektika - príroda je hmota v neustálom pohybe, vývoji a vzájomných
súvistlostiach
Determinizmus - ucenie o všeobecnej zákonitej súvislosti a prícinnej podmienenosti
všetkých javov
Agnosticizmus - popieranie možnosti objektívnej poznatelnosti sveta a jeho javov
Nihilizmus - úplné popieranie všetkých ustálených hodnôt a zásad, spolocenských,
mravných
Senzualizmus - uznávanie pocitov za zdroj poznania, odvodzovanie poznania zo
zmyslového vnímania
Fatalizmus - “všetko sa deje z nevyhnutnosti”, slepá viera v neodvratný osud,
osudovost
Panteizmus - boh je príroda, príroda je boh
Nominalizmus - pojmy sú len výtvory mysle bez reálnej existencie, skutocne existujú
len slová
Solipsizmus - popieranie existencie vonkajšieho sveta (ako výtvor vedomia), uznáv. len
vlastného ja
Apologetika - pokus o vedeckú obhajobu cirkvi a jej rozumové pochopenie
Apatia - chorobná nevšímavost, lahostajnost, necitlivost, otupenost
Empirizmus - filozofické ucenie, ktoré zmyslovú skúsenost považuje za jediné
východisko poznania
Racionalizmus - filozofické ucenie, ktoré považuje rozum za jediný a najvyšší zdroj
poznania.