Charta OSN

Charta OSN
Organizácia spojených národov (OSN) je organizáciou takmer všetkých štátov na tejto
planéte, ktoré sa zaviazali spolupracovat pri podpore zásad a cielov vytýcených v jej
Charte. Je to záväzok znicit vojnu, prehlbovat ludské práva, rozvíjat sociálny pokrok a
priatelské vztahy medzi národmi a používat túto organizáciu ako stredisko pre
sledovanie svojich krokov za úcelom dosiahnutia týchto cielov. Charta OSN bola
podpísaná 26. júna 1945 predstavitelmi 50 vlád, ktorí sa zišli na Konferencii Spojených
národov o medzinárodnej organizácii v San Franciscu. Do platnosti vstúpila 24. októbra
1945. Neskôr k nej bolo schválených viacero dodatkov.
Charta OSN pozostáva z nasledovných kapitol:
1. Ciele a zásady (cl. 1-2)
2. Clenstvo (cl. 3-6)
3. Orgány (cl. 7-8)
4. Valné zhromaždenie
- Zloženie (cl. 9)
- Funkcie a právomoci (cl. 10-17)
- Hlasovanie (cl. 18-19)
- Riadenie (cl. 20-22)
5. Rada bezpecnosti
- Zloženie (cl. 23)
- Funkcie a právomoci (cl. 24-27)
- Riadenie (cl. 28-32)
6. Pokojné riešenie sporov (cl. 33-38)
7. Akcie pri ohrození mieru , porušení mieru a útocných akciách (cl. 39-51)
8. Oblastné dohody (cl. 52-54)
9. Medzinárodná hospodárska a sociálna súcinnost (cl. 55-60)
10. Hospodárska a sociálna rada
- Zloženie (cl. 61)
- Funkcie a právomoci (cl. 62-66)
- Hlasovanie (cl. 67)
- Riadenie (cl. 68-72)
11. Deklarácia o nesamosprávnych územiach (cl. 73-74)
12. Medzinárodná porucnícka sústava (cl. 75-85)
13. Porucnícka rada
- Zloženie (cl. 86)
- Funkcie a právomoci (cl. 87-88)
- Hlasovanie (cl. 89)
- Riadenie (cl. 90-91)
14. Medzinárodný súdny dvor (cl. 92-96)
15. Sekretariát (cl. 97-101)
16. Rôzne ustanovenia (cl. 102-105)
17. Prechodné bezpecnostné opatrenia (cl.106-107)
18. Zmeny (cl. 108-109)
19. Ratifikácia a podpis (cl.
110-111)
V úvode Charty vyslovuje lud spojených národov odhodlanie:
- ochránit budúce pokolenia od vojny
- vyhlásit znova dôveru v základné ludské práva, dôstojnost a hodnotu ludskej
osobnosti, rovnocennost práv mužov a žien a národov velkých aj malých
- vytvorit pomery, pri ktorých môžu byt zachované spravodlivost a úcta k
záväzkom vyplývajúcim zo zmlúv a iných pramenov medzinárodného práva
- podporovat sociálny pokrok a zlepšovat životnú úroven pri väcšej slobode
V záujme týchto cielov:
- byt znášanliví a žit vo vzájomnom mieri
- zjednotit svoje sily na udržanie svetového mieru a bezpecnosti
- prijat zásady a zaviest metódy zaistujúce, aby ozbrojené sily neboli využívané
inak ako v spolocnom záujme a používat medzinárodné orgány na podporu
hospodárskeho a sociálneho pokroku všetkých národov
Najdôležitejšie body Charty OSN:
Cielom OSN je udržiavat medzinárodný mier a bezpecnost, rozvíjat medzi národmi
priatelské vztahy, riešit medzinárodné problémy hospodárskeho, sociálneho, kultúrneho
alebo humanitárneho charakteru, podporovat ludské práva a slobody bez rozdielu rasy,
pohlavia, jazyka alebo náboženstva.
Clenom OSN sa môže stat ktorýkolvek mierumilovný štát, ktorý prijme záväzky
obsiahnuté v Charte.
O prijatí nového clena rozhoduje Valné zhromaždenie na odporúcanie Rady
bezpecnosti.
