Koncepcia prevencie kriminality v pôsobnosti MV SR

Koncepcia prevencie kriminality v pôsobnosti MV SR
V decembri 1992 vláda Slovenskej republiky prerokovala "Program vlády SR v boji proti
zlocinnosti vrátane úcinného pôsobenia prevencie". Uznesením c. 984 uložila ministrovi
vnútra a ministrom dalších zainteresovaných rezortov spolupracovat pri vypracovaní
celospolocenskej koncepcie prevencie kriminality. Ustanovila Radu vlády SR pre
prevenciu kriminality a jej vedením poverila ministra vnútra SR. Súcasne vláda
odporucila v rámci ústredných orgánov štátnej správy zriadit špecializované pracoviská
pre prevenciu kriminality, ktoré by uskutocnovali vlastnú preventívnu cinnost a
zabezpecovali využívanie vedecko-výskumnej cinnosti na plánovanie, koordináciu a
vykonávanie konkrétnych preventívnych aktivít.
V tomto kontexte celospolocenského úsilia o obmedzovanie kriminality treba
chápat významnú skutocnost, že plnenie úloh na úseku prevencie zaradoval Zákon NR
SR c. l7l z roku l993 o Policajnom zbore medzi základné úlohy Policajného zboru,
rovnako aj vytvorenie Oddelenia prevencie kriminality MV SR a vypracovanie Koncepcie
prevencie kriminality v pôsobnosti MV SR, resp. dalšie opatrenia zamerané na
vytvorenie inštitucionálnych, personálnych, materiálno-technických a organizacných
podmienok na zvyšovanie úcinnosti prevencie v pôsobnosti MV SR, osobitne Policajného
zboru.
V súcasnom období problematiku prevencie kriminality chápeme širšie a
zahrnujeme do nej cinnosti uskutocnované v rámci trestného práva i mimo neho. Na
jednej strane moderné chápanie systému trestnej represie obsahuje mnohé
preventívne prvky, cím rozširuje základnú funkciu trestného práva o funkciu
preventívnu, na druhej strane sa tie preventívne cinnosti, ktoré sa casom vyprofilovali
ako tzv. špeciálne, uskutocnujú nadväzne na trestné právo. Hospodárska a sociálna
rada OSN v svojej rezolúcii c. 33 z 2l.7.l997 nazvanej Základy zodpovednej prevencie
kriminality, štandardy a normy hovorí:" Prevenciu kriminality prostredníctvom
mimotrestných opatrení je nutné považovat za dôležitý doplnok uplatnovania trestného
práva. Je zákonitou reakciou spolocnosti na ohrozenie bezpecnosti obcanov vyvolané
trestnou cinnostou."
Trestné právo ráta v prevencii s odstrašujúcim úcinkom trestu. Vychádza z
predpokladu, že pravdepodobnost odstrašenia potenciálneho páchatela rastie so
zvyšovaním rizika jeho odhalenia a potrestania.
Všeobecné odstrašenie sa spája s pojmom generálnej prevencie, odstrašenie páchatela
urcitého deliktu, ktorý bol zan odsúdený a potrestaný sa spája s pojmom selektívnej
prevencie. Na základe výskumov bolo zistené, že ak má trest pôsobit vo všeobecnosti
preventívne v zmysle generálnej prevencie mal by splnat tieto postuláty a kritériá:
˛ musí byt dostatocne prísny, aby vykompenzoval zisk
z deliktu, teda aby sa delikt nevyplatil,
˛ musí byt dostatocne istý, neodvratný, lebo inak vyššie
uvedená prísnost trestu nebude pôsobit, páchatelovi musí
byt jasné, že štát dokáže dôsledne uplatnovat jestvujúce
normy trestného práva,
˛ musí byt uskutocnený v co najkratšom case, aby páchatel
jednoznacne spájal ujmu z potrestania so spáchaným
deliktom.
