Anton Hykisch

Narodil sa 23. februara 1932 v Banskej Stiavnici. Spisovatel, publicista, diplomat. Pochadza z uradnickej rodiny. Studoval na Gymnaziu v Banskej Stiavnici. Ako 17rocny student bol zacas uvazneny pre vydavanie protikomunistickych letakov a pokus o utek do zapadneho Nemecka. Roku 1956 absolvoval vtedajsiu Vysoku skolu ekonomicku v Bratislave. Pracoval ako ekonom v malych podnikoch. V rokoch 19621969 bol redaktorom literarnej redakcie Cs. rozhlasu v Bratislave. Pre politicke postoje k udalostiam 19681969 bol prepusteny, vyluceny zo ZSS a viac rokov nesmel publikovat. Pracoval v kniznici SAV a v Diele. V januari 1990 sa stal riaditelom vydavatelstva Mlade leta. V rokoch 19901992 bol poslancom za KDH (neskor za SKDH) a predsedom parlamentneho vyboru pre vzdelanie, vedu, kulturu a sport. V rokoch 19931997 bol prvym slovenskym velvyslancom v Kanade. Teraz zije ako slobodny umelec v Bratislave.

Do literatury vstupil koncom 50. rokov ako clen generacie 1956 v mesacniku Mlada tvorba. Jeho prvy roman o vysokoskolakoch Krok do neznama (1959) dal vtedajsi poverenik vnutra zosrotovat. Oficialne debutoval novelou Sen vchadza do stanice (1961) o ludoch pri elektrifikacii zeleznic. Nasledoval subor poviedok Stretol som ta (1963) o komplikovanych vztahoch mladych ludi. Velmi uspesna bola lubostna novela Nada (1964) o vztahu vysokoskolacky a kadrovo postihnuteho knihovnika. Klucovou knihou tohto obdobia je roman Namestie v Mahringu (1965), scasti autobiograficky pribeh mladeho inziniera, ktory sa po prvy raz dostava na Zapad, ked sa ako student neuspesne pokusil o utek do slobodneho sveta. Roman vysiel aj v ceskom a madarskom preklade. Po navsteve Svetovej vystavy EXPO 67 v Montreale napisal cestopisnu esej Kanada nie je kanada (1968), neskor kritizovanu ako chvalu zapadneho kapitalizmu.

Po nutenej odmlke po r. 1968 sa prihlasil novou knihou literatury faktu o automobilovych pretekoch Volanty do nebies (1975) urcenej najma mladezi. V novelach Vztahy (1978) a Tuzba (1980) sa vratil do sucasnosti a venuje sa osudom osamelej zeny. Za najvyznamnejsie literarne dielo sa povazuje dvojzvazkovy hlistoricky roman Cas majstrov (1977). Ide o fiktivny zivotopis neskorogotickeho maliara Majstra M. S. z prelomu 15. a 16. storocia, ktory tvoril v Banskej Stiavnici. Zaobera sa vztahom umelca a spolocnosti na pozadi banickych nepokojov. Ukazuje europske suvislosti nasich dejin. Roman bol prelozeny do madarciny a rustiny. V knihe Dobre utajeny mozog (1979) si svoje tvorive schopnosti vyskusal v zanri scifi. Poviedky z tejto knihy vysli v roznych antologiach v Nemecku, Polsku a v Madarsku. Popularizacii technickeho pokroku medzi mladezou venoval dve knihy o mikroelektronike Buducnost je uz dnes (1978) a Kamarat Cipko (1989).

Bestsellerom sa stal dalsi historicky roman z epochy osvietenstva v 18. storoci Milujte kralovnu (1984) o zivote a dobe Marie Terezie a europskych aj slovenskych vzdelancov tejto doby. Roman vysiel aj po cesky a tiez v Nemecku, Chorvatsku a Rumunsku. Pripravuje sa nove nemecke a slovenske vydanie. Odrazom cernobylskej havarie na stavbe nasej jadrovej elektrarne sa zaobera haileyovsky roman Atomove leto (1988). Cestopis o Cine a severnej Korei Dovolenka v Pekingu (1990) a zbierka fantazijnych a parahistorickych pribehov a eseji Obrana tajomstiev (1990) su nateraz poslednymi vydanymi dielami. Po navrate z Kanady autor pripravuje knihu spomienok na svoje posobenie v politike pod nazvom Pokusenie politiky.

Napisal aj rozhlasove hry Praskanie (1966), Pocatie (1969) a Take cudne rozhovory (1988). Je spoluautorom filmoveho scenara Pre mna nehra blues (1965).

Je clenom Spolku slovenskych spisovatelov a Slovenskeho centra PEN klubu. V januari 1998 mu prezident republiky prepozical statne vyznamenanie Pribinov kriz I. triedy.