Text: Richard Kačíkbr> Foto: archív Iste každý z vás už počul o xenónových svetlometoch, ich vynikajúcich vlastnostiach a nenahraditeľnosti na cestách pre tých, ktorí chcú vidieť a byť videní.
Už v minulosti sme sa témam xenónových svetlometov a xenónovým výbojkám venovali, ale pri príležitosti novej sezóny, ešte raz oprášime už napísané a pozrieme sa, čo je nové.
Jadrom xenónových svetlometov ("xenónov") je špeciálna výbojka, ktorej
Coca-Cola je symbolom USA tak dlho, ako Socha Slobody, obidve sa prvýkrát objavili v roku 1886. Rozšírenie nápoja Coca-Cola je zrejmé aj z toho, že po skratke O.K. je Coca-Cola druhým najznámejším výrazom na svete. Značka Coca-Cola bola zaregistrovaná 31. januára 1893 v USA.
V minulom roku sa značka Coca-Cola umiestnila na prvom mieste v ankete o najlepšie zarábajúcu a tým pádom najdrahšiu značku na trhu. Dnešná hodnota spoločnosti je 150 miliárd amerických dolárov.
V súčasnej dobe sa stáva vedecký výskum jedným z najdôležitejších faktorov rozvoja pedagogickej teórie a riešenia aktuálnych problémov výchovnovzdelávacej praxe.
Podstata PV
Vedecký výskum v pedagogike je cieľavedomá, plánovaná a organizovaná činnosť, ktorej úlohou je objavovať a zisťovať pedagogické zákonitosti vo výchovnovzdelávacom procese a v rozvoji osobnosti žiaka. Je to cieľavedomý, zámern
1 – etapa prípravy na vedecko-výskumnu prácu predpokladá správnu formuláciu problému, ktorý by mal byť aktuálny z aspektu pedagogickej teórie a praxe; mal by byť konkretizovaný do cieľa výskumu a z neho odvodenej literatúry, ktorá pomáha pri naštudovaní probl. . Výsledkom je vypracovanie projektu výskumu, ktorý zahrňuje: - zdôvodnenie témy práce - zhrnutie a zhodnotenie doterajších poznatkov - formulácia úloh výskumu a pracovnej hypotézy - výpo
4/ CHARAKTERISTIKA ZÁKLADNÝCH PEDAGOGICKÝCH POJMOV
Každá veda pracuje s relatívne ustáleným systémom pojmov. Úlohou pedagogiky je vytvárať pojmy jednoznačné, presne definované.
Základné pedagogické pojmy:
Výchova
- je základným pojmom v pedag.teórii a praxi; súčasne patrí k najzložitejším procesom v ľudskej spoločnosti. Vznik a podstata výchovy má spoločensko-historický charakter. Vyvinula sa so vznikom človeka a menila sa podľa podm
je hodnotená z niekoľkých hľadísk: - ucelenosť vzdelania a jeho akcieschopnosť - zameranie na určitú oblasť skutočnosti - vplyv vzdelania na osobnosť a na jej rozvoj
Na označenie rôznych druhov vzdelania sa používajú rôzne termíny : základné; všeobecné; stredoškolské; vysokoškolské; a iné. Odborné vzdelanie môže byť na úrovni stredoškolskej alebo vysokoškolskej.
Aby sa človek stal osobnosťou musí dosiahnuť určitú úroveň duševného vývoja a byť schopný vnímať seba ako 1 celok, odlišný od druhých ľudí. Osobnosť je charakterizovaná určitými názormi a vzťahmi, vlastnými morálnymi potrebami, úrovňou aktivity a radom iných dôležitých vlastností a schopností, ktoré sa neutvárajú naraz, ale postupne. Utváranie osobnosti a jej zdokonaľovania je dôsledok
Koncom 16.-17. stor. vzrastá v Európe záujem o vzdelanie. Vytvára sa zároveň nová prírodovedná filozofia, ktorej predstavitelia F.Bacon a R.Descartes zdôrazňujú význam zmyslového poznania a vlastnej skúsenosti. Objektívnosť sa má dosiahnuť na základe induktívnej metódy.
O to sa pokúsil aj český pedagóg J.A.Komenský /1592 –1670/
Usiloval sa o zlepšenie výchovy v celku. Didaktiku chápe ako celú pedagogiku /teó
dejiny školstva na Slovensku sú úzko späté s históriou Rakúsko-Uhorska, prvej a druhej Československej republiky a samostatného Slov.štátu.
Prvým obdobím vývoja školstva je 2.pol.18.stor., kedy sa v duchu osvietenských názorov zvyšuje záujem štátu o školstvo, výchovu a vzdelanie. Riešenie otázok školstva podporoval aj cisársky dvor M.Terézie a Jozefa II., ktorí chápali školstvo ako vec politickú a štátnu.
V 2.pol.19.stor. silnejú tlaky aj o zriadenie samostatných slovenských gymnázií ako dôsledok protimaďarských snáh v školách. Vytvorili sa 3 slovenské gymnázia : v Revúcej /1862/; v Martine /1867/; v Kláštore pod Znievom /1869/. Trvali do roku 1874 – 1875, kedy boli zatvorené.
