Koexistencia: - neide ešte o spoločnú činnosť - to, čo jedincov spája je ich vzájomná registrácia, vedia o sebe, komunikujú navzájom priamou činnosťou - pre priaznivý priebeh je príznačná tolerancia - jedinci pôsobia samostatne, ale s určitým ohľadom na druhého - vyhýbajú sa rivalitným spôsobom interakcii a preferujú rešpektujúce postupy <
Faktory presnosti na strane posudzovateľa (subjekt vnímania)
Presnosť sociálnej percepcie do značnej miery závisí od schopností, vlastností, skúseností posudzovateľa (toho, ktorý vníma iných). Z tohto hľadiska je presnosť sociálnej percepcie ovplyvnená:
- aktuálnym fyzickým a psychickým stavom posudzovateľa. Telesná únava, psychické vyčerpanie negatívne ovplyvňuje správnosť percepcie. Určitý psychický stav vedie ku skreslenému vnímaniu iných, napr. ak je posudzovateľ v radostnej
Psychická manipulácia je systematické cieľavedomé ovplyvňovanie správania, myslenia a citov iného človeka bez jeho vedomia a súhlasu. Postupne dochádza k zmene osobnosti manipulovaného jednotlivca, teda k zmene jeho prežívania, myslenia, cítenia aj správania. Dochádza k rozpadu identity jednotlivca a jej nahradeniu identitou novou. Premena trvá niekoľko mesiacov, dní či dokonca aj niekoľko hodín. Výsledkom manipulácia býva totálna závislosť na manipulátorovi, neschopnosť samos
4. Vznik sociológie, jej zakladatelia Súčasné sociologické paradigmy
Sociológia ako veda vznikla v prvej polovici 19. storočia. Za jej zakladateľa sa považuje :
Sekularizácia : - odklon od náboženstva - zrušenie vplyvu náboženstva na bežný život ľudí
Auguste Comte : ( 1798 –1857 ) Sociológiu budoval ako pozitívnu vedu, to znamená, že by mala obsahovať len tie tvrdenia, ktoré možno potvrdiť, alebo odmietnuť na základe faktov, teda výsledkov pozorovani
Psychóza je všeobecný psychiatrický termín pre duševný stav, v ktorom je myslenie a vnímanie vážne narušené. Je pre ňu charakteristická porucha kontaktu s realitou, prežívanie halucinácií, bludné, často bizarné presvedčenia (najmä grandiózne a/alebo paranoidné bludy) a správanie, zmeny osobnosti, neusporiadané a nesúvislé myslenie. Chýba vedomie ochorenia, pričom vznikajú ťažkosti v sociálnom pôsobení a problémy v interakcii s okolím.
Ľudia prežívajúci psychotickú epizódu majú pokriven
Pomocou vnímania, myslenia a emócií človek vytvára vo svojej mysli obraz sveta. Tento obraz sveta je u väčšiny ľudí podobný. Je tým daná možnosť si navzájom porozumieť. V psychóze je však kontakt s realitou narušený. Človek si vo svojom vnútri vytvára svet, ktorý je odlišný od toho, ktorý vnímajú ostatní. Vnútorný svet človeka v psychóze sa líši od toho, čo prežívajú iní ľudia. Psychóza však človeka zbavuje schopnosti to rozpoznať. Psychotik typicky považuje svoje psychózou ovplyvnené vnímanie,
Psychotické príznaky sú následkom celého reťazca príčin a následkov. Reťazec sa dá rozdeliť do 2 základných tried:
1. Porucha komunikácie medzi neurónmi v dôsledku buď: znížením množstva spojov medzi neurónmi (menej než 1015) a/alebo narušením myelínovej izolácie výbežkov neurónov a/alebo že niektoré mozgové centrá sú umiestnené nie iba v jednej mozgovej hemisfére, ale v oboch, pričom vinníkom je narušený vývoj centrálnej nervovej sústavy 2. narušenie bioche
Schizofrénia je psychiatrická diagnóza označujúca často chronickú duševnú chorobu, rôzne ovplyvňujúcu správanie, myslenie a emócie. Pojem schizofrénia pochádza z gréckych slov σχίζ ω (schizó) = rozdeliť a φρεν ός (phrenos) = myseľ a v preklade znamená rozbitá myseľ. Stav schizofrénie je sporný, hlavne kvôli nedostatku objektívnych kritérií pre diagnózu a následnú obtiažnosť dostatočného výskumu nedostatočne de
Schizoafektívna porucha je psychiatrická diagnóza označujúca vážne duševné ochorenie, pri ktorom sa prejavujú symptómy psychózy (čiže poruchy myslenia a vnímania) spolu so symptómami afektívnej poruchy (teda poruchy nálady).
