Manažment je jedna z najdôležitejších ľudských činností. Je to proces, ktorý slúži na dosahovanie cieľov organizácie prostredníctvom usmerňovania premeny vstupov, resp. zdrojov na požadované výstupy. Vykonávajú ho manažéri, ktorí pomocou racionálnych aktivít vplývajú na zdroje, tieto kombinujú a usilujú sa zabezpečiť ich efektívnu transformáciu. Manažment je teória a prax riadenia organizácií v podmienkach trh
Definície pojmu manažment „Manažment prestavuje ucelený súbor overených prístupov, názorov, skúseností, odporúčaní a metód, ktoré vedúci pracovníci /manažéri/ používajú k zvládnutiu špecifických činností /manažérskych funkcii/, ktoré sú nevyhnutné k dosiahnutiu sústavy podnikateľských cieľov organizácie.“ /1/ „Manažment je aj vednou disciplínou, ktorá využíva akumulovaný a logicky usporiadaný súbor poznatkov o princípoch, metódach a postupoch riadenia, ktoré sú vypracované na
 Starovek Egypťania už v treťom tisícročí pred. n. l. zistili potrebu a prakticky pri stavbe pyramíd využívali plánovanie, organizovanie a kontrolovanie V starom Grécku Sokrates už okolo roku 400 n. l. diskutoval o praktikách a koncepciách manažmentu a o univerzite manažmentu. Xenofont zhruba v tom istom čase zistil, že manažment je samostatný odbor. Platón /okolo roku 350 pred n. l./ sa zaoberal špecializáciou práce. V Rímskej ríši rozvinuli
Hlavné školy manažmentu Hlavné prístupy, resp. „školy“ či koncepcie môžeme rozdeliť do týchto skupín /Sedlák, s. 25/: 1. tradičná /klasická/ teória manažmentu 2. behavioristická /neoklasická/ teória manažmentu, resp. teória medziľudských vzťahov, 3. „nová“ nazývaná aj „moderná“ teória manažmentu, 4. pragmatický /empirický/ prístup k manažmentu.
Poradie jednotlivých „škôl“ teórie manažmentu vyjadruje chronológiu ich vzniku a vývoja. Sú to
Teória medziľudských vzťahov – behavioristická (neoklasická) teória manažmentu.
Behavioristické vedy, ktoré sú základom tejto teórie, zdôrazňujú pri štúdiu organizácií psychologicko-sociálnu stránku. Predstavitelia teórie medziľudských vzťahov sa sústredili na také skutočnosti, ktoré boli dovtedy mimo záujem manažmentu a boli nedostatočne spracované, napr. na psychologické motívy správania sa ľudí v pracovnom procese, skupinové vzťahy, skupinové normy, problémy konfliktu a spolup
Empirizmus /pragmatizmus/ v manažmente Empirický prístup je založený na analýze, zhodnotení a zovšeobecnení kladných i záporných skúseností manažérskej praxe. Predstavuje pestrú zmes názorov a odporúčaní, odvodených z praxe riadenia. Najznámejším empirikom je P. F. Drucker, ktorý napísal niekoľko prác s touto tematikou a podľa ktorého všetci manažéri musia nezávisle od ich konkrétneho postavenia vykonávať päť základných činností: - stanovenie cieľov, ktoré treba v podniku splniť,
„Manažérske funkcie sú typické činnosti, ktoré vykonáva manažér vo svoje práci“ /11/ Manažérske funkcie sa chápu ako pojatie obsahovej náplne práce manažéra. Poznáme množstvo rôznych autorov a smerov manažérskych funkcií. Za zakladateľa koncepcie manažérskych funkcií je považovaný Francúz Henry Fayol. V roku 1916 definoval 5 základných manažérskych funkcií: 1. plánovanie 2. organizovanie 3. prikazovanie 4. koordinácia 5. kontrol
Vo všetkých organizáciách, a to v ziskovo ja neziskovo orientovaných , pôsobia manažéri. V organizácií majú významné postavenie, pretože v dobrom i v zlom ovplyvňujú jej činnosť a výsledky . V zásade existujú dve rozličné interpretácie manažérov (úzka a široká interpretácia ) , pričom rozdiely medzi nimi sú hlavne v ich obsahu. Pomenovanie manažéri sa niekedy používa len na označenie vrcholo
Pokiaľ ide o plánovanie , vrcholový manažment organizácie sa obvykle zaoberá dlhodobým, strategickým plánovaním a stredný manažment sa viac sústreďuje na strednodobé plány. To znamená, že plány vrcholového manažmentu sa implementujú manažérmi divízii , respektíve závodov. Manažéri najnižšieho stupňa organizácie sa zvyčajne zameriavajú na krátkodobé plánovanie. Dôležitým hľadiskom pri špecifikovaní manažérov v organizácii je ich poslani
