Pocet referatov: 281

suciídiá

Medicínske , sociologické a psychologické motívy

Okrem vnútorných a vonkajších príčin samovražedného konania môžeme hovoriť o príčinách a motívoch podľa jednotlivých vedných odborov, ktoré sa nimi zaoberajú.Samovražedné konanie býva obyčajne posudzované z niekoľkých hľadísk.
Medzi najvýznamnejšie patria
A. Medicínsky prístup

Ktorý je zameraný predovšetkým na hľadanie patologických príčin samovražedného konania. Duševné choroby a poruchy sú príčinou len

suciídiá

V súčastnosti sa sociologické teórie
Zameriavajú predovšetkým na neuspokojivé vzťahy, pod ktorými rozumieme osamelosť, nedostatok spoľahlivého kontaktu a sociálnej podpory, ktoré významne zvyšujú riziko samovraždy. Ohrození sú jedinci, ktorí stratili blízku osobu akýmkoľvek spôsobom. V hodnotení uvedenej situácie existujú rozdiely medzi jedincami opačného pohlavia, ženy sa na osamelosť viac sťažujú, ale muži jej viac podliehajú.

Rodina môže posilňovať dispozície k samovražednému

motív

Motívy

Vnútorné hybné sily konania a správania človeka.

Impulzy

Motívy vychádzajúce z vnútra človeka.

Incentívy

motívy k činnosti vychádzajúce z prostredia.


Motívy sú dôsledkom narušenej biologickej alebo psychickej rovnováhy jednotlivca s biologickým alebo sociálnym prostredím


Uvedomované motívy

Ak si motív konania človek uvedomuje.


Neuvedomelé motívy

Keď

motív

Sociálna motivácia

1. individuálna - osobná

2. sociálna - spoločenská


Základ motívu - realizácia potreby

Všeobecné ciele

Syntézu základných spoločenských noriem - zo sociálnych vzťahov.
Sú základom konkrétnych - čiastkových cieľov v každodennom živote.


Hodnotové orientácie

Prijatie niečoho žiadúceho, čo ovplyvňuje výber vhodných spôsobov, prostriedkov a cieľov správania.

Aké

motív

Vzájomné väzby jednotlivých zložiek postoja sa formujú

Vplyvom výchovného pôsobenia.

Vplyvom aktuálneho sociálneho prostredia - skupín.

V priebehu celého života.


Osvojovanie postojov v skupine sa uskutočňuje

a, spontánne na základe vlastného rozhodnutia jednotlivca,

b, formou určitého skupinového nátlaku,

Osvojením postojov skupiny - môže získať členstvo i patričnú pozíciu.


Zastávanie zho

motív

Z M E N Y P O S T O J O V

1. s ú r o d é zmeny


V smere existujúceho postoja.

Pri pozitívnej rovine postoja ( alkohol ) ,( keď sa dozvie o tragédii )


2. n e s ú r o d é zmeny


Presunutie postoja cez neutrálny ( stredový ) bod k inému znamienku

( mierne negatívny postoj k alkoholu - pri zložitej životnej situácii

zistí schopnosť alkoholu liečiť - zmení postoj k nemu cez stredový

bod na pozitívnu

motív

J e d n o t l i v e c

Pri rozhodnutiach týkajúcich sa skupiny - vyčlenením zo skupiny podstupuje menšie riziko( ako keby prejavil odlišný názor ).


Smer jeho postoja je konfrontovaný skupinovým postojom.

Významnú úlohu - vodcovia skupiny

Určujú a ovplyvňujú postoje ostatných členov.

Určujú a ovplyvňujú postoje skupiny ako celku.

Považujú sa za kompetentné osoby a ich názory a postoje sa členmi skupiny akceptujú.