Pôvod pomenovania Termín schizoafektívna porucha ako prvý použil Jacob S. Kasanin (1897-1946) v roku 1933. Popísal ochorenie u mladých pacientov vo veku 20 až 30 rokov, u ktorých sa súčasne prejavovali schizofrénne aj afektívne príznaky. Trvali niekoľko týždňov až me
Emočná psychológia je oblasť psychológie, ktorá sa zaoberá skúmaním subjektívnych zážitkov - emóciami človeka sprevádzané fyziologickými zmenami. Rozlišuje ich intezitu, trvácnosť, predmetnosť (vzťažnosť k niečomu, niekomu). Rozdeluje ich na city, afekty, nálady a vášne. City a emócie človeka sú mnohotvárne čo do intenzity, dĺžky trvania a vplyvu na celú činnosť. Významným znakom citových stavov je ich časové ohraničenie, t.z., že na určitý čas môžu rozhodujúco ovplyvniť správanie človeka. T
Viktor Emil Frankl (* 26. marec 1905, Viedeň – † 2. september 1997, Viedeň) bol rakúsky neurológ a psychiater.
Viktor Emil Frankl sa narodil 26. 3. vo Viedni. Jeho rodičia pochádzajú z Pohořelic u Brna. Mal dvoch súrodencov - staršieho brata Waltera a mladšiu sestru Stellu. Jeho rodičia pochádzali z Česka, matka zo starého pražského židovského rodu, otec z Pohořelic na južnej Morave. Otec vykonával funkciu riaditeľa na rakúskom ministerstve sociálnych vecí.
PREDMET PSYCHOLÓGIE Každá veda, ak má byť vedou, musí spĺňať tri základné podmienky:
1. musí mať svoj vlastný predmet, ktorý by sa mal líšiť od predmetu všetkých ostatných vied, 2. musí mať metódy, pomocou ktorého sa môže tohto predmetu zmocniť (skúmať ho) 3. musí mať systém poznatkov. Predmet psychológie sa formoval v podstate počnúc 17.-18. storočia, najskôr v rámci filozofických systémov tých čias. Rôzne psychologické smery (alebo školy) formulujú predme
Poznatky z vývinovej psychológie majú osobitný význam pre všetkých, ktorí sa zaoberajú výchovou a vzdelávaním detí a mládeže a dnes vlastne už aj dospelých.
1.1 Predmet vývinovej psychológie Vývinová (ontogenetická) psychológia je jednou zo základných psychologických disciplín. Skúma kvalitatívne a kvantitatívne zmeny psychickej regulácie prežívania a správania človeka počas celého života. Všíma si priebeh zmien a výskyt psychických javov, ktoré zákonite vznikajú, rozvíja
PREDMET A SYSTÉM PSYCHOLÓGIE PSYCHOLÓGIA (z gréckeho psyché – duša a logos – slovo) veda o správaní človeka a zvierat, skúmanie organizmu v celej jeho variabilite a komplexnosti; veda o prežívaní a správaní, veda zaoberajúca sa psychickými procesmi (javmi) človeka, vedomím ale i nevedomím prežívaním človeka, ako aj psychickými vlastnosťami človeka.