V minulosti v mnohých štúdiach sa skúmalo, čo manažéri vlastne robia a ako spotrebúvajú svoj pracovný čas. V 70.rokov 20.storočia sa zaoberal rôznymi manažérskymi povolaniami Mintzberg a na základe svojich emprických štúdií syntetizoval závery o manažérskych úlohách. Mintzberg bol skeptický ku koncepcii manažérskych funkcií. Z pozorovaní manažérov pri práci dospel k poznaniu, že plnia niekoľko rozdielnych rolí. Pod rolou rozumieme sústava systematicky súvisiacich a pozorovateľ
Príchod mnohých zahraničných investorov a korporácií nastoľuje novú dôležitú požiadavku i pre samotných manažérov na Slovensku. Musia budovať novú firemnú kultúru, ktorá by rešpektovala domáce tradície, ale aj nové rozdiely, ktoré prichádzajú spolu so zahraničnými partnermi. Firemnú kultúru vytvára spoločná história, tradície, spoločenské zvyky a skúsenosti. Rovnako ju tvorí správanie sa voči vlastným zamestnancom a klientom. Firemná kultú
1. Neschopnosť rozpoznať podstatné veci a účinné manažérske filozofie – medzi tradičnými manažérmi pretrváva silný sklon k prakticizmu. Často sa takýmto spôsobom snažia zakryť svoju nekompetentnosť a neochotu sa vzdelávať. Pretrváva u nich predstava, že dobrý odborník na určitú špecializovanú oblasť je zároveň automaticky vhodným kandidátom na pozíciu vrcholového manažéra. Napriek ich predstavám, svet manažmentu pracuje vo veľmi rýchlom
Organizovanie 1.Vymedzenie pojmu organizácia 1.2.Učel a poslanie organizácie S pojmom organizácia sa veľmi často stretávame aj v teórii aj v praxi. Vymedzenie tohto pojmu môže byť rozličné. Význam pojmu organizácia môžeme odvodiť z gréckeho slova organon, ktoré vyjadruje poriadok resp harmóniu. ( Zieleniewki ). Organizáciu môžeme chápať ako útvar, inštitúciu, podnik , závod, založený na systéme pravidiel ( Mellerovicz ). Môžeme ju chápať , ako celok utvorený z častí, ktoré sa spoloč
5Požiadavky kladené na organizačné štruktúry a proces organizovania Na proces organizovania a tomu zodpovedajúcu tvorbu štruktúr sú kladené určité požiadavky. Ide o skratku reťazca požiadaviek („OSCAR“), ktoré majú byť procesom organizovania zabezpečené. Sú to: - ciele podnikateľských činností (O = Objectives), - špecializácia (S = Specialization), - koordinácia (C = Coordination), - právomoc (A = Authority), - zodpovednosť (R = Responsibility).
2.1 ZÁKLADNÉ A DOPLNKOVÉ CHARAKTERISTIKY ČLENENIA ORGANIZAČNÝCH ŠTRUKTÚR
Za základné charakteristiky klasifikácie organizačných štruktúr sa v súčasnom managemente považujú: a) Združovanie činností vytvárajúcich obsahovú náplň štruktúrnych jednotiek. Ide o funkcionálne, výrobkové a ostatné účelové štruktúry, kde ide predovšetkým o združovanie podľa: zákazníkov; teritoriálneho alebo geografického umiestnenia dielčích organiz
Úzke rozpätie (veľký podiel času stráveného s podriadenými) závisí od: - malého alebo žiadneho výcviku, - neprimeranej alebo nejasnej delegácie právomocí, - nejasných plánov pre neopakovateľné operácie, - neverifikovaných cieľov a štandardov, - rýchlej zmeny vonkajšieho aj vnútorného prostredia, - používania zastaralých alebo nevhodných komunikačných techník, vrátane nejasných inštrukcií, - n
2.3 ZÁKLADNÉ MODELY ORGANIZAČNÉHO ČLENENIA (DEPARTMENTIZÁCIA) Kritéria používané pre združovanie činnosti
Organizačná jednotka znamená zreteľnú oblasť, oddelenie alebo pobočku nejakej organizácie, u ktorej má manažér právomoc pre vykonávanie špecifikovaných činností. Kritéria,ktoré sa používajú na zlúčovanie činnosti a vytvaranie oganizačných jednotiek sú nasledujúce. Vytváranie organizačných jednotiek podľa jednoduchých čísel Bola to jedna z najdô
4Vytváranie organizačných jednot iek podľa územia, respektíve oblastí
Pri územnom modeli organizačnej štruktúry sa uskutočňuje primárne organizačné členenie organizácie podľa územia (miesta). To znamená, že útvary sa vytvárajú podľa území, kde sa uskutočňuje hlavná činnosť organizácie. Územné útvary sú jej organizačnými jednotkami. Jeden z možných príkladov takejto organizačnej štruktúry je uvedený na (Obr. č. 3). Výhody: dôraz na zodpovednosť na nižších úrovniac