Anton Marec

Narodil sa 11. augusta 1953 v Chlmci pri Ziline. Zakladnu skolu vychodil v rodisku, Strednu vseobecnovzdelavaciu v Ziline, kde roku 1971 aj zmaturoval. Po maturite pracoval dve sezony ako horsky nosic na Zbojnickej chate vo Vysokych Tatrach. Roku 1976 ukoncil studium anglictiny a slovenciny na Pedagogickej fakulte v Banskej Bystrici, kratko posobil na Strednej ekonomickej skole v Ziline. Potom sa vratil do hor, kde presiel viacerymi zamestnaniami: profesionalny clen horskej sluzby, chatar na Chate pod Rysmi, na Brncalovej chate pri Zelenom plese i na chate pod Soliskom, sefredaktor Tatranskeho dvojtyzdennika, od roku 1993 lyziarsky instruktor a horsky sprievodca a teraz uz majitel lyziarskeho strediska na Podbanskom, ktore sam vybudoval. Po viacrocnom publikovani kratkych proz v casopisoch a rozhlase debutoval novelou Na hrebeni vichrica (1982) pribehom o hladani zakladnych zivotnych hodnot a postojov mladeho cloveka z hor. Na debut myslienkovo i postavami nadvazuju dalsie vydane knizky zbierka poviedok Stopy tulavej zveri (1985) a novela Za vrcholom vrchol (1986). V trojnovele Kroky proti vetru (1989) na pozadi pribehov troch muzov z vysokohorskeho prostredia nastolil zavazne otazky o zmysle ludskych skutkov v konfrontacii so zakladnymi principmi krestanskej etiky. V rovnakej myslienkovej rovine sa nesie aj volne pokracovanie tejto novely Listy nevidiacim, hudba pre nepocujucich (1992) a V doline dlhych tienov (1995).

Pohladom do zakulisia vrcholnej sutaze ligovych boxerov je proza Az ta odpocitaju (1990). Knihou pribehov nasich a svetovych horolezcov su dokumentarne crty sustredene do knizky Zona odvahy (1989). Pre deti a mladez napisal knizky Zlato pod Krivanom (1991), Zakliaty hrad v Tatrach (1993) a Janosik, Janosik (1994), v ktorej prerozpraval najkrajsie povesti o nasich velhorach a legendarnom zbojnickom kapitanovi.

Nateraz poslednou vydanou knizkou je zbierka poviedok Na Solisko hviezdy nepadaju (1995), vitazny rukopis Slovenskej literarnej prehliadky.

Anton Marec napisal aj rozhlasove hry Posledna sanca (1984), Pilier Freney (1986) a Povinnost hovorit, pravo mlcat (1987).