Ludské práva, práva žien, detí a národnostných

Ludské práva, práva žien, detí a národnostných
menšín
Prvé pociatky dnešného práva siahajú do obdobia dejín Rímskej ríše. Antika výrazne
prispela k rozvoju vzdelania a zvýšeniu úrovne života európskej civilizácie. Pocas velkej
krízy Rima v 1. st. sa vytvorilo krestanstvo a s ním sa postupne sformovala cirkev a
krestanská doktrína. Vznik ludských práv súvisí s vyzdvihovaním slobody ludského
srdca a svedomia, ktoré hlásali patres (cirkevní otcovia), hlavne Aurelius Augustinus.
Ludské práva dnes definujeme ako „oprávnenia priznané jednotlivcovi, ktoré mu
umožnujú plne využívat svoje schopnosti, inteligenciu, talent a znalosti na uspokojenie
duchovných a iných túžob a cielov. Sú také podstatné pre dôstojnost a autentickost
ludskej bytosti, že by ich mala rešpektovat každá politická moc.“(2) Ludské práva sú
priznané každej ludskej bytosti.
Ludských práv je vela, preto sa vo všeobecnosti delia na:
- obcianske a politické;
- ekonomické, sociálne a kultúrne.
Každý demokratický štát by mal chránit ludské práva v súlade s medzinárodným
štandardom. Tento štandard urcujú práva obsiahnuté v univerzálnych medzinárodných
dokumentoch, príp. v medzinárodných dokumentoch regionálneho charakteru.
Potreba uznania ludských práv sa prejavila až po 2. svetovej vojne, holokauste,
norimberskom procese a bola uskutocnená prijatím Štatútu medzinárodného
vojenského tribunálu v roku 1945. Odvtedy bolo prijatých niekolko dokumentov, ci už
Organizáciou Spojených národov, Radou Európy alebo na rôznych konferenciách.
U nás boli ludské práva zakotvené v Listine základných práv a slobôd – ústavný zákon
c. 23/1991 Zb., ktorá sa neskôr zaclenila a tvorí Druhú hlavu Ústavy Slovenskej
republiky. Ludské práva sú teda u nás chránené zákonom. V Ústave sa uvádza: „Ludia
sú slobodní a rovní v dôstojnosti i právach. Základné práva a slobody sú neodnatelné,
nescudzitelné, nepremlcatelné a nezrušitelné.“(1 - 2.hl., 1. odd.,cl. 12, ods. 1)
„Základné ludské práva a slobody sa zarucujú na území SR všetkým bez ohladu na
pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické ci iné zmýšlanie,
národný alebo sociálny pôvod, príslušnost k národnosti alebo etnickej skupine,
majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovat,
zvýhodnovat alebo znevýhodnovat.“(1 – 2. hl., 1. odd., cl.
12, ods.2) Prihliadanie na ludské práva nie je len otázkou morálky, ale aj rešpektovania
zákona: „Povinnosti možno ukladat len na základe zákona, v jeho medziach a pri
zachovaní základných ludských práv a slobôd.“(1 – 1.odd., cl. 13, ods. 1)
Ludské práva delíme podla Ústavy na:
- základné ludské práva a slobody (právo na život, osobnú slobodu)
- politické práva
- práva národnostných menšín a etnických skupín
- hospodárske, sociálne a kultúrne práva
- právo na ochranu životného prostredia a kultúrneho dedicstva
- právo na súdnu a inú právnu ochranu.
Práva národnostných menšín a etnických skupín tvoria 4. oddiel Ústavy. Podla nej:
„Príslušnost ku ktorejkolvek národnostnej menšine alebo etnickej skupine nesmie byt
nikomu na ujmu.“(cl. 33) Príslušníci menšín majú právo na všestranný rozvoj, právo
rozvíjat svoju kultúru, rozširovat a prijímat informácie v materinskom jazyku,
združovat sa, zakladat vzdelávacie a kultúrne inštitúcie. Okrem práva na osvojenie si
štátneho jazyka majú právo na vzdelanie v ich jazyku, na používanie svojho jazyka v
úradnom styku, právo zúcastnovat sa na riešení vecí týkajúcich sa nár. menšín alebo
etnických skupín. Ale „výkon práv obcanov patriacich k nár. menšinám alebo etnickým
skupinám zarucených v tejto Ústave nesmie viest k ohrozeniu zvrchovanosti a územnej
celistvosti SR a k diskriminácii jej ostatného obyvatelstva.“(cl. 34)
Práva žien, detí a mladistvých sú zakotvené v 5. oddieli: „Ženy,..., majú právo na
zvýšenú ochranu zdravia pri práci a osobitné pracovné podmienky.“(cl. 38, ods. 1)
„Manželstvo, rodicovstvo a rodina sú pod ochranou zákona. Zarucuje sa osobitná
ochrana detí a mladistvých.“(cl. 41, ods. 1) „Žene v tehotenstve sa zarucuje osobitná
starostlivost, ochrana v pracovných vztahoch a zodpovedajúce pracovné
podmienky.“(ods. 2) „Deti narodené v manželstve i mimo neho majú rovnaké
práva.“(ods. 3) „Starostlivost o deti a ich výchova je právom rodicov; deti majú právo
na rodicovskú ochranu a starostlivost. Práva rodicov možno obmedzit a maloleté deti
možno od rodicov odlúcit proti vôli rodicov len rozhodnutím súdu na základe
zákona.“(ods. 4) „Rodicia, ktorí sa starajú o deti, majú právo na pomoc štátu.“(ods. 5)
Práva a povinnosti na seba nadväzujú. Práva a povinnosti rodicov a detí sú vzájomné.