Hlavnými orgánmi OSN sú: - Valné zhromaždenie
- Rada bezpecnosti
- Hospodárska a sociálna rada
- Porucnícka rada
- Medzinárodný súdny dvor
- Sekretariát
Valné zhromaždenie: - skladá sa zo všetkých clenov OSN
- každý clen má vo valnom zhromaždení nanajvýš 5 zástupcov
- jedná o všetkých otázkach v rámci Charty
- môže dávat odporúcania Rade bezpecnosti aj jednotlivým clenom
- môže prejednávat zásady, ktorými sa má riadit odzbrojovanie
- prejednáva a schvaluje rozpocet OSN
- prejednáva a schvaluje financné a rozpoctové dohody
- pravidelne zasadá 1-krát rocne, v prípade potreby sa uskutocnujú
zvláštne zasadnutia
- zasadnutie zvoláva generálny tajomník na žiadost Rady
bezpecnosti alebo väcšiny clenov
- volí clenov do iných orgánov OSN
- má generálneho tajomníka
Rada bezpecnosti: - má 15 clenov
- stáli clenovia: Cína, Francúzsko, Rusko, Spojené královstvo Velkej
Británie a Severného Írska a Spojené štáty americké
- nestáli clenovia sú volení na dva roky Valným zhromaždením
- jej úlohou je udržiavanie medzinárodného mieru a bezpecnosti
- rozhoduje sa kladnými hlasmi 9 clenov
- má predsedu
Hospodárska a sociálna rada: - má 27 clenov volených na tri roky Valným
zhromaždením
- vypracováva štúdie a správy, zvoláva madzinárodné
konferencie, predkladá návrhy zmlúv o otázkach hospodárskych, sociálnych,
kultúrnych, výchovných, zdravotníckych a pod.
- rozhoduje väcšinou hlasov
- zriaduje komisie v hospodárskom a sociálnom obore
- má predsedu
Porucnícka rada: - porucníctvo sa vztahuje na územia, ktoré sú pod mandátom,
územia, ktoré
sa dobrovolne podriadia medzinárodnej porucníckej sústave, a i.
- porucníctvo sa nevztahuje na územia, ktoré sa stanú clenmi OSN
- má za úlohu posilnovat mier a bezpecnost, podporovat politický,
hospodársky a sociálny pokrok porucníckych území, zozvoj vzdelania a postupný vývoj
k samospráve alebo nezávislosti, tiež zabezpecit dodržiavanie ludkých práv a slobôd
pre všetkých a rovnocenné zaobchádzanie v sociálnej, hospodárskej a obchodnej
oblasti a pri výkone spravodlivosti
- skladá sa z clenov spravujúcich porucnícke územie volených Valným
zhromaždením na 3 roky
- jej úlohou je tiež prejednávat správy predložené spravujúcou
mocou, každorocne vypracovat dotazník o politickom, hospodárskom, sociálnom a
výchovnom pokroku obyvatelov porucníckych území
- má predsedu
Medzinárodný súdny dvor: - je hlavným súdnym orgánom OSN
- pôsobí na základe štatusu, ktorý je založený na štatuse
Stáleho dvora medzinárodnej spravodlivosti
- každý clen OSN sa musí podrobit jeho rozhodnutiu v
každom spore, v ktorom je stranou
- vydáva posudky k právnym otázkam na požiadanie
ostatných orgánov OSN
Sekretariát:- skladá sa z generálneho tajomníka a zamestnancov
- generálneho tajomníka menuje Valné zhromaždenie
- generálny tajomník je hlavným správnym úradníkom OSN, vykonáva
všetky úlohy, ktoré mu zverí Valné zhromaždenie, Rada bezpecnosti, Hospodárska a
sociálna rada a Porucnícka rada
- generálny tajomník podáva Valnému zhromaždeniu výrocnú správu o
cinnosti OSN
- generálny tajomník ani zamestnanci nesmú žiadat ani prijímat pokyny od
žiadnej vlády ani inej moci v rámci OSN
- zamestnancov menuje generálny tajomník, tvoria súcast sekretariátu
V prípade ohrozenia ci porušenia mieru urcí Rada bezpecnosti, aké opatrenia treba
použit. Môžu to byt napríklad ciastocné alebo úplné prerušenie hospodárskych stykov,
spojov železnicných, námorných, leteckých, poštovných, rádiových a iných, ako aj
prerušenie stykov diplomatických.
Ak tieto opatrenia podla Rady bezpecnosti neboli dostatocne úcinné, môžu byt
podniknuté akcie leteckými, námornými ci pozemnými silami, ak je to nutné pre
zachovanie alebo obnovenie medzinárodného mieru. Medzi takéto akcie patria
napríklad demonštrácie, blokády a iné operácie.
Všetci celnovia OSN sa zaväzujú, že Rade bezpecnosti na jej výzvu dajú k dispozícii
ozbrojené sily, pomoc a služby nutné k zachovaniu medzinárodného mieru a
bezpecnosti, vrátane práva priechodu.
Plány na použitie ozbrojených síl vypracuje Rada bezpecnosti za pomoci Vojenského
štábneho výboru, ktorý sa skladá z nácelníkov štábov stálych clenov Rady bezpecnosti
alebo ich zástupcov. Vojenský štábny výbor zodpovedá za strategické riadenie všetkých
ozbrojených síl.
Originál Charty Organizácie spojených národov (aj jeho preklady v cínskom,
francúzskom, ruskom, anglickom a španielskom jazyku) sú uložené v archívoch vlády
Spojených štátov amerických.
________________________________________ __________________________
Zaujmav linky k refertu: