Horizontálne rozdelenie štátnej moci

Horizontálne rozdelenie štátnej moci
- s myšl. rozdelit št. moc prišli novovekí filozofi: J. Locke, Ch. Montesquieu, Alexis de
Tocqueville
- už oni upozornovali, že je nebezpecné, aby sa moc sústredila v rukách 1 panovníka
al. polit. sily
- št. moc sa delí na:
1. zákonodarnú (legislatívnu)
2. výkonnú (exekutívnu)
3. súdnu (jurisdikciu)
- tieto 3 zložky sa doplnajú a kontrolujú
- odlišujú sa od seba vznikom a úlohami, kt. plnia v systéme št. moci
Zákonodarná moc - legislatíva
- má ju parlament (z fr. parler = rozprávat)
- parlament je zastupitelský orgán, jeho legitimita sa odvodzuje priamo od volicov, kt.
mu dávajú mandát vo veciach týkajúcich sa spolocnosti ako celku
- zloženie parlamentu:
a) jednokomorový - SR
b) dvojkomorový - CR (Snemovna/Senát), USA (Snemovna reprezentantov/Senát),
Velká Británia (Dolná Snemovna/Horná snemovna)
úlohy a právomoci parlamentu
1. prijíma, mení, doplna ústavu
2. prijíma, mení, doplna zákony
3. schvaluje št. rozpocet
4. schvaluje program vlády (neschválenie znamená polit. krízu a vypísanie predcasných
parlamentných volieb)
5. má právo kontrolovat vládu, ustanovovat ju a odvolávat
6. má právo ustanovovat št. moc
7. ratifikuje medzištátne dohody
Výkonná moc - exekutíva
- má ju vláda a prezident
Vláda
- vláda je najv. orgánom výkonnej moci, št. správy, takže je nadriadeným orgánom
ministerstvám a ostatným úradným i miestnym orgánom verejnej správy
- zloženie vlády:
a) predseda
b) ministri
- vznik vlády:
a) ako výsledok všeob. parlamentných volieb
b) ako výsledok priamych volieb hlavy št., kt. sám urcí vládu a stáva sa jej šéfom
(USA)
- v parlamentných rep. vš. clenov vlády aj predsedu vymenúva a odvoláva prezident a
poveruje ich riadit ministerstvá
- je parlamentnou zvyklostou poverit zostavením vlády al. vymenovat vš. clenov vlády
z parlamentnej väcšiny spomedzi tých strán, co v parlamentne získali najv. pocet
volicských hlasov
úlohy vlády
1. uvádzat do života rozhodnutia parlamentu, prijímat nariadenia na vykonanie
zákonov
2. vypracovat a predložit parlamentu na schválenie program. vyhlásenie
3. pripravovat návrhy zákonov v súlade s program. vyhlásením
4. vytvárat vhodné realizacné podm., organizacné podm.
5. vytvárat vhodné medzinár.
prostredie
Prezident
- môže mat:
a) silné postavenie (USA)
b) slabé postavenie (SR)
- postavenie prezidenta je podmienené kompetenciami, politickou a trestnou
zodpovednostou
kompetencie prezidenta
- uzatvára a dojednáva medzinár. zmluvy
- zastupuje št. navonok
- menuje št. funkcionárov
- je hl. vojenský velitel
cestné práva prezidenta
- používa prezidentskú stráž a štandardu
- zapožiciava št. vyznamenania
- udeluje tituly
výsostné práva prezidenta
- vypovedat vojnu a dojednávat mier
- vyhlasovat výnimocný stav
- rozpúšta parlament a udeluje milost
- spôsob volby prezidenta:
a) priamo volicmi (SR, Rakúsko, Franc.)
b) volitelmi (USA)
c) parlamentom (Tal.)
Súdna moc - jurisdikcia
- úlohou súdnej moci je kontrolovat zákonodarnú a výkonnú moc, podávat výkald
ústavy, riešit konflikty
- polit. najvyššiu právomoc má ústavný súd
- súdna moc musí byt nezávislá, objektívna - musí rozhodovat iba v zmysle zákona
- zloženie najvyššieho súdu nie je závislé od výsledkov volieb, clenovia sú menovaní al.
volení na obd., kt. presahuje volebné obd. parlamentu
- clenovia najvyšších súdov nesmú byt clenmi polit. strán.