Filozofia - Stredovek

Filozofia - Stredovek
Phileo - Sophia == Milovat múdrost
- hladá podstatu za kvalitatívnou rozmanitostou vecí a javou
Základné filozofické disciplíny:
Ontológia - podstata bytia (súcna)
Gnozeológia - poznatelnost bytia
Antropológia - existencia cloveka
Estetika - estetické osvojenie si sveta clovekom: krásno, komicno, ošklivost
Etika - konanie cloveka a jeho hodnotenie z morálneho hladiska
Axiológia - o hodnotách, podstate, druhoch hodnotenia a hodnotení
Filozofia obdobia Helenizmu ( 4.st. p.n.l. - 4.st. n.l. ) (heléni = gréci)
 strata politickej samostatnosti (mestské štáty  súcast ríše
Alexandra Macedónskeho)
 strata možnosti zúcastnovat sa na správe vecí verejných
 do popredia sa dostáva etika a antropológia
 filozofia = umenie života, múdrost, spôsob dosiahnutia štastia
Epikureizmus
 ciel - štastie, radost, pokoj, vyrovnanost
 poznávanie zákonov prírody  oslobodenie sa od strachu (pred
smrtou, bohmi)
 všetko závisí od ludskej vôle
Epikuros zo Samu
ontológia - atomistická filozofia + náhodné vychýlenie atómov
gnozeológia - senzualizmus
etika - kritérium štastia je slast, dobro = súlad s prírodou, mudrc = cnostný clovek
striedmost v rozkoši  ataraxia (stav psychickej vyrovnanosti, stabilnosti)
Stoicizmus
Zenón z Kitia
ontológia - svet = živé jednotné, dokonalé, úcelne vytvorené teleso, ktoré je rozdelené
na
casti, podlieha cyklickému vývoju a je obdarené pneumou
(vesmírnym vedomím, ktoré je základom všetkých premien)
antropológia - fatalizmus, srdce = sídlo duše, rozum = najdôležitejsia ludská zložka
po smrti sa ludský rozum zlúci s rozumom sveta
etika - súlad s prírodou (poznanie jej zákonov a cnost - múdrost, štastie, ovládanie
túžieb a vášní), ataraxia  apatia
Skepticizmus
Pyrrhón z Elidy
etika = otázka štastia a cesta jeho dosiahnutia, filozof = clovek usilujúci sa nájst
štastie
gnozeológia - 3 otázky: 1) Aké sú veci ?
2) Ako sa má clovek správat ?
3) Co získame správnym postojom k nim ?
ani rozumové ani zmyslové poznanie nás neinformuje o vlastnostiach vecí
(zmysly nás neinformujú o veciach aké sú, ale aké sa nám javia)
 súdy sú subjektívne  treba sa vyhýbat akýchkolvek súdov o
veciach
(zastavenie snahy o spoznávanie sveta  duševný pokoj)
Stredoveká filozofia ( 5.st. n.l. - 15.st. n.l.
)
vplyv: cirkev - majetok, pôda, politická moc, vrstva nesúca vzelanost
antika - Aristotelova autorita  stagnácia vedy
 antický ideál: clovek praktický, neodriekiekavý  stredoveký ideál:
asketizmus
 boj medzi nominalistami a realistami: podstata sporu - reálna existencia
všeobecných pojmov
realisti: všeobecné pojmymajú objektívnu existenciu (nezávislú na ludskom myslení)
nominalisti: všeobecné pojmy sú len fikcie
Patristika ( 5. st. n.l. - 8. st. n.l. )
 patristi = apologetici  neskôr boli považovaní za kacírov
Augustínus Aurélius
teória štátu - cirkev = štát boží, vývoj dejín = boj medzi svetským a božím štátom
svetský štát má len zmysel, ak nie je v rozpore s božským štátom
ontológia - filozofia = má byt oporou viere, dualizmus, determinizmus
clovek (telo a nesmrtelná duša) - odraz boha
etika - duša - je obdarená vôlou a zameraná na najvyššie dobro
cnost je rozhodujúca, najvyššia cnost - láska k bohu
zlo (nedostatok dobra)  vina, hriech, trest = odnatie najvysšieho dobra
Scholastika ( 9. st. n.l. - 15. st. n.l. )
Tomáš Akvínsky
ontológia - objektívny idealizmus: “boh stvoril svet z nicoho podla svojej vôle
a hierarchicky ho usporiadal”, látka - pasívny, forma - aktívny princíp
gnozeológia - poznanie - zmyslové - základ všetkého poznania
rozumové - umožnuje hlbšie pochopenie
zjavením - doplna pravdu rozumu
 ciel = poznat pravdu (boha)
etika - hovorí o dobre a slobode
sloboda = clovek môže na základe svojej vôle volit medzi viacerími dobrami
“morálny clovek - je zameraný na to najvyššie dobro” (=boh)
“morálne hodnotenie závisí od ciela”
cnost - prostriedok na dosiahnutie najvyššieho dobra
cnosti - prirodzené (rozvaha, múdrost, spravodlivost…)
dané bohom (viera, láska, nádej…)
viera = vrchol morálky
Renesancná filozofia
vznik: severné Taliansko
 15. a 16. st.
