„Vari existuje zákon prírody, ktorý nepoznáme, ale ktorý kričí v nás. Sen.“ – napísal kedysi Dostojevskij. Na Slovensku máme autora, v ktorom už dlhé roky kričí sen o Dostojevskom, sen o jeho hlbšej a presnejšej interpretácii. Sen o takom uchopení a rozlúsknutí jeho diela, ktoré by človeku odhalilo výstižnejšiu pravdu o umeleckom artefakte i o našej vlastnej podstate. To sú totiž pre Andreja Červeňáka dve neoddeliteľné veci, pretože rozh
Vydavatelstvo FORMAT, P. O. Box 8, 902 01 Pezinok, Slovakia
O estetickej katarzii snov
Profesor nitrianskej univerzity Konštantína Filozofa a tajomník odbočky Spolku slovenských spisovateľov v Nitre Andrej Červeňák sa už niekoľko desaťročí zaoberá tvorbou Fiodora M. Dostojevského. Tvrdí, že Dostojevského má rád, ale zároveň sa ho aj bojí, má z neho strach. Prostredníctvom analýzy jeho tvorby sa usiluje preniknúť najmä do mnohotvárnosti ľudskej duše a do motívov konania človeka. Jeho
Narodil sa 22. maja 1932 v Sarisskom Stiavniku v rolnickej rodine. Ludovu skolu vychodil v rodisku, zmaturoval roku 1953 na Gymnaziu v Presove. Potom studoval slovencinu a rustinu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Po skonceni vysokoskolskych studii roku 1958 prednasal rusku literaturu na Vysokej skole pedagogickej a neskor na Filozofickej fakulte UPJS v Presove. Pre svoje postoje k udalostiam roku 1968 musel opustit fakultu. Sedem rokov pracoval ako lektor vo vychodoslovenskych divadlach v Presove a Kosiciach. Od roku 1977 posobi na Peda
Narodil sa 21. novembra 1927 v Malych Krskanoch v rolnickej rodine. Do ludovej skoly chodil v Malom Kiari a v rodisku, do mestianskej skoly v Batovciach. V rokoch 19451949 absolvoval studium na Ucitelskej akademii v Leviciach. Po skonceni zakladnej vojenskej sluzby bol kratko ucitelom v Zemberovciach, potom kreslicom vo fabrike v Tlmacoch, uctovnikom v Pukanci a styri roky planovacom v zavode Sandrik v Dolnych Hamroch. Od roku 1963 az do odchodu na dochodok roku 1990 bol ucitelom na Zakladnej skole v Pukanci, kde zije i dnes.
Narodil sa 19. januara 1955 v Bratislave v rodine novinara a spisovatela Vlada Ferka. Po maturite na gymnaziu roku 1973 studoval numericku matematiku na Prirodovedeckej fakulte UK v Bratislave. Po skonceni vysokoskolskeho studia zostal posobit ako prednasatel numerickej matematiky a pocitacovej grafiky na Matematickofyzikalnej fakulte UK.
Do literatury vstupil knihou siestich poviedok Jemna cesta (1977). Tematicky v nej cerpal pribehy zo zivota sucasnej mladeze vo velkomeste i na vidieku. Po prozaickom debute nasledovali dve knihy
Antoine de Saint Exupéry študoval v Paríži, pracoval ako letec, zúčastnil sa na občianskej vojne v Španielsku a bol vojnovým pilotom priekopníkom diaľkových letov počas 2. svetovej vojny. V roku 1944 ho vyhlásili za nezvestného. Tragicky zahynul pri bojovom lete na Korzikou. Patrí do francúzskej medzi vojnovej literatúry. Reprezentuje filozofujúci prúd francúzskej prózy. Uvažujúc nad zmyslom ľudského údelu na zemi, rozmýšľa nad základnými metafyzickými otázkami. V jeho dielach prevládajú pocity samoty a úzko
Narodil sa 20. septembra 1943 v Lehote pod Vtacnikom v rodine polnohospodarskeho robotnika, neskor banika. Zakladnu skolu vychodil v rodisku, potom sa vyucil za spojara v Strednom odbornom ucilisti spojov v Kosiciach. Popri zamestnani absolvoval Gymnazium v Prievidzi. Po maturite roku 1965 studoval novinarstvo na FF UK v Bratislave. Po skonceni studia sa stal redaktorom, potom zastupcom sefredaktora a neskor sefredaktorom spolocenskeho tyzdennika Sloboda. Po novembri 1989 bol redaktorom a neskor sefredaktorom Slovenskeho dennika. V rokoch 19911
Narodil sa 22. septembra 1924 v Krivej v rolnickej rodine. Zakladnu skolu vychodil v rodisku, do strednej skoly chodil v Trstenej (19381941) a v Dolnom Kubine (19411946), kde aj zmaturoval. V rokoch 19461951 studoval slovencinu a francuzstinu na FF UK v Bratislave. Od roku 1950 az do odchodu na dochodok roku 1993 pracoval v Jazykovednom ustave Ludovita Stura v Bratislave ako vedecky pracovnik. Tu sa venoval vyskumu a spracovaniu slovenskych nareci, a to najma s uplatnenim metod jazykoveho zemepisu. Je spoluautorom Atlasu slovenskeho jazyka I (1
Narodil sa 23. februara 1932 v Banskej Stiavnici. Spisovatel, publicista, diplomat. Pochadza z uradnickej rodiny. Studoval na Gymnaziu v Banskej Stiavnici. Ako 17rocny student bol zacas uvazneny pre vydavanie protikomunistickych letakov a pokus o utek do zapadneho Nemecka. Roku 1956 absolvoval vtedajsiu Vysoku skolu ekonomicku v Bratislave. Pracoval ako ekonom v malych podnikoch. V rokoch 19621969 bol redaktorom literarnej redakcie Cs. rozhlasu v Bratislave. Pre politicke postoje k udalostiam 19681969 bol prepusteny, vyluceny zo ZSS a viac roko
Narodil sa 11. augusta 1953 v Chlmci pri Ziline. Zakladnu skolu vychodil v rodisku, Strednu vseobecnovzdelavaciu v Ziline, kde roku 1971 aj zmaturoval. Po maturite pracoval dve sezony ako horsky nosic na Zbojnickej chate vo Vysokych Tatrach. Roku 1976 ukoncil studium anglictiny a slovenciny na Pedagogickej fakulte v Banskej Bystrici, kratko posobil na Strednej ekonomickej skole v Ziline. Potom sa vratil do hor, kde presiel viacerymi zamestnaniami: profesionalny clen horskej sluzby, chatar na Chate pod Rysmi, na Brncalovej chate pri Zelenom ples
Narodil sa 15. maja 1925 vo Vrbovom. Do zakladnej skoly chodil v rodisku, zmaturoval roku 1944 na Gymnaziu v Malackach. V rokoch 19441950 studoval na Lekarskej fakulte UK v Bratislave. Po skonceni vysokoskolskeho studia nastupil ako lekar pneumoftizeolog do sanatoria vo Vysokych Tatrach. Tu posobil takmer styri desatrocia. Pre politicke postoje v obdobi normalizacie ho roku 1984 poslali do predcasneho dochodku. Teraz zije v Stole a venuje sa literarnej tvorbe.
Napisal vyse patdesiat vedeckych odbornych prac zo svojej lekarskej pro
Narodil sa 6. oktobra 1935 v Petrovciach na Gemeri. Roku 1954 maturoval na Jedenastrocnej strednej skole v Komarne. Na bratislavskej Vysokej skole pedagogickej absolvoval roku 1960 odbor madarcinaslovencina. Do roku 1965 bol redaktorom tyzdennika Het a potom do roku 1971 mesacnika Irodalmi Szemle. V rokoch 19711976 prednasal na Pedagogickej fakulte v Nitre, neskor pracoval ako redaktor prekladov zo slovenciny vo vydavatelstve Madach. V rokoch 19921996 bol sefredaktorom Irodalmi Szemle. Od roku 1991 prednasa dejiny madarskej literatury na Katedr
Narodil sa 19. augusta 1937 v Breze v rolnickorobotnickej rodine. Do zakladnej skoly chodil v rodisku, v Lehniciach, v Dunajskej Strede, Samorine a v Lokci. Po navrate rodicov na Oravu chodil do Gymnazia v Trstenej a do Jedenastrocnej strednej skoly v Namestove, kde roku 1955 zmaturoval. Potom studoval na Vysokej skole pedagogickej v Bratislave. Po skonceni studia roku 1959 nastupil do Matice slovenskej v Martine, kde zastaval funkciu veduceho Literarneho archivu. V rokoch 19671968 posobil ako vedecky pracovnik Ustavu slovenskej literatury SAV
Narodil sa 19. augusta 1937 v Breze v rolnickorobotnickej rodine. Do zakladnej skoly chodil v rodisku, v Lehniciach, v Dunajskej Strede, Samorine a v Lokci. Po navrate rodicov na Oravu chodil do Gymnazia v Trstenej a do Jedenastrocnej strednej skoly v Namestove, kde roku 1955 zmaturoval. Potom studoval na Vysokej skole pedagogickej v Bratislave. Po skonceni studia roku 1959 nastupil do Matice slovenskej v Martine, kde zastaval funkciu veduceho Literarneho archivu. V rokoch 19671968 posobil ako vedecky pracovnik Ustavu slovenskej literatury SAV
Bol to ruský anarchista. Pochádzal zo šľachtickej rodiny a krátko pôsobil v ruskej armáde. Od roku 1838 sa zaoberal sociálnou teóriou. Roku 1842 odišiel do emigrácie , vystupoval proti cárskemu samoderžaviu. Bol aktívny pri niekoľkých revolučných vystúpeniach 1848/49( aj v Prahe) , od roku 1850 bol väznený v Sasku , Rakúsku a Rusku. 1861 ušiel z vyhnanstva na Sibíri a potom žil vo Veľkej Britániii , Taliansku , Švajčiarsku a vo Francúzsku. Presadzoval krajne socialistické zásady boja proti štátnej moci , inšpi
V roce 1157 byl syn Vladislava II. a Gertrudy Babenberské Bedřich zasnouben s Alžbětou, dcerou Gejzy II. Uherského, o tři roky později se stal olomouckým údělníkem. Roku 1162 byl spolu se strýcem Děpoltem vůdcem pomocných vojsk proti Milánu. Král Vladislav II. ve snaze zajistit Bedřichovi nástupnictví dosadil ho na konci roku 1172 na trůn, a to bez domácí volby a bez souhlasu římského krále. Synové Soběslava I. měli však podle stařešinského zákona větší právo na trůn. Využili toho již v roce 1173 na ř
Narodil sa 12. aprila 1917 v Humennom v rodine murarskeho a kamenarskeho majstra. Do ludovej a mestianskej skoly chodil v rodisku, do gymnazia v Michalovciach, kde roku 1937 aj zmaturoval. V rokoch 19371942 studoval slovencinu a dejepis na FF Slovenskej univerzity v Bratislave. Vedeckovyskumnu pracu zacal ako pracovnik Archivu Ministerstva vnutra v Bratislave, kde posobil v rokoch 19421944. Potom bol jeden skolsky rok profesorom slovenciny a dejepisu na Ucitelskej akademii v Bratislave. Od septembra 1945 sa stal pracovnikom Historickeho odboru
Narodil sa 17. oktobra 1930 v Mani v rolnickej rodine.
Ludovu skolu vychodil v rodisku. V rokoch 19461948 sa vyucil za textilneho tkaca v Liberci, potom dva roky studoval na Strednej priemyselnej skole textilnej v Ruzomberku. Zmaturoval roku 1951 na Gymnaziu v Bratislave. Po maturite studoval na Lekarskej fakulte UK v Bratislave, ktoru absolvoval roku 1957. Potom nastupil do Statnej nemocnice v Ruzomberku. V rokoch 19601964 bol obvodnym lekarom v Likavke. Roku 1966 bol osem mesiacov v Mongolsku ako lekar geologickej expedicie. V m
Narodil sa 18. septembra 1915 v Suchej nad Parnou v rodine vinohradnika. Je mladsim bratom prozaika Frantiska Hecka. Do ludovej skoly chodil v rodisku. Zmaturoval roku 1937 na Gymnaziu Jana Holleho v Trnave. Potom rok pracoval ako uradnik v spolocnosti NUPOD. V skolskom roku 1938/39 absolvoval jednorocne studium na Pedagogickej akademii v Trnave. Po opatovnej jednorocnej uradnickej praxi na ministerstve financii sa roku 1940 zapisal na studium talianciny a fracuzstiny na FF Slovenskej univerzity v Bratislave. Studium zavrsil roku 1946 doktorato
Božena Němcová (Barbora Panklová) se narodila r.1820 ve Vídni. S rodiči se odstěhovala do Ratibořic, chodila do školy do Chvalkovic. Její otec Jan Pankl byl panský kočí u kněžny Zaháňské, matka Terezie Novotná byla služka. Božena byla nemanželské dítě a historikové se domnívají, že Panklovi nejsou její praví rodiče a že se Božena narodila o několik let později, než uvádí historické prameny. Byla velmi vzpurné dítě a byla dána na vychování do Chvalkovic. S rodiči neměla moc dobrý vztah. V 17ti let