Andrej Cervenak

Narodil sa 22. maja 1932 v Sarisskom Stiavniku v rolnickej rodine. Ludovu skolu vychodil v rodisku, zmaturoval roku 1953 na Gymnaziu v Presove. Potom studoval slovencinu a rustinu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Po skonceni vysokoskolskych studii roku 1958 prednasal rusku literaturu na Vysokej skole pedagogickej a neskor na Filozofickej fakulte UPJS v Presove. Pre svoje postoje k udalostiam roku 1968 musel opustit fakultu. Sedem rokov pracoval ako lektor vo vychodoslovenskych divadlach v Presove a Kosiciach. Od roku 1977 posobi na Pedagogickej fakulte, teraz Univerzite Konstantina Filozofa v povodnej profesii prednasatela teorie a dejin ruskej literatury a zaroven je veducim katedry ruskeho jazyka a literatury. V priebehu pedagogickej cinnosti ziskal vedecke hodnosti doktora filozofie, kandidata vied, doktora vied a pedagogicke hodnosti docenta a profesora. Zije v Nitre.

V literarnovednej praci sa zameral na vyskum slovenskoruskych literarnych vztahov a na problematiku teorie literarnej komparatistiky. Po viacerych studiach s touto tematikou, publikovanych v odbornych casopisoch a vedeckych zbornikoch, samostatne vydal monografiu Vajansky a Turgenev (1968), v ktorej cez tieto vyrazne osobnosti narodnych literatur poukazal na sirsie suvislosti vztahov oboch literatur v 2. polovici 19. a na zaciatku 20. storocia. Po diskusnej monografii Socialisticky realizmus v diskusii (1983) sa k problematike slovenskoruskych literarnych vztahov vratil v knihe Slovenskoruske literarne relacie (1986). Zaroven ho zaujala osobnost a dielo ruskeho spisovatela F. M. Dostojevskeho a jeho umelecky pristup k zobrazeniu mnohotvarnosti ludskej duse a motivov konania cloveka. Na tuto temu napisal monograficku esej Clovek v literature F. M. Dostojevskij (1986). Od Dostojevskeho sa dostal k A. S. Puskinovi ako basnikovi lasky, rozumu, slobody a krasy a napisal o nom monografiu A. S. Puskin Clovek a basnik (1989). K dielu Dostojevskeho sa vratil v monografii Tajomstvo Dostojevskeho (1991). Rukopis diela bol pripraveny do tlace uz roku 1969, no nastupujuca normalizacna moc ho odmietla, pretoze metodologicky kluc, ktory autor uplatnil pri skumani Dostojevskeho diela, nezodpovedal binarnemu pohladu ideologie totalitnej moci.

V trojzvazkovej vedeckej monografii Zazracno literatury (I. zv. 1994, II. zv. 1995, III. zv. 1996) vychadza z estetickoantropologickych principov literatury ako posolstva cloveka o cloveku pre cloveka. Je editorom a spoluautorom 21 vedeckych zbornikov o slovenskej a ruskej literature a o teoretickych aspektoch literarnej komparatistiky a teorie komunikacie. Jeho dalsia kniha Dostojevskeho sny (Eseje o snoch a Dostojevskom) (1999) pojednava o iracionalnych aspektoch tvorby F M. Dostojevskeho.

Rozhovory:

Knizna revue c. 1617/1999 (Marian Skotka)

Recenzie:

Knizna revue c. 12/1999 (Marian Skotka)
Host 8/1999 Brno (Ivo Pospisil)
Original jul/1999 (Jozef Melicher)