Bakunin Michal Alexandrovic

Narodil sa 19. augusta 1937 v Breze v rolnickorobotnickej rodine. Do zakladnej skoly chodil v rodisku, v Lehniciach, v Dunajskej Strede, Samorine a v Lokci. Po navrate rodicov na Oravu chodil do Gymnazia v Trstenej a do Jedenastrocnej strednej skoly v Namestove, kde roku 1955 zmaturoval. Potom studoval na Vysokej skole pedagogickej v Bratislave. Po skonceni studia roku 1959 nastupil do Matice slovenskej v Martine, kde zastaval funkciu veduceho Literarneho archivu. V rokoch 19671968 posobil ako vedecky pracovnik Ustavu slovenskej literatury SAV v Bratislave, potom sa opat vratil do Matice slovenskej v Martine, kde pracoval ako veduci Biografickeho oddelenia. Pre svoje postoje k udalostiam rokov 19681969 bol politicky diskriminovany. Nemohol publikovat a pozbavili ho veducej funkcie. Roku 1990 sa stal riaditelom Biografickeho ustavu MS, kde vedie prace na priprave Slovenskeho biografickeho slovnika.

Vo svojej literarnovednej praci sa orientoval predovsetkym na obdobie nasho narodneho obrodenia, ale aj na vyznamne literarne osobnosti obrodenskeho i medzivojnoveho obdobia. Knizne vydal monografiu Vavrinec Caplovic a osudy jeho kniznice (1962). Potom edicne pripravil Listy P. J. Safarika Martinovi Hamuljakovi (1965) a Listy Martina Hamuljaka I, II (1969, 1989). Zaujem o tuto osobnost nasej literatury a kultury zavrsil vydanim monografie Martin Hamuljak (1971). V rokoch, ked nemohol publikovat, pripravil a pod cudzimi menami vydal v martinskej Osvete v edicii Sondy monografie Jan Kollar Legenda o velkom Slovanovi (1974), Albert Skarvan Zivot je zapas (1977), Stefan Krcmery Slovo ciste (1979) a pod vlastnym menom monografie Jan Holly Pevec vekov davnych (1984), Ludo Ondrejov Ciry a cisty rozpravac (1986) a Hviezdoslav Herold svitajucich cias (1988), naposledy Jozef Ciger Hronsky Zivot je zapas (1996). Knizne vydal aj studiu Jaroslav Hasek na Slovensku (1983) a Slovnik dejatelov hornej Oravy (1994). Je zostavovatelom knihy Zivot a dielo Antona Bernolaka (1997), zredigoval a vydal viac rocnikov maticnych pramennych zbornikov Literarny archiv (od r. 1964) a Biograficke studie (od r. 1970).