Historický vývoj demokracie

Historický vývoj demokracie
Grécko
- pojem demokracia pochádza z antického Gr., pôvodne oznacoval polit. zriadenie
mestských št. - polis, najmä Atén v 6. - 4. st. p. n. l.
- polis bol iný, než je dnešný št., líšil sa rozlohou i poctom obyv.
- Atény - 5. st. p. n. l.
- Solón, Kleistén, Perikles - vytv. spolocenské predpoklady, aby sa sformovala
demokracia ako št. režim
- vláda ludu - uplatnovala sa na ludovom zhromaždení (vš. obyv. rozhodovali o
všetkom)
- zápory:
- na ludovom zhromaždení sa mohol zúcastnit len obcan s aténskym príslušenstvom a
musel byt slobodný
- z diania boli vylúcené ženy a otroci
- z 300 tis. obcanov malo právo zúcastnit sa len 40 tis.
- z vlády ludu bolo vela vyclenených, vládla len elita
- no aj napriek záporom je aténska demokracia pre nás velký vzor: každý slobodný
Aténcan je uvedomelý obcan - vie plnit svoje obcianske povinnosti -> je schopný
zastávat verejné funkcie (výber do nich bol losovaním, okrem vojenských a financných
funkcií)
- Sokrates aj Platón vystupovali proti demokracii
- Sokrates - prílišná a neobmedzená sloboda je zlá pre spolocnost; velký problém: vš.,
kt. rozhodujú o osude spolocnosti musia byt vzdelaný
- Platón - je to najhoršie zriadenie, kt. vyvoláva tyraniu; sloboda: zákl. pravidlo -
„každý robí to, co uzná za vhodné", a preto sa nerešpektuje povinnost; zápor: je to
vláda nevzdelaného cloveka
- Aristoteles - demokracia = zdroj polit. nestability a polit. cinov
- klady: ludia sa vyjadrovali k problémom - verejným veciam, každú funkciu mohol
obcan zastávat iba raz
- otázne: nemohol sa zdržat hlasovania, bud áno al. nie
Antický Rím
- nemal jasne vykryštalizovanú demokraciu ako Atény
- v obd. republiky - prvky demokracie v rímskej spolocnosti
- senát - aristokrat. prvok
- ludové zhromaždenie - obcania sa síce mohli zúcastnovat na št. moci, ale iba málokto
z nich mohol zastávat rozhodujúce verejnú funkcie
- tribúni ludu - tiež demokrat. prvok, zastávali názory plebejcov vo vztahu k aristokracii
Stredovek
- pocas celého stredoveku nemožno vláde ludu ani hovorit
- je temným aj z tohto hladiska
- clovek sa modlí a pracuje, nemá takmer žiadne práva
- predovš. vazalské (lénske) vztahy (žiadna vláda ludu)
- vytv. predpoklady na obmedzenie moci panovníka (absolutistickej) + boj o moc medzi
cirkvou a panovníkom
Anglicko
- Ján Bezzemok - Magna charta (13. st.)
- obmedzenie absolutistickej moci krála
- vznikla Rada barónov, kt.
s králom rozhodovali o dôležitých ? (dane…)
Humanizmus a renesancia
- prináša nové videnie cloveka
- (vznik v Tal.)
- clovek so sv. individuálnymi crtami (Boccatio - obyc. ludia s obyc. životmi)
- clovek má právo na dôstojný život
- Pico della Mirandola - Boh nás stvoril na svoj obraz - má nám dožicit dobro
- nové pohlady a teórie na usporiadanie spolocnosti
- soc. ucenie:
- T. More („Utópia" - obyvatelia žijúci na ostrove sú štastní, volia si zástupcov zo seba)
+ T. Campanella x Machiavelli (hovorí o absolutizme)
- obaja rozvíjali princíp rovnosti - vš. ludia by mali mat dostatok práce a mali by byt
dostatocne ohodnotení
- obd. humanizmu a renesancie prinieslo myšlienku zastupitelstva
Osvietenstvo
- viera v cloveka a jeho rozum
- clovek verí v neobmedzené možnosti sv. rozumu
- J. Locke (Angl.) - 1 clovek nemôže viest vš. v št. (žiadny absolutizmus)
- Ch. Montesquieu (Franc.) - dokoncil delbu moci na zákonodarnú, výkonnú a súdnu
(zákonodarná, výkonná a federatívna); Duch zákonov"
- výrazný krok k demokracii
J. J. Rousseau - emocionálny osvietenec
- lud je suverénny -> clovek je slobodný
- lud je nositel vš. moci v spolocnosti
- princíp obecnej vôle - spol. sa riadi rozhodnutiami väcšiny
- „O spolocenskej zmluve"
- žiadna zastupitelská demokracia - bud si lud vládne sám, al. niekto iný
- posvätil komunizmus
Po buržoáznej revolúcii
- -> velkých št. => budovanie zastupitelských orgánov = nepriamej demokracie.