Manažérske schopnosti.

Manažérske schopnosti.

Manažér potrebuje na výkon svoje funkcie špecifické schopnosti. Za najdôležitejšie schopnosti manažérov sa zvyčajne pokladajú tieto:

1. Odborné
2. Interpersonálne
3. Koncepčné
Predpokladom manažérovho úspechu sú aj ďalšie schopnosti a to :
4. Diagnostické
5. Analytické schopnosti.

Odborné schopnosti – sú schopnosti manažérov potrebné na vykonávanie špecializovaných aktivít. Tieto schopnosti musia mať napr. plánovači, účtovníci, marketingoví pracovníci, personalisti a ďalší. Väčšina manažérov, najmä na stredných a najvyšších úrovniach organizácie nevyhnutne potrebujú na efektívne plnenie úloh príslušné odborné schopnosti. Manažéri (špecialisti v jednotlivých oblastiach manažmentu) spravidla musia získať základné odborné zručnosti absolvovaním študijného programu na špecializovaných školách a potom získať rovnako skúsenosti v reálnych pracovných situáciách ( v praxi ). Odborná príprava je osobne dôležitá pre prvostupňových manažérov.
Interpersonálne schopnosti – manažéri spotrebujú mnoho svojho času na interakciu s ľuďmi vo vnútri i mimo svojej organizácie. Pri interpersonálnych činnostiach ide hlavne o kontakty s ľuďmi. Z toho vyplýva, že manažér musí nadobudnúť schopnosť komunikovať s ľuďmi, ďalej vedieť pochopiť a motivovať jednotlivcov i skupiny. Roly manažéra akými sú spojka, monitor, rozširovateľ, hovorca a vyjednávač všetky priamo súvisia s komunikáciou. Taktiež schopnosť porozumieť iným má zvláštny význam pre toho, kto musí riešiť poruchy, rozdeľovať zdroje a rokovať. Rola vodcu, rozširovateľa, informácií a rozdeľovania zdrojov vyžaduje schopnosť stimulovania. Zaujímavé a zároveň prekvapujúce je zistenie, že nie všetci úspešní manažéri majú dobré interpersonálne schopnosti. Ale naopak platí rovnica, že manažér, ktorý má dobré interpersonálne schopnosti, je pravdepodobne úspešnejší ako manažér s menšími interpersonálnymi schopnosťami.
Koncepčné schopnosti – manažéri potrebujú takú rozumovú kapacitu, aby dokonale poznali rozličné súvislosti, príčiny a výsledky vo svojej organizácii, aby chápali, že všetky časti spolu nejako súvisia a aby sa na organizáciu pozerali holisticky.
Diagnostické schopnosti – podobne ako lekár diagnostikuje chorobu pacienta na základe analýzy mnohých symptómov a určuje tak ich pravdepodobnú príčinu, aj manažér má diagnostikovať vyskytujúci sa problém v organizácii štúdiom jeho symptómov (napr. pri vysokej fluktuácii zamestnancov a pri iných problémoch).
Analytické schopnosti – sú doplnkom diagnostických schopností a znamenajú spôsobilosť manažéra vedieť určiť kľúčové faktory v danej situácii, vidieť ich vo vzájomnej súvislosti a vedieť rozhodnúť, ktorým z nich treba venovať najväčšiu pozornosť. Stručne sa to dá vyjadriť tak, že kým diagnostické schopnosti umožňujú manažérom pochopiť situáciu, analytické im dovoľujú určiť (čo treba v takejto situácii robiť). Vďaka analytickým schopnostiam môžu manažéri stanoviť stratégie a pre dané podmienky zvoliť najvhodnejšiu z nich. Rozsah jednotlivých druhov schopností, ktoré potrebujú manažéri na rozličných úrovniach riadenia je odlišný. Ak postupujeme v organizácii zdola nahor, zisťujeme, že manažéri potrebujú čoraz menej špecializovaných schopností. Je to preto, lebo vrcholoví manažéri strávia oveľa menej zo svojho času v skutočných výkonných situáciách a naopak zaoberajú sa širšími aspektmi riadenia organizácie. U vrcholového manažéra nemajú tvoriť veľký podiel ani interpersonálne schopnosti.
Ak úspešný manažér (vedúci) plní určité charakteristiky, tie sa môžu priamo prejaviť u skupiny ľudí (alebo u jednotlivca), ktorých (ktorého) riadi. Charakteristiky manažéra a dosiahnuté výsledky môžeme preukázať pri týchto porovnávaniach:
1. Manažér vzbudzuje nadšenie = ľudia, ktorých riadi sú cieľavedomejší, pracovitejší a všetci majú základňu pre stanovenie priorít organizácie.
2. Manažér žije podľa svojich hodnôt tvoriacich jeho integritu = zmysel pre vzrušenie. Ľudia sú ochotní prijímať viac rizík. Rovnako sú schopní vziať väčšiu pracovnú záťaž. Vytvára sa u nich pocit možností dosiahnutia stanoveného cieľa.
3. Manažér ide príkladom = nastáva konzistentnosť. Ľudia poznajú hodnoty svojho manažéra.
4. Manažér zo svojich podriadených vytvára dobrých vedúcich = ľudia, ktorých riadi mu veria.
5. Manažér si je vedomý vlastného správania sa a prostredia, v ktorom pracuje. Rovnako intelektuálne stačí na potreby svojho pracovného zaradenia = ľudia sa snažia ísť za príkladom svojho manažéra.
6. Manažér si je vedomý potrieb skupiny, ktorú vedie a potrieb jednotlivcov v nej. Podobne dáva jej členom najavo svoju dôveru = vedení ľudia začínajú sami viesť. Manažér sa stáva postrádateľný. Deleguje právomoc, radí a podporuje svojich podriadených.
7. Manažér je schopný zastupovať organizáciu voči jej zamestnancom a zamestnancov voči organizácii = zamestnanci sú si vedomí, že určitou mierou prispievajú k dosiahnutiu cieľov v podniku a cítia sa byť týmito cieľmi aj zaviazaní.

Úspešný manažér by mal byť emocionálne stabilný, mal by sa vedieť orientovať na dosiahnutie daného cieľa, mal by mať komplexné myslenie, mal by byť odvážny a čestný, mal by mať organizačné schopnosti a mal by byť kreatívny. Popri týchto vlastnostiach by mal vedieť správne vyjednávať a riešiť konflikty na pracovisku, mal by vedieť pracovať s tímom ľudí a mal by byť otvorený k rôznym kultúram.