<

Kulty

Slovo kult je latinského pôvodu. Pochádza zo slova cultus čo znamená uctievanie. Znamená to „náboženské uctievanie božstva, dačoho akoby božstva.“ (Vreckový slovník cudzích slov, str. 493) Kult môže znamenať aj malú skupinu ľudí, ktorých spája oddanosť alebo nadšenie pre nejaký umelecký či intelektuálny program alebo cieľ. Kult sám o sebe nemusí predstavovať sociálnu nežiadúcu skupinu. Preto osobitne vydeľujeme tzv. zhubný (deštruktívny) kult, pre ktorý je typické deštruktívne pôsobenie danej sku

Kvalita života mentálne postihnutých žiakov

Kvalita života mentálne postihnutých žiakov


Písomný súhrn článku referujúci o pedagogickom výskume mentálne postihnutých žiakov.


Teoretický úvod
Súčasná odborná literatúra sleduje pomerne široké spektrum otázok kvality života, od medicínskych, environmentálnych, spoločenskovedných, ekonomických, až po otázky psychologické a výchovné. S termínom kvalita života sa spájajú slová ako pohoda, šťastie, spokojnosť a iné.

Svetová zdravotnícka or

Poruchy osobnosti

Poruchy osobnosti


- dříve označované jako psychopatie

= nevyváženost,abnormalita rysů osobnosti,výrazné odchylky od průměru,má trvalý charakter - většinou na celý život,možnosti léčby jsou minimální (psychoterapie,ev.psychofarmaka)

- trpí buď sám postižený nebo jeho okolí (nebo oboje)

- na vzniku se podílí genetika + prostředí

- příznaky se projevují už v dětství či dospívání

- důležité je posoudit možnost dif

Patologické hráčství - gambling

Patologické hráčství - gambling


= porucha chování a prožívání,která se vyznačuje především NUTKAVOU POTŘEBOU HRÁT.Tato porucha spočívá v opakovaných epizodách hráčství,které jsou na úkor sociálních,materiálních,rodinných a pracovních hodnot.Hráčství se objevuje častěji u mužů.

Hra jako taková má řadu pozitivních stránek - je formou využívání volného času (šachy,kostky).Hra o peníze,pro kterou je typické,že si hráč může zakoupit možnost výhry,má vša

socialna psychologia

1. Vznik a rozvoj sociálnej psychológie
2. Predmet sociálnej psychológie
3. Využitie sociálnej psychológie vo výchove a vzdelávaní

Zdrojom vzniku sociálnej psychológie boli:

psychológia národov
psychológia más
teória inštinktov

Výskumy zamerané na problémy sociálnej facilitácie = do akej miery je výkon človeka ovplyvnený už samotnou prítomnosťou iných ľudí

všetky psychologické javy sú viac

menej podmienené sociá

socialna psychologia

Predmet sociálnej psychológie a jej vzťah k sociológii.
Sociálna psychológia je veda o správaní, prežívaní a skúsenostiach jednotlivca v spoločnosti. Študuje rast jedinca v spoločnosti, vzťahy a interakcie osobnosti a skupiny, utváranie rolí a pozícií jedinca vo skupinách. Pojem sociálny je odvodený od latinského výrazu socius, čo znamená druh, spoločník, niekto kto je s niekým a nejako v kontakte.


Na rozdiel od sociológie, t.j. vedy o spoločnosti študujúcej zákonitosti vývoja a fu

socialna psychologia

Etapy rozvoja

3 etapy:
Taxonomická sociálna psychológia - 40 - 50 roky

zameraná na opis premenných ovplyvňujúcich reakcie jednotlivcov
základným pojmom je objekt - sociálny
nesociálny
vplyv sociálnych stimulov na myslenie, i na celú osobnosť

Diferenciálna sociálna psychológia - 50 - 60 roky

vychádza z existencie diferencií rôznych kritérií, ktoré ovplyvňujú reakcie človeka vzhľadom na iného človeka