ZÁKLADNÉ KATEGÓRIE V PSYCHOLÓGII 1. STIMULÁCIA – (podnecovanie) ide o vonkajší alebo vnútorný podnet, ktoré
Pod širším vymedzením rozumieme akékoľvek nadobúdanie individuálnej skúsenosti v priebehu života, ktoré mení správanie jednotlivca.
V užšom vymedzení učenie znamená zámerné-cieľavedomé a systematické nadobúdanie vedomostí, zručností a návykov, spôsobov správania a osobných vlastností a to hlavne pod vedením učiteľa / trénera, inštruktora/ v organizovaných podmienkach / v škole, v kurzoch/.
Môže ho však organizovať aj sám učiaci sa podľa požiadaviek učiteľa. U človeka
Predškolský rok Obdobie predškolského veku je to náročné obdobie, dieťa v troch rokov vstupuje do škôlky a v šiestich do školy. Horná hranica je vlastne daná nástupom do základnej respektíve do osobitnej školy. Dieťa je ku koncu tohto obdobia schopné školenia v skupine iných detí. V priebehu obdobia sa skupiny tvoria výlučne iba pri hre.
Toto obdobie je charakteristické tým, že dieťa prežíva bohatý subjektívny odraz skutočnosti. Čo sú to predstavy, fantázia.
Emócie a emocionálne procesy - syntéza doterajších poznatkov Neexistencia všeobecne prijímanej teórie emócií nebráni pokusom usporiadať existujúce poznatky do konzistentného systému informácií, ktoré by odrážali aktuálny stav poznania v tejto oblasti. Jeden z najlepších pokusov, ktoré v poslednej dobe vznikli, pochádza od autorov Oatleya a Jenkinsovej (1996). Posledná kapitola sa opiera o ich prácu. Emocionálne procesy Ľudia sú schopní uviesť príklady emócií, ktoré prežívajú, zvyčajne veľmi ľahko.
Psychológia Psyché (duša) + logos (veda) – náuka o duši. Otec psychológie – Wilhelm Wundt (chápal psych. ako vedu skúmajúcu vlastné zákony vedomia) . 1879 zrod psych. ako vedy Je to hoministická veda o psychickej regulácii Zaoberá sa štúdiom psychických stavov a procesov prebiehajúcich v mysli človeka, jeho prežívaním, ale aj správaním, ktoré vychádza z vedomých, alebo nevedomých podnetov .
Psych. disciplíny Špeciálne – vyberajú si špeciálny p
Inteligenciu môžme označiť ako zvláštny súhrn rozumových schopností, ktoré sa pričiňujú o to, že človek môže riešiť nové problémy pomocou myslenia. Komplikovanosť inteligencie sťažuje vytvorenie celkovej charakteristiky jej úrovne u daného jednotlivca – jednotlivé zložky inteligencie bývajú vyvinuté nepomerne. Stáva sa napríklad, že človek s níz- kou úrovňou celkovej inteligencie má fenomenálne matematické schopnosti a udivuje okolie tým, ako rýchlo násobí spamäti niekoľkomiestne čísla, čo obv
Medzi mysľou a telom je veľmi úzky vzťah. Ak je postihnuté jedno, trpí s ním i to druhé. Stav mysle ovplyvňuje zdravie oveľa viac, než si to mnohí uvedomujú. Mnohé choroby, ktoré trápia ľudí, sú dôsledkom duševnej depresie. Smútok, strach, nespokojnosť, výčitky svedomia, pocit viny a nedôvera, to všetko podlamuje životné sily a privoláva chorobu a smrť.
Častou príčinou choroby alebo jej zhoršenia býva pestovanie nezdravej predstavivosti. Mnohí sú celý život invalidmi, hoci by mohli byť zdra