Dieta má právo na výchovu. Rodic má právo vychovávat svoje dieta a povinnostou
dietata je podrobit sa výchove.
Zákon o rodine detom ukladá povinnost pomáhat rodicom podla svojich možností a
schpností, prispievat na úhradu spolocných potrieb rodiny, vyživovacia povinnost.(3)
Slovenská republika uznala Všeobecnú deklaráciu ludských práv a slobôd OSN,
Európsky dohovor o ochrane ludských práv a základných slobôd a dokument
Konferencia o bezpecnosti a spolupráci v Európe.
Ak zmluvy ratifikované a vyhlásené v SR majú väcší rozsah práv a slobôd ako
vnútroštátne zákony, majú pred týmito zákonmi prednost. Zákonodarný orgán nemôže
prijat právny predpis, ktorý by obmedzoval alebo porušoval ludské práva garantované
medziánárodnými dokumentami.
V roku 1959 prijala OSN dokument na ochranu dietata – Deklaráciu práv dietata.
Obsahuje desat morálnych princípov, potvrdzujúcich, že „ludstvo musí dat dietatu to
najlepšie, co má“. Deklarácia však práva dietata len vyhlasuje a informuje o nich. V
roku 1979, v Medzinárodnom roku dietata, zacínajú práce na Dohovore o právach
dietata, ktorý bol prijatý Valným zhromaždením OSN v roku 1989. Dohovor rozširuje
práva Deklarácie a snaží sa zabezpecit detom štastné detstvo. V roku 1990 ho uznala
aj Slovenská republika.
Deti, ženy a národnostné menšiny boli a sú casto podcenované a diskriminované.
Diskriminácia je dôsledkom rozlišovania, vylucovania ci uprednostnovania, založenom
na niektorom z motívov uvedených v dokumentoch o ludských právach (vek, pohlavie,
farba pleti, príslušnost k národnostnej menšine alebo etnickej skupine, viera,
náboženstvo a pod.), ktorý niekomu bráni vykonávat jeho práva. K diskriminácii vedú
predsudky. Sú to myšlienky bez dostatocného poznania a dôvodu.
Ochranu ludských práv zabezpecuje prijatie dokumentov o lud. právach Slovenskou
republikou. Obcan, nazdávajúci sa, že boli porušené jeho lud. práva, môže podat
stažnost pred komisiu zloženú z nezávislých právnikov. Ak komisia stažnost prijme,
usiluje sa o zmierlivé riešenie. Ak toto úsilie skoncí neúspešne, stažnost predloží súdu.
Proti rozhodnutiu súdu sa môže stažovatel odvolat na vyšší súd. Proti rozhodnutiu
vydanému na záver procesu sa nemožno odvolat. Súd môže rozhodnút o pridelení
náhrady, odškodného.
Ludské práva sú porušované dennodenne. Niekedy ich porušujú práve tí, ktrorí by ich
mali najviac chránit. A poškodený casto nemá dost prostriedkov na uplatnenie svojho
práva. Na druhej strane je už samotné porušovanie lud. práv nemorálne a nakoniec aj
nezákonné. Lud. práva sú samozrejmé a prináležia každému lud. jedincovi.
Použitá literatúra:
(1) Ústava Slovenskej republiky;
Vydavatelstvo AMOS, Bratislava 1992
(2) A. Krsková, D.Krátka: Základy práva a ochrana spotrebitela
SPN, Bratislava 1992, 2. vydanie
(3) kol. autorov: Mládež a právo
vydavatelstvo Smena, 1980, 1. vydanie
(4) Listina základných práv a slobôd
SPN, Bratislava 1992
Poznámka: Spracované zaciatkom roku 2000. Vedie sa mnoho diskusií na tému
madarská menšina na Slovensku.
Kvôli neustálym novelám zákonov nezarucujem aktuálnost použitých dokumentov a
literatúry.