Systémová sociálna

Alkoholizmus

Alkoholizmus je to návyk na liehové nápoje, medzi ktoré rátame pivo, víno a destiláty. Alkohol oddávna používali ľudia ba dokonca aj zvieratá na dosiahnutie stavu opitosti. Dnes je najrozšírenejšou drogou, ktorá sa užíva v rozličnej forme. Pôsobí skôr na nervovú sústavu než na iné orgány a vyvoláva pestrú stupnicu duševných príznakov otravy.
Už po malých dávkach možno pozorovať jeho povzbudzujúci účinok, zväčšuje sebavedomie, povznáša náladu, zbystruje duševnú činnosť. No pri presnejšom

Alkoholizmus

1.1 Vymedzenie pojmov
Alkohol je jednou z najrozšírenejších psychotropných látok na svete. Predstavuje chemickú látku, ktorá vzniká kvasením cukru. Pojem alkohol pochádza z arabského al-ka-hal, čo v preklade znamená jemnú, zvláštnu látku. Veľmi rýchlo sa dostáva do krvného obehu, čím zasahuje rôzne orgány ľudského tela, predovšetkým mozog. V typológii drog je radený medzi drogy s prevažne sedatívnym účinkom, pričom pri alkoholizmu ide o alkoholovo – barbiturátový typ závislosti.
„Alkoho

Chyby sociálnej percepcie

Chyby sociálnej percepcie

Haló efekt (efekt primarity). Presnosť percepcie je často podstatne ovplyvnená a skreslená priaznivým alebo nepriaznivým dojmom, ktorým osoba na nás zapôsobí v prvom kontakte. Ide tu o vplyv poradia informácií, ktoré o danej osobe získame, či už priamym (osobný kontakt) alebo nepriamym spôsobom (písomný opis osoby). Ak dotyčná osoba vystupuje napr. ako zdatný rečník, máme tendenciu posudzovať ju ako priebojnú, samostatnú a pod. D. C. Pennington (in: Hayesová, 1998) požiada

Matka

Aká matka, taká Katka. Akí sú rodičia, také budú s veľkou pravdepodobnosťou aj ich deti. Fyzický stav rodičov, ich schopnosti, chute, mentálne a mravné sklony sa viac alebo menej prenášajú na ich deti.

Čím sú šľachetnejší, čím sú ich duchovné a duševné vlohy i telesné sily lepšie, tým lepšie predpoklady pre život odovzdajú svojim deťom. Ak rozvíjajú to najlepšie, čo v nich je, formujú spoločnosť a povznášajú budúce generácie.

Otcovia a matky musia pochopiť svoju zodpov

Drogy v živote mladého človeka

Dnešný depresívny, nevhodne štruktúrovaný svet nie je dobrým prostredím pre mladú generáciu. Tento svet má nadmernú tendenciu odvrhnúť tých, ktorí o probléme doby vypovedajú najbolestivejšie, raz ako nezodpovedných ľudí, inokedy ako ľudí, ktorí si za svoje ťažkosti môžu sami.
Fakt je ale taký, že v posledných rokoch sme svedkami prudkého nárastu počtu ľudí, ktorí sú závislí na droge. Rozrastá sa nielen konzumácia drog, ale stúpa i počet distribútorov, ktorí z tejto činnosti značne profituj

Dobré a zlé vplyvy vo výchove

Odvádzať pozornosť od Božieho slova a upriamovať ju na názory ľudí je podstatou taktiky síl zla. Veľký zvodca sa usiluje o to, aby sme nepočuli Boží hlas, ktorý hovorí: „Toto je cesta, choďte po nej.“ (Iz 30,21) Svetlo nebies sa čo najusilovnejšie snaží zastrieť zvrátenými výchovnými metódami.

Filozofické špekulácie a vedecké bádanie, ktoré neuznávajú Boha, privádzajú tisíce ľudí ku skepticizmu. Súčasné školstvo sa vo výuke zameriava na výsledky vedeckého bádania. Vyvoláva tým

(6/15)
>>