- ekonomické a kultúrne zmeny v Európe
 vzniká uzol obchodných a námorných ciest, objav kníhtlace 
rýchlejšie šírenie myšlienok
 obdiv antiky, štúdium latinciny, gréctiny,
 rozvoj prírodných vied, vypracovanie metódy poznania na základe
zmyslových skúseností
 viera v cloveka a jeho schopnosti  snaha o úspech, štastie,
bohatstvo
 popretie stredovekého ideálu (asketizmu)
Bernardo Telesio
 nadväzoval na hylozoizmus Milétskej školy a Herakleitovu dialektiku =
materializmus
 prícina všetkých zmien : boj tepla a chladu
 existenciu boha chápe deisticky (boh stvoril svet a ponechal ho vlastným
zákonom)
 pre poznanie prírody je potrebné experimentovanie s nou
Mikuláš Kopernik
 heliocentrický systém (slnko je v klude, vesmír je konecný, ideálne kruhové
dráhy obehu planét)
Giordano Bruno (Filip Bruno, rád dominikánov  Giordano)
veda a filozofia - predmet poznania - vonkajší svet ┐
teológia - predmet poznania - viera ┴─> nemal by nastat žiadny konflikt
ontológia - rovnorodost všetkých planét,všetko pozostáva z vody, ohna, zeme, vzuchu
a éteru
panteizmus, vesmír je nekonecný, Zem nie je vínimocná  iné svety
gnozeológia - pravdivost je založená len na pozorovaní
etika - pravda = najvyššia cnost, sebazdokonalovanie!
“svet je dobrý a všetko vedie k dobru”
Galileo Galilei
 poznanie = nekonecný proces  pravda nepoznatelná
 vychádzal z metódy indukcie a dedukcie
 farba, zvuk, chut - subjektívne vlastnosti, vznikajúce na základe konvencie
(vid Demokritos: vlastnosti: primárne - objektívne, sekundárne - subjektívne)
 položil základy pre mechanistické chápanie sveta
 zamienanie sociálnych zákonov za mechanické
Klasická novoveká filozofia ( 16. st. n.l. - 18. st. n.l. )
 nová spolocnost má záujem o vedu a filozofiu, ktorej poznatky vychádzajú
zo skúsenosti a rozumu
 v gnozeológii vznikajú 2 smery:
Empirizmus
 filozofické ucenie, ktoré zmyslovú skúsenost považuje za jediné východisko
poznania
Francis Bacon
gnozeológia - úloha vedy - aktívne skúmat prírodu  zlepšenie a zdokonalenie
luds. života
“poznanie je sila”, 2 druhy poznatkov a) prinášajú bezprostredný úžitok
b) prinášajú svetlo, poznanie zákonov
zamýšla sa nad nepresnostami vedy, vyzýva k reformácii
hovorí o 4 idoloch (nepresnostiach):
a) idoly rodu - predstavy pochádzajúce od cloveka, prenos l. vlastností na prír.
b) idoly jaskyne - predstavy sú podmienené prostredím výchovou
c) idoly trhu - vyplývajú zo vztahov medzi ludmi a najmä zlým chápaním reci
d) idoly divadla - vznikajú pri nekritickom preberaní názorov autorít
vypracoval metódu indukcie
ontológia - materializmus, príroda je hmota, atómy
mechanický pohyb hmoty a jej kvalitatívna rozmanitost
zaviedol umelú klasifikáciu pohybov
teória 2-akej pravdy a) veda, b) teológia
Thomas Hobbes
ontológia - podstata - príroda, hmota = materializmus, obj.atribúty: len rozmer a
velkost
pohyb - vedlajšia, vonkajšia, náhodná vlastnost hmoty (vid. Bacon)
absolutizuje mechanický pohyb (duša a telo fungujú mechanicky)
teória štátu - “všetko je determinované zákonom sebazáchovy”
štát - prirodzená inštitúcia, vysvetluje ho na základe dohody, zmluvy
2 ludské motívy: pud sebazáchovy, snaha o vlastný prospech
clovek od prírody nemá vztah k spolocenskému životu, v štáte hladá len výhody
boj všetkých proti všetkým pud sebazáchovy  vznik štátu
t.j.