Prevencia prostredníctvom trestného práva sa v súcasnosti nevycerpáva len
odstrašujúcim úcinkom trestu. Hladajú sa nové alternatívy k trestu odnatia slobody,
ktoré by umožnili pozitívne ovplyvnit správanie páchatela v jeho prirodzenom
sociálnom prostredí. Hlavná pozornost sa venuje najmä riešeniu problémov kriminality
mladistvých, mladých dospelých a prvopáchatelov. V súvislosti s trestným konaním sa
riešenia nachádzajú v tzv. odklone od štandardného priebehu trestného stíhania, co je
možné a žiadúce uplatnit pri menej závažnej trestnej cinnosti, kedy je vhodnejšie
dosiahnut odstránenie konfliktu medzi poškodeným a obvineným než trestne postihnút
páchatela. Filozofia sociálnej prevencie vychádza z aspektov:
˛ predchádzania nepriaznivých javov
˛ vyvolávania ci podpory priaznivých javov.
Pojem sociálna prevencia vyjadruje spojitost prevencie s celým sociálnym
systémom. Vychádza z toho, že príciny kriminality úzko súvisia s rôznymi
spolocenskými javmi. Sociálnu prevenciu rozclenujeme na tri casti:
˛ primárnu
˛ sekundárnu
˛ terciárnu
˛ Primárna prevencia prostredníctvom hospodárskej a sociálnej politiky, politiky
zamestnanosti, výchovy a vzdelávania, urbanizmu a dalších opatrení strategického
sociálneho plánovania a riadenia sociálnych procesov v celoštátnom alebo regionálnom
rámci, sleduje rast životnej úrovne, duchovný rozvoj, humanizáciu a skvalitnovanie
spôsobu života všetkých obcanov a sociálnych skupín spolocenstva. Reálny je
predpoklad, že všeobecné zlepšenie v oblasti verejného zdravia, výchovy a
vzdelávania, bývania, volného casu, zamestnanosti, atd. za urcitých okolností povedie
aj k zníženiu objemu kriminality, resp. k jej pozitívnej reštrukturalizácii. ˛ U
sekundárnej prevencie ide o vcasnú identifikáciu potenciálnych páchatelov a o
intervenciu prv, než spáchajú trestný cin.
Dlhodobý výskum realizovaný v mnohých krajinách totiž ukázal napríklad na priamu
súvislost medzi výchovou v ranom detstve, neúspechmi v škole a tažkostami mladých v
zamestnaní a vývinom ich tzv. kriminálnej kariéry.
˛ Terciálna prevencia sa zameriava na skupiny a jednotlivcov, ktorí sa už dopustili
trestnej cinnosti, alebo sa už stali jej objektami. Ide tu vlastne o predchádzanie dalšej
trestnej cinnosti, o prevenciu jej recidívy.
Niektorými aktivitami prispieva k primárnej sociálnej prevencii aj Policajný zbor,
zvýšenou mierou sa však podiela na sekundárnej a terciálnej prevencii. Situacná
prevencia zlocinnosti vychádza z faktu, že urcité druhy kriminality sa objavujú v urcitej
dobe, na urcitých miestach a za urcitých okolností. Napríklad sa zistilo, že poulicné
bitky medzi podnapitými mladými mužmi sa odohrávajú najmä v piatok v noci pred
zábavnými zariadeniami. Zmenit tieto situácie je jednoduchšie a casovo menej
nárocné, ako prevychovávat potenciálnych poulicných bitkárov, aby sa zdržali násilia.
Ponúkajú sa riešenia ako zákaz podávania alkoholu na takýchto podujatiach, zatvorenie
zábavných zariadení o nieco skôr, zlepšenie verejnej dopravy neskoro v noci, alebo
posilnenie policajných hliadok na uliciach so zlou povestou. Pre situacnú prevenciu je
teda dôležité plánovat a riadit fyzické a sociálne prostredie takým spôsobom, ktorý
zníži možnosti páchat trestnú cinnost, alebo zvýši riziko, že páchatel bude odhalený.
