Andrej Cervenak; Dostojevskeho sny -2

Vydavatelstvo FORMAT, P. O. Box 8, 902 01 Pezinok, Slovakia

O estetickej katarzii snov

Profesor nitrianskej univerzity Konštantína Filozofa a tajomník odbočky Spolku slovenských spisovateľov v Nitre Andrej Červeňák sa už niekoľko desaťročí zaoberá tvorbou Fiodora M. Dostojevského. Tvrdí, že Dostojevského má rád, ale zároveň sa ho aj bojí, má z neho strach. Prostredníctvom analýzy jeho tvorby sa usiluje preniknúť najmä do mnohotvárnosti ľudskej duše a do motívov konania človeka. Jeho monografická štúdia Tajomstvo Dostojevského čakala na svoje vydanie vyše dvadsať rokov, pretože nezodpovedala ideológii totalitnej moci. Na toto dielo filozoficky nadväzuje najnovšie dielo Andreja Červeňáka Dostojevského sny s podtitulom Eseje a štúdie o snoch a Dostojevskom (Formát, Pezinok 1999). Už v úvodných riadkoch je výsledkom bezmocnosti pochopiť čosi, čo sa pochopiť nedá. Veď tajomstvo sna je najväčším a najhlbším tajomstvom človeka, prírody a vesmíru. Sen nerešpektuje základné postuláty vedeckého chápania reality – zákon gravitácie, zákon kauzality, kategórie času a priestorov. Profesor Červeňák si uvedomuje možnú záplavu kacírskych otázok i námietok triezvych racionalistov a úškľabky zlomyseľných scientistov. Akoby v polemike s nimi kapitola Sen a zmysel prináša doklady o tom, že najhlbším snom a tajomstvom človeka, ktoré skrývajú jeho zmysel, sú problémy ľudského konečna a nekonečna, čiže problémy ľudskej smrteľnosti a nesmrteľnosti. V duchu kresťanskej filozofie uzatvára, že sny sú od Boha. Prostredníctvom snov Boh dáva vedieť o svojej prítomnosti v človeku vždy a všade. Také sú napr. sny vo Svätom písme: Abrahámov sen o siedmich tučných a siedmich chudých kravách, Jakubov sen, v ktorom bojoval tak udatne, že do konca života bol chromý, ďalej Jozefov sen s anjelskou výzvou, aby utiekol s Ježišom a Máriou do Egypta a ďalšie. Potom nie nadarmo v Talmude čítame, že každý nevyložený sen sa rovná neotvorenému listu. V úvodných kapitolách Červeňák dospieva k presvedčeniu, že sny sú oknami do minulosti a budúcnosti. Čo Dostojevskij nedokázal logikou argumentov, preklenul poéziou sna. Spolu s ním na ceste za prazmyslom človeka – jeho nekonečnosťou – snívali aj jeho hrdinovia Rodion Raskoľnikov, Aľoša Karamazov, Versilov, knieža Myškin a ďalší. Tri sny Rodiona Raskoľnikova sa vinú jeho zápasom o Dobro a Pravdu nielen ako tri dejstvá jeho individuálneho života, ale aj ako ozvena všeľudských zápasov. Tri sny v románe Zločin a trest nás vedú k poznaniu, že si uvedomujeme jednotu vonkajšieho trestu (dvanásť rokov väzenia) a trestu vnútorného, tzv. psychologickej katarzie, ktorá sa v literárnej modifikácii mení na katarziu estetickú. Antitézu života a sna výstižne charakterizoval Dostojevskij v liste svojmu bratovi: „Žijem a tvorím akoby v sne.“ Takto potom vzniká tvorba ako sen a sen ako tvorba. A to nielen v literatúre. Dostojevského sen plní funkciu, ktorú nedokázali plniť nesnové prvky jeho sujetotvorby. Odhalenia Dostojevského snov niekoho šokujú iba ako obraz, hra, umelecký symbol, iného zas ako inšpiratívny prienik do duchovnej a energetickej totality a ako problém vlastnej transcendencie. V každej sujetovej syntagme (vrah – vražda – motívy – realizácia – dôsledky) spisovateľ využíva sen, zakaždým však v podobe inej ontologickej a noetickej povahy. Červeňákovu knižku vďačne privíta náročný čitateľ, ktorý neodmieta uvažovanie o mimohmotných problémoch moderného človeka.

Jozef Melicher
Originál, mesačník Ponitrianskej galérie v Nitre o výtvarnom umení, júl/1999