prenos prirodzeného individuálneho práva na spolocnost ako celok
2 stupne vo vývoji spolocnosti 1) prirodzený stav (pred štátom)  prechod
na
2) obciansky stav (štát)  základe dohody
John Locke
gnozeológia - kritika Descarta: “Nic nie je v rozume, co predtým nebolo v zmysloch” =
senzualizmus,
“Vedomie novorodenca je nepopísaná doska” = empirizmus; materializmus
vlastnosti: prvotné - objektívne (tvrdost, rozmer, tvar, pohyb, kvantita)
druhotné - subjektívne (schpnost vecí na nás pôsobit)
etika - kritérium morálneho dobra a zla je verejná mienka
“príroda je harmónia tela a ducha”
teória štátu - preberá Hobbesove názory
prirodzený stav - ludia mali vlastníctvo, ktoré však nebolo chránené zákonom
George Barkley
ontológia - “pocity sú jediná skutocnost, ktorú clovek vníma” = senzualizmus
vnímame vždy len konkrétne veci (napr.
predstava vždy konkrétneho trojuholníka)
“pojmy sú len slová vytvorené na lepšie dorozumenie sa” = nominalizmus
“byt znamená byt vnímaný” = empirizmus, solipsizmus
David Hume
ontológia - “predmetom filozofie má byt clovek”, skutocnost = tok dojmov,
prícinná súvislost - je nepoznatelná = agnosticizmus
- nie je prírodný zákon, ale zvyk,
výsledok casovej následnosti dojmov
Racionalizmus
 filozofické ucenie, ktoré považuje rozum za jediný a najvyšší zdroj poznania
Benedictus Spinoza (pôvodne Baruch Spinoza)
ontológia - kritika Descartovho dualizmu: “Okrem prírody nic neexistuje” =
materializmus
ciel filozofie = sebazdokonalovanie; monizmus, panteizmus, hylozoizmus:
atribúty hmoty: rozmer, myslenie, “príroda nepozná náhodu” = prísny determ.
“sloboda vyplýva z poznania nevyhnutnosti”
náboženstvo - etická funkcia, cloveka ani vedu nemá obmedzovat
etika - clovek je súcastou prírody, správanie cloveka je ovplyvnené sebazáchovou
teória štátu - preberá Hobbesove názory, najlepšia je demokracia
René Descartes
ontológia - dualizmus (hmotný princíp - rozmer, duchovný princíp - myslenie),
hylozoizmus
mechanistický pohlad na svet, clovek (boh spojil telo s dušou)  zviera,
“duša sídli v hypofýze a rozlieva sa kanálikmi po tele”, filozofia prírody
východisko poznania - pochybovanie o všetkom,
“myslím teda som” - nemožno pochybovat o tom že myslíme
gnozeológia - rozum + metódy indukcie a dedukcie  hodnoverné poznanie =
rationalizmus
1) Za pravdivé považovat len to, co clovek chápe
2) Zložitý problém rozdelit na ciastkové problémy
3) Postupovat od známeho k neznámemu
4) V retazi poznania nepripustit žiadne medzeri
teória vrodených ideí (vid Lockeho kritika)
Gottfried Wilhelm Leibniz
ontológia - tvorca monadologického a pluralistického systému
monády (=jednotky, podstata) - najmenšie, duchovné, je ich nekonecné množstvo,
vecné, neznicitelné, kvalitatívne odlišné, s podstatnou vlastnostou - pohyb
sú hierarchicky usporiadané: božia, ludské, zvieracie, rastlinné, neorganické-holé
monády majú predstavy: temné, nejasné … božské, vedomie - iba ludské monády
= hylozoizmus
gnozeológia - rationalizmus, myšlienka vrodených ideí
etika - najvyššia monáda - boh - snaha uskutocnit najvysšie dobro
Základné pojmy:
Monizmus - jednotnost, nedelitelnost prírody
Dualizmus - duchovná a hmotná podstata
Pluralizmus - opak monizmu, množstvo duchovných navzájom od seba nezávislých
podstát sveta
Hylozoizmus - viera v živost hmoty, jej myslenie, cítenie
Živelná dialektika - príroda je hmota v neustálom pohybe, vývoji a vzájomných
súvistlostiach
Determinizmus - ucenie o všeobecnej zákonitej súvislosti a prícinnej podmienenosti
všetkých javov
Agnosticizmus - popieranie možnosti objektívnej poznatelnosti sveta a jeho javov
Nihilizmus - úplné popieranie všetkých ustálených hodnôt a zásad, spolocenských,
mravných
Senzualizmus - uznávanie pocitov za zdroj poznania, odvodzovanie poznania zo
zmyslového vnímania
Fatalizmus - “všetko sa deje z nevyhnutnosti”, slepá viera v neodvratný osud,
osudovost
Panteizmus - boh je príroda, príroda je boh
Nominalizmus - pojmy sú len výtvory mysle bez reálnej existencie, skutocne existujú
len slová
Solipsizmus - popieranie existencie vonkajšieho sveta (ako výtvor vedomia), uznáv. len
vlastného ja
Apologetika - pokus o vedeckú obhajobu cirkvi a jej rozumové pochopenie
Apatia - chorobná nevšímavost, lahostajnost, necitlivost, otupenost.