Blahoslav Hecko

Narodil sa 18. septembra 1915 v Suchej nad Parnou v rodine vinohradnika. Je mladsim bratom prozaika Frantiska Hecka. Do ludovej skoly chodil v rodisku. Zmaturoval roku 1937 na Gymnaziu Jana Holleho v Trnave. Potom rok pracoval ako uradnik v spolocnosti NUPOD. V skolskom roku 1938/39 absolvoval jednorocne studium na Pedagogickej akademii v Trnave. Po opatovnej jednorocnej uradnickej praxi na ministerstve financii sa roku 1940 zapisal na studium talianciny a fracuzstiny na FF Slovenskej univerzity v Bratislave. Studium zavrsil roku 1946 doktoratom z romanskej filologie. V ramci vysokoskolskeho studia dva roky (19411943) studoval v Rime a Neapole. (Tu bol ako podozrivy zo spionaze dva mesiace vazneny, no pre nedostatok dokazov ho prepustili.) V rokoch 19451947 bol literarnym redaktorom Csl. rozhlasu v Bratislave, v rokoch 19471948 redaktorom maticneho casopisu Slovensko a v rokoch 19481949 divadelnym referentom na Poverenictve skolstva a kultury. Roku 1949 sa stal riaditelom Slovenskeho divadelneho a literarneho zastupitelstva (DILIZA a neskor LITA), kde posobil cele dve desatrocia az do roku 1968. V rokoch 19691971 bol redaktorom casopisu Revue svetovej literatury a v rokoch 19711980 redaktorom pre romanske literatury vo vydavatelstve Slovensky spisovatel. Od roku 1980 je na dochodku.

Tazisko literarnej prace B. Hecku je v prekladatelskej tvorbe. Z talianskej a francuzskej literatury prelozil vyse dvesto divadelnych a osemdesiat romanovych diel. Zameral sa najma na komedie klasika talianskej dramy C. Goldoniho. Z jeho tvorby prelozil dvadsatpat komedii. Okrem toho prelozil komedie a dramy L. Pirandella, J. B. Molira, De Filipooa a inych. Z epiky prelozil romany H. de Balzaca, G. Chevalliera, R. Queneaua, G. Boccaccia, B. Celliniho, ale aj C. Paveseho, A. Moraviu, G. Deleddovej, G. Rodariho a dalsich.

Dlhorocna prekladatelska tvorba a prakticka skusenost z nej ho celkom zakonite priviedla k potrebe formulovat vseobecnejsie zasady prekladania a podelit sa s inymi adeptmi tohto umenia o svoje dlhorocne skusenosti. Urobil tak v knihe Dobrodruzstvo prekladu (1991). Porovnavacou metodou posudil v nej uroven prekladov mnohych vyznamnych diel svetovych klasikov z romanskej jazykovej oblasti. Druhou knihou z prekladatelskeho zakulisia B. Hecku je dielo Nehadzte perly sviniam (1994). V abecednom poradi spristupnil v nom tristo slovenskych porekadiel a prislovi a ich inorecove varianty v latincine, taliancine, francuzstine, spanielcine, anglictine, nemcine, cestine, rustine, polstine, chorvatcine a slovincine. Kniha je nielen pomockou pre prekladatelov, ale aj jazykovednym dielom a zaujme aj radovych citatelov.