suciídiá

V súčastnosti sa sociologické teórie
Zameriavajú predovšetkým na neuspokojivé vzťahy, pod ktorými rozumieme osamelosť, nedostatok spoľahlivého kontaktu a sociálnej podpory, ktoré významne zvyšujú riziko samovraždy. Ohrození sú jedinci, ktorí stratili blízku osobu akýmkoľvek spôsobom. V hodnotení uvedenej situácie existujú rozdiely medzi jedincami opačného pohlavia, ženy sa na osamelosť viac sťažujú, ale muži jej viac podliehajú.

Rodina môže posilňovať dispozície k samovražednému konaniu pokiaľ neuspokojuje základné potreby istoty a bezpečia, keď nefunguje spoľahlivé zázemie, ako zdroj základných hodnôt. To platí už od detstva E.K. Mošicki (in Vágnerová,1999, s.444) uvádza, že neskoršie riziko samovrážd zvyšuje pôsobenie dysfunkčnej rodiny v detstve, násilie v rodine a neprítomnosť otca. Traumatická skúsenosť so zneužitím v detstve sa ukázala tiež byť rizikovým faktorom i pre dobu dospelosti. Pokiaľ dieťa videlo, že niekto z rodiny riešil svoje problémy samovraždou, môže to negatívne pôsobiť ako model správania.
Ďalšou z oblastí je strata väzieb a sociálne otrasy
K najvýznamnejším javom v dnešnej dobe určite patria migrácia, ktorá znamená stratu pôvodných sociálnych väzieb k určitému prostrediu a emigrácia, ktorá predstavuje radikálne vytrhnutie z väčšiny sociálnych väzieb. Za najzávažnejšie záťažové faktory sú považované sociálna izolácia emigranta, nedostatok bežných sociálnych väzieb, nedostatok zázemia, ktoré by mohlo poskytnúť prijateľnú podporu a nakoniec i aktuálnu príslušnosť k istej sociálnej vrstve, ku ktorej vo svojej pôvodnej krajine nepatril. Ďalším z negatív sú i nepriaznivé ekonomické faktory dotýkajúce sa dospelých, pri rodičoch i celých rodín(obdobie hospodárskej krízy, nezamestnanosti). Negatívne v tejto súvislosti môže pôsobiť strata životnej perspektívy, nedostatok optimizmu a viery do budúcnosti, zlyhanie plánov a predstáv.
Za týchto okolností ide o komplexnejšiu definíciu v oblast:

Potreby istoty a bezpečia, potreby sebarealizácie,potreby pozitívnej budúcnosti t.j. nádeje
Obyčajne ide o kombináciu rôznych záťažových faktorov.

Nezamestnanosť zasahuje už od vekovej kategórie 15-18 rokov, kde strata profesijného štatútu a ekonomické problémy zvyšujú riziko samovražednosti predovšetkým u chlapcov. Znovu je možné uvažovať o možnej obojsmernosti tejto závislosti : primárne môžu byť problémy, ktoré nakoniec viedli k výpovedi zo zamestnania, rovnako tak môže byť primárnym záťažovým faktorom strata tejto významnej role a z nich vyplývajúce psychiatrické, sociálne a ekonomické problémy.
„Samovražda“ je ustáleným sociologickým fenoménom, nezávislým faktorom s nepodstatnými rozdielmi v rozložení na jednotlivé roky, skupiny a oblasti.

Hillman (in Vágnerová,1999, s.446) tvrdí, že je to tak preto, lebo problémy majú subjektívnu hodnotu a budú sa vyskytovať vždy. Samovražedné konanie sa objavuje na všetkých socio-ekonomických úrovniach.
C. Psychologický prístup
Hľadá vysvetlenia samovražedných tendencií a konania pomocou psychických faktorov. Subjektívne významná záťaž, ktorá môže predstavovať stratu nejakej osobne dôležitej hodnoty, alebo ohrozenie, vedie – obyčajne dočasne k pocitu straty zmyslu života. V niektorých prípadoch môže viesť k takému oslabeniu pudu sebazáchovy, ktoré vyústi až k samovražednému konaniu. Ak samovražedným správaním reaguje jedinec, ktorý bol predtým duševne zdravý, možno hovoriť o závažnej posttraumatickej stresovej poruche. Ak je stresor dostatočne silný. Môže takáto porucha vzniknúť i u doposiaľ vyrovnaného a odolného jedinca.

G.C.Davisona a J.M.Neal(inVágnerová,1999,s.446)uvádzajú k samovražednému konaniu tieto štýly :
a / KOGNITÍVNY ŠTÝL
Jedinec o samovražde najskôr uvažuje, hodnotí svoju situáciu, aké má riešenia. Samovražední jedinci bývajú pri riešení problémov rigidní, málo flexibilní a ťažšie adaptabilní. Nie sú schopní hľadať akékoľvek alternatívne riešenia. Samovražda je z tohto hľadiska výsledkom rigidity myslenia. Rigidita úsudku môže byť posilnená depresiou a úzkosťou.
b / EMOČNÉ PREŽÍVANIE

Život jedincov, ktorí sa pokúsili o samovraždu býva charakterizovaný depresiami a zúfalstvom : mávajú pocit viny, depresie, pocity nepriateľstva okolia, cítia sa sociálne izolovaní. Najvýznamnejšou emóciou je pocit beznádeje. Obyčajne zahŕňa pesimistický pohľad na svet, vrátane negatívneho sebahodnotenia a nedostatočnej sebaúcty. Psychologický výskum samovraždy je ako hovorí Viewegh (1996) zameraný prevažne na zachytenie niektorých psychických, najmä osobnostných vlastností samovraha. Cieľom výskumu je zistiť špecifické osobnostné vlastnosti samovraha, ktoré by potom mohli byť chápané ako predispozičný terén samovražednej aktivity.
Z psychologického hľadiska, podľa V. Frankla ( in Vágnerová, 1999,s.447) je strata zmyslu života základom výkladu samovražedného konania. Samovražda však v žiadnom prípade nie je riešením problému, pretože tie sa dajú riešiť len vtedy keď jedinec zostane žiť. Samovražda je neprijateľná i preto, že znemožňuje rast osobnosti pomocou vlastného utrpenia.