motív
        
        Sociálna motivácia  
 1. individuálna - osobná  
 2. sociálna - spoločenská   
 Základ motívu - realizácia potreby  
 Všeobecné ciele  
 Syntézu základných spoločenských noriem - zo sociálnych vzťahov. 
 Sú základom konkrétnych - čiastkových cieľov v každodennom živote.   
 Hodnotové orientácie  
 Prijatie niečoho žiadúceho, čo ovplyvňuje výber vhodných spôsobov, prostriedkov a cieľov správania.  
 Aké mechanizmy pôsobia, že človek smeruje k uznaniu určitých hodnôt - čím si vytváracelú hodnotovú orientáciu.  
 Vzťah hodnoty - potreby.   
 Hodnotový systém  
 Sústava hodnôt, ktoré jednotlivec prijíma.  
 Čo najviac zodpovedať spoločenským požiadavkám.  
 Aby bol v súlade s vlastnými špecifikami osobnosti.   
 Na základe osvojených hodnôt a utvoreného hodnotového systému sa formuje u každého osobitné zameranie = hodnotová orientácia   
 Obsahovú stránku - čo je pre spoločnosť, štát, skupinu užitočné  
 Čo im škodí.  
 Kvalitu a hĺbku interiorizácie hodnôt.  
 Sociálne postoje.   
 P o s t o j e  
 Relatívne stále psychické sústavy vyjadrujúce vzťah človeka k svetu a k jeho zložkám.  
 Postoj prezentuje orientáciu človeka a jeho vzťah k objektom súvisiacich s jeho činnosťou alebo životným pôsobením.  
 Zistenie (Lang), že pri mnohonásobnom opakovaní jednej a tej istej činnosti sa u človeka vytvára pohotovostná predispozícia - označená ako postoj - stala sa jednou s centrálnych v psychologickej terminológii.  
 Allport - postoj = psychický stav jednotlivca a jeho pohotovosť reagovať určitým spôsobom Newcomb a smerom Jung.   
 Postoje  
 Sú ucelené psychické sústavy.  
 Patria do psychiky človeka - znamenajú viac ako príbuzné pojmy.  
 Názor.  
 Domnienka  
 Predpoklad   
 Štruktúra postoja:  
 1. tri zložky  
 Poznávacia  
 Emocionálna  
 Konatívna   
 2. dve zložky - afektívne - kognitívna.   
 3. jedna zložka - afektívna zložka ( Výrost, Lovaš, Zelová ).   
 1. citová zložka - stupeň vedomosti o predmete postoja.   
 2. konatívna zložka - vyjadruje emócie a citové vzťahy vzhľadom na predmet postoja.   
 3. poznávacia zložka - vyjadruje tendencie konať v zmysle existujúceho postoja.   
 Líšia sa vo  
 a, valencii postoja - stupeň priaznivosti môže byť v extrémnej polohe   
 Pozitívna  
 Negatívna   
 b, mnohorakosti postoja - viacdimenzálnosť, mnohorozmernosť ako v celku i jednotlivých zložiek postoja.   
 Vzájomné väzby jednotlivých zložiek postoja sa prejavujú v znakoch ako  
 Súdržnosť.  
 Zoskupenosť.  
 Stupeň zhodnosti medzi jednotlivými postojmi.