1868 – reformné zmeny
bol zrušený v školstve konkordát; vplyv cirkvi obmedzený len na vyučovanie náboženstva a liturgie
1869 – školský zákon /pre rakúske krajiny/, ktorým bo
1919 – Bratislava – hudobná škola, neskôr z nej Štátne konzervatórium 1919 – Univerzita Komenského /namiesto Alžbet.univ./ - mala fakultu právnickú, lekársku a filozofickú
1939 Na Slovensku po vzniku samostatného štátu došlo k určitému oživeniu školstva. Ministerstvo školstva po svojom zriadení prevzalo právomoc nad školskými a osvetovými zariadeniami.
Školská sústava: - detské opatrovne /materské školy/ = 3-6 rokov - ľudové školy = ob
1/ POJEM A PREDMET PEDAGOGIKY; SÚSTAVA PEDAGOGICKÝCH VIED; VZŤAH PEDAGOGIKY K INÝM VEDÁM
Pojem pedagogika
- odvodený z gréckeho „paidagogos“ /pais = dieťa; agein = viesť/ a znamenal človeka, ktorému slobodní občania, väčšinou z bohatých rodín zverovali do výchovy svoje deti; jeho úlohou bolo učiť sa s nimi, doprevádzať ich do školy, dozerať na nich pri hrách a pod. ; väčšinou sa jednalo o vzdelaného otroka - - začal sa prakticky používať až v období novove
1. historické = využívané hlavne v dejinách školstva a pedagogiky /pedagogická tlač; školské zákony a vyhlášky; archívny materiál; archeologické výskumy; učebnice a učebné materiály; názory klasikov filozofov/ 2. súčasné = školská prax; rodinná výchova; mimoškolské výchovné zariadenia, spolky, krúžky; vplyv médií
opiera sa aj o pramene iných vied /história; dejiny umenia; psychol.; sociológie.../
Antika a kresťanstvo sú pôvodom a základom vzdelanosti nášho západného sveta a do istej miery aj nemeckého ducha. V antike majú pôvod všetky moderné európske kultúry.
1)Grécka výchova
Územie Grécka je veľmi členité. Staroveké Grécko sa skladalo z množstva drobných štátov, ktoré boli geografickými podmienkami značne izolované. Z toho vyplývajú aj rozdiely v politike, ekonomike, kultúre aj vo vzde
Atény – hospodársky aj kultúrne najvyspelejší štát v Grécku.
Cieľom výchovy : KALOKAGATIA = harmónia tela aj ducha Školy : - súkromné pre deti slobodných občanov - určené pre chlapcov; Dievčatá – vychovávané v rodinnom prostredí
Do 7.roku chlapci aj dievčatá vychovávaní spoločne v rodinnom prostr. .
Potom chlapci v školách gramatistov a gitaristov /7-14rokov/ - učili sa písať, čítať, v š
12/ PEDAGOGICKÉ NÁZORY A DIDAKTICKÝ FORMALIZMUS J.F.HERBARTA
/obdobie klasicisticko-idealistické/
Pre jeho psychológiu je smerodajné to, že formou, v ktorej sa duša udržuje pred poruchami, sú predstavy a že v podstate všetky duševné procesy sú procesmi predstáv. Rôznymi konšteláciami predstáv vznikajú city, túžby a vôľové skutky.
Z tejto psychológie vyplývajú aj názory a závery pre jeho pedagogiku. Vzťah oboch určil v diele „Všeobecná pedagogika“ a „Náčr
11/ VÝCHOVA A VZDELANIE V OBDOBÍ HUMANIZMU, RENESANCIE A OSVIETENSTVA / F.RABELAISE, J.H.PESTALOZZI, S.TEŠEDÍK/
RENESANCIA A HUMANIZMUS
Hnutie sa prakticky šíri z Talianska v 14.stor.a znamená návrat k antike v oblasti umenia, vedy a vzdelania a rozštiepenie cirkvi. Štrukturálna premena sa dotýka všetkých oblastí života. Je to vlastne epocha nového umania. V 14. a 15.stor. sa do popredia dostáva veda a technika; súvisí to aj s množstvom nových objavov : kompas, streln
/švajčiarsky pedagóg/ je sním spojená idea ľudového vzdelávania. Zastáva záujmy elementárneho vzdelávania. Každý človek by mal byť všestranne rozvinutý človek a ako človek v plnom slova zmysle. Apeluje na svedomie ľudstva. Zaoberá sa problémom metódy – ako môžu byť výchova a vyučovanie plánovite budované.
Významná je jeho činnosť pri zakladaní výchovných ústavov, na , na ktorých chcel zabezpečiť ekonomickú sebestačnosť aj prostredn
31/ PODSTATA A METÓDY ROZVOJA TVORIVOSTI (KREATIVIZÁCIA)
KREATIVIZÁCIA = proces rozvoja tvorivosti, utvárania tvorivého štýlu života
Východiskami úspešnej kreativizácie sú 4 axiómy tvorivosti
1. tvorivý môže byť každý človek 2. tvorivosť sa môže prejavovať v každej ľudskej činnosti 3. tvorivosť sa dá rozvíjať 4. je náročná funkcia, ktorá stavia na predchádzajúcich všetkých kognitivných i nonkogn. Funkciách