Anton Balaz

Narodil sa 20. septembra 1943 v Lehote pod Vtacnikom v rodine polnohospodarskeho robotnika, neskor banika. Zakladnu skolu vychodil v rodisku, potom sa vyucil za spojara v Strednom odbornom ucilisti spojov v Kosiciach. Popri zamestnani absolvoval Gymnazium v Prievidzi. Po maturite roku 1965 studoval novinarstvo na FF UK v Bratislave. Po skonceni studia sa stal redaktorom, potom zastupcom sefredaktora a neskor sefredaktorom spolocenskeho tyzdennika Sloboda. Po novembri 1989 bol redaktorom a neskor sefredaktorom Slovenskeho dennika. V rokoch 19911993 bol politickym pracovnikom Krestanskej socialnej unie, v rokoch 19931996 pracoval v Kancelarii prezidenta SR, odkial presiel v roku 1996 do Narodneho literarneho centra ako odborny pracovnik. Od roku 1999 pracuje v Narodnom centre medialnej komunikacie.

Po viacrocnej casopiseckej priprave a po zosrotovani romanoveho debutu Bohovia rocnych obdobi (1970) vstupil do literarneho diania romanom Sen pivnic (1977), v ktorom zobrazil zaverecnu fazu druhej svetovej vojny a protifasisticky odboj v rodnom regione. Volnym pokracovanim je roman Tiene minulosti (1978), umelecka sonda do politickospolocenskych udalosti v prvych povojnovych rokoch. Ekologicky ladeny je roman Sklenikova Venusa (1980). Do prostredia chemickej tovarne v obdobi tzv. realneho socializmu nacrel v romane Tu musis zit (1983). Pre starsiu mladez je urceny roman Kreslo pre dvoch (1986). Dej suboru desiatich volne spojenych noviel Chirurgicky dekameron (1985) je situovany do nemocnicneho prostredia. Na absurdnosti spolocenskeho vyvoja v rokoch vystavby socializmu reaguje v poviedkovom romane z dedinskeho prostredia Hijo, kone Stalinove (1992). Romanovy pribeh Tabor padlych zien (1993) o vydrickych prostitutkach v historickej likvidacii sa stal aj predlohou rovnomenneho filmu. Je autorom romanov Kym zijes, miluj (1995), Kronika stastnych zajtrajskov (1997), Penelopin navrat (1998). Napisal aj knihu Vysoka pri Morave (od praveku po dnesok, 1996). Detom je urcena kniha Kreslo pre dvoch (1986).