Benjamin Tinak

Narodil sa 17. oktobra 1930 v Mani v rolnickej rodine.

Ludovu skolu vychodil v rodisku. V rokoch 19461948 sa vyucil za textilneho tkaca v Liberci, potom dva roky studoval na Strednej priemyselnej skole textilnej v Ruzomberku. Zmaturoval roku 1951 na Gymnaziu v Bratislave. Po maturite studoval na Lekarskej fakulte UK v Bratislave, ktoru absolvoval roku 1957. Potom nastupil do Statnej nemocnice v Ruzomberku. V rokoch 19601964 bol obvodnym lekarom v Likavke. Roku 1966 bol osem mesiacov v Mongolsku ako lekar geologickej expedicie. V marci 1968 odisiel do Harraru v Etiopii, kde bol najskor veducim interneho oddelenia a od roku 1970 riaditelom mestskej nemocnice. Po navrate roku 1972 pracoval v nemocnici v Martine a od roku 1975 v nemocnici v Ruzomberku. Od roku 1982 az do odchodu na dochodok roku 1994 bol riaditelom Ustavu pre dlhodobo chorych v Stiavnicke. V sucasnosti pracuje ako kupelny lekar v FK, a. s., v Korytnici. Zije v Ruzomberku.

Po viacrocnej casopiseckej priprave knizne debutoval basnickou zbierkou Spirala (1962), v ktorej vyjadril obavy nad ohrozenim ludstva v ere nastupu atomoveho veku. V znameni konfrontacie protireceni zivota su napisane jeho basne zo zbierky Na ciste dna pramenov (1966). Z pobytu v Mongolsku uverejnil serial reportazi a viacero rozhlasovych dramatizovanych pasiem o zivote v stepi. Viacere poviedky z Mongolska zaradil do zbierky poviedok Zo sveta (1967). Po navrate z Etiopie vydal subor reportazi, crt a eseji V zelenom plameni Etiopie (1975), v ktorych zobrazil socialnu a spolocensku situaciu v tejto krajine i podstatu jej politickeho systemu. Tento ciel, ale inymi literarnymi prostriedkami, sledoval aj v knihe pre mladez Lev z Ereru (1978). Rozpravacom pribehov vo forme dennika je maly syn hostujuceho lekara. Cez tento ozvlastneny pohlad autor zobrazil hlavne crty etiopskeho sposobu zivota, zvyky tohto africkeho naroda i exoticku prirodu. V Etiopii zostal tematicky ukotveny aj v socialnom romane Znepokojena krv (1980) a v novele Burlivak Gurumsa (1984). V romane Zitava (1984) sa vratil do rodneho tekovskeho kraja v povodi rieky Zitavy. Je to roman z vidieckeho prostredia a saga rolnickeho sposobu zivota v urodnom kraji stedrej zeme. V nasledujucom romane Diagnoza (1988, 3. vydanie 1989) autor tematicky nacrel do doverne znameho lekarskeho prostredia. Nosnou ideou romanu je vnutorny mravny konflikt lekara, ci ma povedat pacientovi pravdivu diagnozu. Aj v nasledujucom romane Sok (1993) zotrval v lekarskom prostredi. Nosnou ideou tohto diela je mravny problem interrupcie. Zivotne zazitky a skusenosti z domova i z ciest po svete konfrontuje v knihe poviedok Vlci na Zitave (1994). Roku 1996 mu vysla novela Anjel v Michigane, v ktorej zobrazil zivot slovenskeho studenta v Pennsylvanii v USA. V casopisoch a rozhlase publikovali uryvky z eseje Nechaj zit, nechaj umriet, v ktorej obnazuje podstatu a nebezpecenstvo interrupcie a eutanazie.