Situacnú prevenciu teda nemožno zužovat len na technické zabezpecenie objektov,
obsahuje aj sociálne prístupy. Situacná prevencia patrí k základným preventívnym
aktivitám realizovaným Policajným zborom.
Základné princípy prevencie v pôsobnosti MV SR.
K dôležitým východiskovým aspektom Koncepcie prevencie kriminality v
pôsobnosti MV SR patria základné princípy prevencie. Ich význam je daný tým, že sú to
urcité vedúce idey prevencie, premietajúce sa v praktickej realizácii preventívnych
aktivít. Základným princípom koncepcie prevencie kriminality je princíp jednoty
prevencie a represie v cinnosti Policajného zboru. V praxi sa niekedy stretávame s
názormi, že najlepšou prevenciou je represia. Súcasný svetový trend v práci polícií
smeruje však k realizácii vlastných preventívnych programov a k aktívnej úcasti na
programoch iných subjektov. Preto podobne ako represia, aj prevencia uskutocnovaná
Policajným zborom sa musí stat vysoko odbornou, profesionalizovanou cinnostou a
nielen vedlajším produktom represie.
V princípe aktuálneho zamerania prevencie kriminality vidíme nielen casovú ale aj
miestnu dimenziu. Ide tu o aktuálnost v urcitom regióne alebo lokalite.
Skúsenosti zo zahranicia svedcia o tom, že úcinnost prevencie závisí aj od regionálnych
a miestnych aktivít. Žiadny ústredný orgán nemôže postihnút špecifiká miest, obcí,
štvrtí ci ulíc. Prevencia kriminality môže byt úspešná len vtedy, ak vychádza z
konkrétnej analýzy kriminality, jej stavu, štruktúry a dynamiky, jej prícin a podmienok,
a to nielen v celoštátnom, ale aj regionálnom a miestnom rámci.
Princíp špecifického prínosu subjektov prevencie kriminality hovorí o
profesionálnej úrovni tejto práce. Aby práca mala profesionálnu úroven, bolo potrebné
ujasnit úlohy a postavenie zainteresovaných sekcií a útvarov ministerstva, ako aj
služieb a útvarov Policajného zboru. Z toho sa vychádzalo aj pri stanovení obsahového
zamerania, ako aj pri volbe foriem a metód preventívnych aktivít.
Princíp koordinácie aktivít je významnou podmienkou efektívneho využitia
ludských síl, technických a financných prostriedkov. Pritom nemožno túto koordináciu
redukovat len na vnútrorezortnú, ale treba rešpektovat potrebu aj medzirezortnej
koordinácie všetkých zainteresovaných zložiek.
V princípe inštitucionálneho a personálneho zabezpecenia prevencie kriminality
ide o vybudovanie centrálneho pracoviska zaoberajúceho sa koncepcnými otázkami
prevencie, ako aj o kreovanie koordinacných clánkov na úrovni regiónov a
zabezpecenie úcasti zástupcov Policajného zboru v koordinacných a výkonných
orgánoch cinných v prevencii kriminality na miestnej úrovni. S tým súvisí aj potreba
zabezpecenia základnej a špecializovanej prípravy a odborno-metodického vedenia
policajtov a pracovníkov rezortu pre prácu v oblasti prevencie kriminality.
Ak má byt systém prevencie na vysokej profesionálnej úrovni, musí byt
informacne zabezpecený, zásobovaný domácimi i zahranicnými informáciami a súcasne
úcinným informacným prepojením subjektov prevencie, co sa týka kontaktov nielen v
rámci rezortu, ale aj s inými rezortmi a zahranicnými partnermi, co nám umožní
uplatnovanie princípu informacného zabezpecenia prevencie kriminality.
