Roly manažéra

Roly manažéra

V minulosti v mnohých štúdiach sa skúmalo, čo manažéri vlastne robia a ako spotrebúvajú svoj pracovný čas. V 70.rokov 20.storočia sa zaoberal rôznymi manažérskymi povolaniami Mintzberg a na základe svojich emprických štúdií syntetizoval závery o manažérskych úlohách. Mintzberg bol skeptický ku koncepcii manažérskych funkcií. Z pozorovaní manažérov pri práci dospel k poznaniu, že plnia niekoľko rozdielnych rolí. Pod rolou rozumieme sústava systematicky súvisiacich a pozorovateľných správaní sa, ktoré patria k určitému povolaniu (postu). Na základe svojho skúmania stanovil 10 rôznych, ale navzájom súvisiacich rolí, ktoré sa zoskupujú do troch kategórií:
5.1.Interpersonálne roly -
A) Manažér ako reprezentant svojej organizácie, alebo jej zložky. Táto rola nie je jadrom manažérskeho povolania, ale predsa sa očakáva, že sa bude plniť , a preto efektívni manažéri tak konajú.
B)Manažér ako vodca. Z tejto roly vyplýva manažérovi povinnosť usmerňovať a koordinovať činnosť podriadených v záujme dosiahnutia strategických cieľov organizácie (viesť svojich ľudí).Je to veľmi dôležitá rola.
C)Manažér ako spojka. Ide o interakcie mimo vertikálnej reťaze príkazov, o kontakty s pracovníkmi na rovnakej úrovni a s inými pracovníkmi na získanie informácií. Rola je spojená s veľkým počtom vzťahov, ktoré manažér musí udržiavať s jednotlivcami a so skupinami mimo svojej organizácie, alebo mimo vlastnej organizačnej jednotky. Čím má manažér vyššie postavenie, tým je väčšia pravdepodobnosť, že spojovacie kontakty sú mimo organizácie. Interpersonálnymi rolami manažér vytvára sieť interpersonálnych kontaktov.


5.2Informačné roly charakterizujú manažéra ako nervové centrum, v ktorom sa informácie prijímajú , hodnotia a ďalej odovzdávajú.
A)Manažér ako monitor.
Takmer rovnako ako radarové zariadenie, aj manažér neustále sleduje prostredie, aby získal a zhromaždil potrebné informácie. Musí sledovať stav vo vnútri riadenej jednotky i mimo nej, aby mohol identifikovať možné zmeny , odkryť možné problémy a príležitosti a určiť, kedy treba informácie odovzdávať iným a kedy urobiť dôležité rozhodnutia. Manažér musí napríklad vedieť, aký vplyv na organizáciu môže mať nové zákonodarstvo, alebo nová regulácie schválená vládou, a ako to ovplyvní rast, alebo pokles kurzu a iné.
B)Manažér ako rozširovateľ informácii
Jeho úlohou je poskytovať podriadeným také informácie, ktoré nie sú schopní sami získať. Poskytuje im informácie aj vtedy, ak navzájom nemajú rýchly a ľahký kontakt.
C) Manažér ako hovorca sa sústreďuje na externú komunikáciu, ktorá spočíva v rokovaniach s ľuďmi mimo danej jednotky alebo organizácie. Roly reprezentanta a hovorcu sa podobajú, je však medzi nimi podstatný rozdiel. Kým manažér vystupuje ako reprezentant, jeho prítomnosť symbolizuje organizáciu. Manažér v roly hovorcu prináša informácie a komunikuje s inými ľuďmi.

5.3. Rozhodovacie roly – znamená, že rozvíjanie interpersonálnych vzťahov a zhromažďovanie informácií nie je jediným cieľom v činnosti manažéra. Tieto roly sú základnými vstupmi pre jeho ďalšiu činnosť( pre rozhodovanie, ktoré sa pokladá za najdôležitejšiu súčasť manažérskych rolí). Patria sem tieto:
A) Manažér ako podnikateľ. Manažér má pracovať tak, aby zdokonalil činnosť riadeného celku (realizácia potrebných zmien). Ak je nastolenie zmeny zložité a technicky náročné, na jej uskutočnenie treba vypracovať projekt.
B) Manažér ako riešiteľ vzniknutých porúch. V prípade, že vzniknú poruchy, manažér robí korekcie ako reakciu na vyskytujúci sa tlak, alebo na zmenu (napr. v prípade nových zákonov, pri rôznych štrajkoch, pri poruchách zariadení na pracovisku a iných). Poruchy sa musia riešiť rýchlo, preto je táto rola dôležitejšia ako ostatné. Keď dôjde k poruche, manažér musí zmeniť svoje aktivity a prácu tak, aby našiel aspoň krátkodobé vhodné riešenie.
C) Manažér ako alokátor zdrojov. V dôsledku nedostatku a významu zdrojov je ich rozdeľovanie jednou z najdôležitejších rozhodovacích úloh manažéra. Preto sa touto činnosťou zaoberajú všetky manažérske funkcie (pri stanovovaní cieľov, plánovaní, vedení ľudí a ich kontrole). Problémy rozdeľovania zdrojov sú odlišné podľa úrovne organizácie. Na vrcholnej úrovni manažmentu, kde sa riešia strategické otázky organizácie, rozdeľovanie zdrojov závisí od jej dlhodobej orientácie.
D) Manažér ako vyjednávač. Manažér vystupuje v mene organizácie a rokuje s inými organizáciami, alebo plní túto úlohu vo vnútri organizácie ako reprezentant niektorej jej organizačnej jednotky a rokuje rovnako s inými organizačnými jednotkami. Manažér v tejto role ma často do činenia s neurčitosťou a častou zmenou. Nemôže sa vyhýbať rokovaniam, pretože len on ako nervové centrum ma informácie, ktoré sú potrebné pri mnohých rokovaniach, a má aj formálnu autoritu, ktorou môže organizáciu zaviazať k určitej činnosti. Desať manažérskych rolí tvorí jeden integrovaný celok, čo platí aj pre manažérske povolanie. Preto nemožno žiadnu z týchto rolí od ostatných oddeľovať. Napriek tomu manažéri nevenujú každej role rovnakú pozornosť. Manažéri sú individuality a vyznačujú sa vlastným osobným štýlom. Roly manažérov závisia aj od organizačných úrovní, typu organizácie, druhov vykonávaných prác a funkcií a podobne. Variácie roly v mnohom závisia, aj od meniacich sa situácii. Pri manažérskych rolách sa preto musí dbať na uplatňovanie tzv. situačného prístupu