Manažérske funkcie

Manažérske funkcie

„Manažérske funkcie sú typické činnosti, ktoré vykonáva manažér vo svoje práci“ /11/ Manažérske funkcie sa chápu ako pojatie obsahovej náplne práce manažéra. Poznáme množstvo rôznych autorov a smerov manažérskych funkcií.
Za zakladateľa koncepcie manažérskych funkcií je považovaný Francúz Henry Fayol. V roku 1916 definoval 5 základných manažérskych funkcií:
1. plánovanie
2. organizovanie
3. prikazovanie
4. koordinácia
5. kontrola
Manažérske funkcie podľa Koontza a Weihricha:
1. plánovanie
2. organizovanie
3. výber a rozmiestnenie pracovníkov
4. vedenie ľudí
5. kontrola
V súlade s členením podľa Koonza a Weihricha budú v ďalšom jednotlivec funkcie rozoberať. Stručný popis jednotlivých funkcií je nasledovný:

Plánovanie
„Plánovanie je stanovovanie cieľov a postupov na ich dosiahnutie. Vychádza z analýzy charakteru plánovaného problému. Musí vychádzať z vymedzeného rozhodovacieho procesu a z daného času. Priestorová a časová dimenzia plánu znamenajú hlavné komponenty v plánovacom procese.“ /8/
Dimenzie plánovacieho priestoru:
1. šírka záberu, resp. komplexnosti – určuje do akej miery sa plánovanie alebo plán týky organizačnej jednotky ako celku a do akej miery len jej častí.
2. funkcionálne oblasti – sú chápané v spojení s pracovnou náplňou vykonávaných činností.
3. organizačno – správne hľadiská – sa týkajú napríklad teritoriálneho rozmiestnenia organizačných jednotiek, ich účelové určenie a pod.
4. doba trvania, alebo časový horizont realizácie – je hľadiskom časovým.

Organizovanie
Poslaním organizovania je vymedziť a hospodárne zaistiť plánované a iné nevyhnutné činnosti ľudí pri plnení cieľov a ďalších potrieb firmy, alebo jej časti. Využíva výhody deľby práce. Zaisťuje koordináciu potrebných činností a vzťahov ľudí, ktorí ju vykonávajú. Poriadok, disciplína a spôsob vykonávaných činností uľahčuje vymedzením právomocí a zodpovedností ľudí zúčastnených v organizačných procesoch.

Výber, rozmiestnenie a hodnotenie spolupracovníkov
Úspechy aj neúspechy manažérskej práce sú výrazne závislé na disponibilnosti vhodných spolupracovníkov, najmä na ich počte, profesijnej a kvalifikačnej úrovni. Ich rukami a hlavami manažéri zaisťujú sústavu cieľov firiem, alebo ich čiastkových organizačných jednotiek.
Obsahové náplň výberu, rozmiestnenia a hodnotenia spolupracovníkov:
1. plánovanie vhodných spolupracovníkov,
2. zaistenie, výber a pracovné nasadenie vhodných spolupracovníkov,
3. hodnotenie práce,
4. postup alebo zostup, preradenie, uvoľnenie,
5. zvyšovanie kvalifikácie a rekvalifikácie
6. pracovné podmienky zamestnancov a personálne záležitosti.
Poslanie výberu, rozmiestnenia a hodnotenia spolupracovníkov spočíva v umení zaistiť správny výber kvalitných dlhodobo lojálnych spolupracovníkov, ich rozmiestnenie podľa profesijných a kvalifikačných predpokladov a potrieb, ich objektívne hodnotenie a ich ďalší kvalifikačný rozvoj.
Plánovanie pracovnej sily si kladie za cieľ stanoviť potrebu zamestnancov, prípadne potrebu externej kooperácie pre budúcu činnosť firmy. Je založené na rozbore kapacitných nárokov vykonaných pre určitý časový výhľad uvažovanej činnosti.
Hodnotenie spolupracovníkov tvorí súčasť personálnej práce firmy. Poslaním hodnotenia je poznať a racionálne využiť profesionálnu kvalifikáciu zamestnancov, vhodne rozvíjať ich pracovnú dráhu, motivovať a prispieť k spravodlivému odmeňovaniu. Je to dôležité aj pre kvalifikované posúdenie reálnosti zvládnutia niektorých úloh uvažovanými ľuďmi, ich menovanie do vyšších funkcii, zmeny pracovného zaradenia, presunutie na iné pracovisko, zvýšenie kvalifikácie, rekvalifikácie, ukončenie pracovného pomeru.

Vedenie spolupracovníkov
„Manažér je predovšetkým vedúcim kolektívu ľudí. Svojou znalosťou metód vedenia a motivácie ľudí zhodnocuje schopnosti, znalosti, šikovnosť a užitočné návyky svojich spolupracovníkov a usmerňuje ich ďalší profesionálny a kvalifikačný rozvoj,“ /10/
Poslaním vedenia spolupracovníkov je vytváranie a účinné využívanie schopností, zručností a umenie manažérov viesť, usmerňovať, stimulovať a motivovať svojich spolupracovníkov ku kvalitnému, aktívnemu poprípade tvorivému plneniu cieľov ich práce.
Charakteristické rysy lídrov:
1. porozumieť psychike spolupracovníkov, pochopiť aké majú motivátory a ako sa menia v čase podľa zmien a konkrétnych situácii
2. zodpovedným a účinným spôsobom viesť spolupracovníkov k dosiahnutiu vytýčených cieľov
3. získať lojalitu spolupracovníkov
4. naplniť motivačné potreby spolupracovníkov
Chovanie lídrov:
1. autokratický štýl – silou svojej osobnosti rozhoduje manažér sám, jedná presvedčivo formou príkazov
2. demokratický štýl – líder spravidla s účasťou spolupracovníkov formuluje úlohy a postupy ich zvládnutia
3. voľný štýl „na voľnej uzde“ – líder spolupracovníkom ponecháva výraznú voľnosť jednania.

Kontrola
„V manažmente platí stará a často opakovaná zásada, že bez kontroly nieje vedenia. Jej poslaním sú včasné a hospodárne zistenia, rozbor a prijatie záverov k odchýlkam, ktoré v riadiacom procese charakterizujú rozdiel medzi zámerom /napr. plánom/ a jeho realizáciou. V tomto duchu môžeme kontrolu označiť za „Siamské dvojča“ plánovania,“
Kontrola nemá len charakter preverovania a následných represívnych opatrení, skôr zdôrazňuje rozborový charakter, ktorý často splýva s niektorými analitickými činnosťami. Výsledky kontroly by mali slúžiť tvorcom plánu na predvídanie sporných a vyhrotených situácii. Samozrejme, že v konečnom dôsledku po vyhodnotení kontrolnej činnosti sa vplyv výsledkov kontroly prejaví vo forme represie na základnom pracovisku.

Popri uvádzaných funkciách, ktoré sú označované ako „sekvenčné“ existujú aj funkcie, ktoré sú označované ako paralelné. Sú to analýza, rozhodovanie, implementácia.