Velmi dôležitý je i princíp kooperácie medzi štruktúrami rezortu a štruktúrami
spolocnosti, a to tak formálnymi, ako aj neformálnymi. Okrem spolupráce s formálnymi
spolocenskými štruktúrami je potrebné sa usilovat o zvyšovanie právneho vedomia
obcanov a o ich aktivizovanie na ochranu svojho zdravia, života a majetku a na ich
spoluprácu s políciou. Vychádzame z tézy, že o co budú obcania voci kriminalite
aktívnejší, o to bude polícia pri jej odhalovaní a objasnovaní úspešnejšia.
Opät sa zacína obnovovat preventívne pôsobenie polície na mládež formou spolupráce
základných škôl s Policajným zborom, napr. v Bratislave a v Trnavskom kraji sa
pokusne realizuje program "Správaj sa normálne", a to tak, že skúsení policajti si v
rámci obvodu svojho pôsobiska vezmú do "adopcie" základnú školu, kde žiakov
oboznamujú so základnými zásadami právneho správania sa v rôznych životných
situáciách, v ktorých sa deti a mladí ludia ocitajú a ktoré si vyžadujú ich riešenie.
Pri analýze kriminality a vytycovaní preventívnych programov, pri ich
realizácii a hodnotení ich úcinnosti je velmi potrebný i princíp vedecko-výskumnej
cinnosti. V tomto smere najdôležitejšiu úlohu plní Akadémia Policajného zboru a jej
Katedra kriminológie a prevencie ako rezortné vedecko-výskumné pracovisko.
Medzinárodná spolupráca
Subjekty prevencie kriminality v SR si za prioritné ciele kladú spoluprácu s Komisiou
OSN pre prevenciu kriminality a trestnú justíciu, nadviazat kontakt s Európskym
výborom pre problematiku kriminality a zabezpecit implementáciu dokumentov Rady
Európy, ktoré sa týkajú prevencie do vlastných dokumentov, priebežne sledovat
dokumenty EÚ, týkajúce sa problematiky bezpecnosti, rozvíjat spoluprácu v oblasti
prevencie a to najmä v rámci krajín V 4, zaclenit informácie o dokumentoch, ktoré sa
týkajú prevencie, prijatých OSN, RE, EÚ, krajinami V 4, do systému školení osôb
pôsobiacich v orgánoch prevencie. Legislatíva
Neustále sa zdôraznuje potreba prijatia zákona o prevencii kriminality. Návrh
takéhoto zákona už bol pripravený, ale doposial nebol schválený. V návrhu sa hovorí o
všeobecnej povinnosti zabezpecovat prevenciu zo strany štátnych orgánov,
samosprávnych orgánov, podnikatelskej sféry, ako aj subjektov tretieho sektora,
vytvárat orgány pre vencie, vybudovat jednotný informacný systém prevencie. Cakanie
na prijatie zákona by nebolo správne a preto, cím viac skúseností sa získa z
praktického zabezpecovania prevencie, tým bude zákon môct byt lepší a prínosnejší pre
prax.
Financovanie
Velmi závažným problémom je financné zabezpecenie prevencie kriminality a inej
protispolocenskej cinnosti. Prevenciu kriminality dnes už nechápeme iba ako vedlajší
úcinok uplatnovania represie v zmysle odstrašenia páchatela od recidívy a
potenciálneho páchatela od prvých cinov. nie sú to ani len besedy s detmi a mládežou,
o ktorých sa hovorí, že za nic nestoja. Prevencia je síce lacnejšia ako represia, ale nie
je úplne zdarma. Tiež vyžaduje financie, ktoré v celospolocenskom meradle vyjdú na
desiatky miliónov korún.
Financnými zdrojmi by mali byt prostriedky príslušných subjektov prevencie,
prostriedky štátneho rozpoctu a iné zdroje (granty, dary). V súcasnosti medzi
najznámejšie organizácie, ktoré poskytujú financné prostriedky (kedže štátna podpora
je velmi slabá) patria : Nadácia otvorenej spolocnosti Open Society Foundation,
Nadácia pre podporu obcianskych aktivít z prostriedkov PHARE, a niekolko dalších
hlavne zahranicných organizácii.
________________________________________ __________________________
Zdroje: