Andrej Ferko

Narodil sa 19. januara 1955 v Bratislave v rodine novinara a spisovatela Vlada Ferka. Po maturite na gymnaziu roku 1973 studoval numericku matematiku na Prirodovedeckej fakulte UK v Bratislave. Po skonceni vysokoskolskeho studia zostal posobit ako prednasatel numerickej matematiky a pocitacovej grafiky na Matematickofyzikalnej fakulte UK.

Do literatury vstupil knihou siestich poviedok Jemna cesta (1977). Tematicky v nej cerpal pribehy zo zivota sucasnej mladeze vo velkomeste i na vidieku. Po prozaickom debute nasledovali dve knihy rozpravok pre deti Kazko Vlasko (1978) a Kazko Vlasko a kral casu (1982). Kniha desiatich kratkych proz Stopa (1983) je sondou do sucasneho sposobu zivota velkomestskej mladeze. Ich hrdinovia sa generacne zoskupuju do partii a s pocitom nenaplnenej sebarealizacie si vytvaraju vlastny svet v kaviarnach, pivarnach, kluboch, na diskotekach a zuroch. Tu cez zdanlivu surovost, vulgarnost a verbalnu povrchnost snivaju svoje sny o dalsom zivote a svojom viditelnom uplatneni. Autor pracuje s parodiou, hyperbolou, absurditou i recesiou a v jazykovej oblasti i so slangom. Tieto stylisticke protriedky, no v celkom inom prostredi, vyuzil aj v novele Proso (1984). Vyrozpraval v nej pribehy starnucich ludi v prostredi domova dochodcov kdesi na dolnozemskej dedine. Vzapati ju prepisal do dramatickeho tvaru a roku 1986 ju inscenovalo nitrianske Divadlo Andreja Bagara. O rok neskor to iste divadlo uviedlo jeho dramu Noc na zamrznutom jazere o sucasnom tuctovom cloveku s panelakovym pristresim nad hlavou. Zbierkou humoresiek a humoristickych proz je kniha Sumaroid (1990). Je to intelektualna vzbura proti vsetkym prejavom totality, proti bezduchemu konzumu sucasnej spolocnosti i proti ekologickemu barbarstvu. Literarne si v nej odskusal vsetky zanre kratkej epiky, od humoresky, cez rozpravku az po scifi poviedku. Ako spoluautor sa podpisal pod hravu popularnonaucnu knihu pre deti Pocitac Hamlet (1990). V humorne ladenej proze Cobogaj (1991) vyrozpraval pribeh vidieckeho chlapca, ktory pride studovat do velkomesta. Tu podlahne vsetkym nastraham studentskeho zivota a vracia sa aj so svojou milou na vidiek. Pociatocna idyla sa vsak meni na dramu, ktoru vyvola stretnutie dvoch svetov s odlisnym stylom zivota. Suborom symbolistickych, humorne i groteskne ladenych ekoscifi poviedok je kniha Noha pod klobukom (1992). Na pozadi miestami az absurdnych pribehov nastoluje zakladne otazky o zmysle ludskeho usilia, o minulosti cloveka ako artefaktu prirody, no najma o jeho neistej buducnosti. Svet hub a jeho historia je tu len provokujucou metaforou. Pre najmensich citatelov napisal knihu rozpravok O troch nezbedkoch (1993). Vypointovane pribehy rozpravok dotvaraju jazykovostylisticke postupy zalozene na jazykovych hrach. Spolu s otcom Vladom Ferkom napisal roman Ako dive husi (1994) o ucinkovani slovenskych drotarov vo svete. Tento roman o pamati vysiel v troch vydaniach a vznika podla neho rovnomenny film (http://www.akodivehusi.sk ). Britkym humorom Hlasu kotolne je osviezena poviedkova kniha s literarnymi mystifikaciami Orbis dictus s podtitulom (Nekonecny sex, 1998). Aj pre tuto knihu je charakteristicka Ferkova aforisticka strucnost a jazykova hravost. Jeho dalsou knihou je subor casopisecky publikovanych eseji O historickom bezvedomi (Stredna Europa) (1998).

A. Ferko je aj autorom babkovej hry Zly duch Lumpacivagabundus (1990), televiznych monodram Balada o doktorovi Husakovi (1996) a Skupinovy portret prezidenta Benesa, autorom viacerych textov pre studentske divadlo malych javiskovych foriem Pegasnik. Vystupuje aj ako kulturny a politicky publicista. (Email: ferko@fmph.uniba.sk)