ZÁKLADNÉ MODELY ORGANIZAČNÉHO ČLENENIA

2.3 ZÁKLADNÉ MODELY ORGANIZAČNÉHO ČLENENIA
(DEPARTMENTIZÁCIA)
Kritéria používané pre združovanie činnosti

Organizačná jednotka znamená zreteľnú oblasť, oddelenie alebo pobočku nejakej organizácie, u ktorej má manažér právomoc pre vykonávanie špecifikovaných činností.
Kritéria,ktoré sa používajú na zlúčovanie činnosti a vytvaranie oganizačných jednotiek sú nasledujúce.
Vytváranie organizačných jednotiek podľa jednoduchých čísel
Bola to jedna z najdôležitejších metód pri organizovaní kmeňov, armád. Táto metóda spočíva vo vyčleňovaní osôb, ktoré majú rovnaké povinnosti a v ich podriadení sa jednému manažérovi. Nezáleží na tom, čo ľudia robia, kde pracujú alebo s kým spolupracujú. Táto metóda vychádza z úvahy, že úspech podnikania závisí len na počte zapojených ľudí.
Užitočnosť tohto prístupu v priebehu minulého storočia neustále klesala, napr. s rozvojom technológií rastú požiadavky na viac špecializované, rozdielne znalosti; skupiny zložené z rôznych špecialistov sú väčšinou efektívnejšie, než by boli vytvárané len na základe počtu pracovníkov; táto metóda je užitočná len na najnižšej úrovni organizačnej štruktúry. S tým, ako rastie vedľa čistej ľudskej pracovnej sily význam ďalších faktorov, stáva sa východisko jednoduchých čísel pre vytváranie organizačných jednotiek nevhodným k dosahovaniu dobrých výsledkov.

Vytváranie organizačných jednotiek podľa času
Používanie pracovných smien je bežné vo viacerých podnikoch, kde z ekonomických, technologických alebo ďalších dôvodov nie je normálny pracovný deň postačujúci, napr. v nemocniciach (kde je časové rozloženie starostlivosti o pacienta veľmi dôležité).
Výhody: požadovaná služba môže byť vykonávaná bez ohľadu na normálny pracovný deň po celých 24 hodín; je možné uskutočňovať procesy, ktoré nie je možné prerušiť a ktoré si vyžadujú realizáciu nadväzujúcich cyklov; drahé výrobné zariadenie môže byť využívané viac než osem hodín denne, ak pracujúci v rôznych smenách používajú rovnaké zariadenie; ľudia – napr. študenti, ktorí cez deň študujú – môžu si nájsť vhodnú nočnú prácu.
Nevýhody: v priebehu nočnej smeny môže byť vedenie pracujúcich nedostatočné; ak tu pôsobí faktor únavy, lebo pre väčšinu ľudí je obtiažna zmena prechodu z dennej na nočnú smenu a naopak; práca na niekoľko smien môže spôsobiť koordinačné a komunikačné problémy; vyššie odmeny za popoludňajšiu či nočnú smenu zvyšujú náklady na výrobu alebo služby.

Vytváranie organizačných jednotiek podľa podnikových funkcií (funkcionálny model organizačnej štruktúry)
Je to najstarší spôsob zoskupovania úloh a formovania útvarov, ako aj základný model, ktorý sa uplatňuje tiež pri ďalších spôsoboch organizačného členenia.
Vychádza sa tu z hlavných činností organizácie, podľa ktorých sa tvoria jednotlivé útvary. V útvaroch sa zoskupujú rovnorodé činnosti a rôznorodé objekty. Princíp funkčných úloh je princípom objektových úloh. Jeden z možných príkladov takejto organizačnej štruktúry je uvedený na (Obr. č. 2).

Výhody: je logickým odrazom základných funkcií; udržuje výkonnosť a prestíž hlavných funkcií; rešpektuje princíp pracovnej špecializácie; zjednodušuje školenie; umožňuje dôkladnú kontrolu vrcholovému vedeniu.
Nevýhody: malý dôraz na celkové ciele spoločnosti; prílišná špecializácia a úzke zameranie kľúčových zamestnancov; menšia koordinácia medzi funkciami; za zisk zodpovedá len vrcholový manažér; pomalá adaptácia voči zmenám v prostredí; obmedzený rozvoj bežných manažérov.