Vznik sociológie, jej zakladatelia

4. Vznik sociológie, jej zakladatelia
Súčasné sociologické paradigmy

Sociológia ako veda vznikla v prvej polovici 19. storočia. Za jej zakladateľa sa považuje :

Sekularizácia :
- odklon od náboženstva
- zrušenie vplyvu náboženstva na bežný život ľudí

Auguste Comte : ( 1798 –1857 ) Sociológiu budoval ako pozitívnu vedu, to znamená, že by mala obsahovať len tie tvrdenia, ktoré možno potvrdiť, alebo odmietnuť na základe faktov, teda výsledkov pozorovania, experimentu, porovnávania, logického myslenia.

Spoločnosť chápal ako organický celok spojený všeobecným súhlasom ( konsenzom )


Comte rozdelil sociológiu na :

1. sociálnu statiku ( podmienky existencie, zákony fungovania spoločenského celku

2. sociálnu dynamiku ( zákony sociálneho vývoja a zmeny sociálnych celkov )


Najväčšiu pozornosť venoval štúdiu rodiny, štátu a náboženstva. Za prvoradý považoval intelektuálny vývin.



Vývoj v spoločnosti prechádza podľa Comta tromi štádiami:

1. teologickým štádiom ( starovek a ranný stredovek )
2. metafyzickým štádiom ( 1300-1800, rozklad systému viery, morálky )
3. pozitívnym štádiom ( štádium vedy a priemyslu )


Karl Marx ( 1818 – 1883 ) ekonóm, filozof, politik a sociológ.
Nebol zástancom revolučných zmien. Za základ života v spoločnosti pokladal materiálnu výrobu.
Súhrn výrobných vzťahov spoločnosti tvorí materiálnu základňu.
Každej materiálnej základni zodpovedá právna, politická, duchovná a ideová nadstavba.
Ku zmenám vo vnútri formácie dochádza sociálnou revolúciou.
Rozpor výrobných tried a výrobných vzťahov dvoch hlavných spoločenských tried prechádza v triedny boj .


Emile Durkheim ( 1858 – 1917 ) francúzsky sociológ, tvorcom vlastnej sociologickej školy. Sociológia má skúmať sociálnu realitu, ktorej prvkami sú sociálne fakty ( právo, náboženstvo, jazyk, umenie, móda, obyčaje ) Sú to fakty kolektívneho vedomia
Vnútornú súdržnosť zabezpečuje sociálna solidarita .
V nerozvinutých archaických spoločnostiach to bola mechanická solidarita .
V rozvinutých spoločnostiach existuje organická solidarita
Pri budovaní metodológie sociologického skúmania mu slúžili ako vzor prírodné vedy a ich induktívna metóda ( formulovanie všeobecných téz na základe zovšeobecnenia a princíp pozorovateľnosti.

Teória anómie a anomickej spoločnosti :
- obsah približuje každú spoločnosť, ktorá prejde určitými (veľkými ) spoločenskými zmenami, keď staré normy nahrádzajú nové, keď staré normy už neplatia a nové ešte neplatia.
- Vytvára sa tzv. vákuum ( anómia )
- Táto situácia vytvára priestor, živnú pôdu pre deviantné správanie sa


Max Weber ( 1864-1920 ) – človek na rozdiel od prírody je vedome konajúca bytosť.
Sociológiu pokladal za vedu o sociálnom konaní.

Sociálne konanie obsahuje dva momenty:
1. subjektívna motivácia
2. orientácia na iného človeka

Keďže sociálne konanie je orientované na iných ľudí a vždy má istý subjektívny zmysel, možno ho pochopiť a teda aj vysvetliť. Preto nazývame Weberovu sociológiu chápajúcou sociológiou.
Ideálny typ -* je myšlienkový obraz, ktorý vzniká jednostranným zdôrazňovaním jedného, alebo viacerých hľadísk či stránok javov, ktoré sú v skutočnosti rozptýlené.
Weberovská teória Byrokracie :
- účelný, efektívny spôsob rozdelenia a usporiadania organizácií, ktorý by mal priniesť efektívnosť ( odmeny, prac. čas...)





Súčasné nazeranie na sociológiu:

Paradigmy – istý uhol pohľadu, ktorým veci hodnotím, vysvetľujem, interpretujem a tým vlastne veci poznávam.

Sociológia nemá jeden recept na vysvetľovanie.
V spoločenských vedách existujú rôzne uhly pohľadu ( paradigmy )

Sociológia je vedou multiparadigmatickou, akceptujúca pluralitu názorov na vysvetlenie sociálnej reality, pričom tieto paradigmy ( názory ) sú komplementárne ( vzájmne sa doplňujúce, neodporujúce si. )

Paradigmy :
1. konsenzuálna *
2. konfliktualistická *
3. interpretatívna ( alternatívna ) - mikrosociologický proces – správanie sa ľudí v interakcii

* skôr makrosociologický pohľad - spoločnosť a fungovanie

1. Konsenzuálna
Ľudia si uvedomujú, že žijú spolu a snažia sa kooperáciou maximalizovať výhody, lebo by bolo nerozumné správaĽudia si uvedomujú, že žijú spolu a snažia sa kooperáciou maximalizovať výhody, lebo by bolo nerozumné správať sa inak.
 chápanie spoločnosti ako celku, ktorý sa skladá z častí ( skupiny ľudí, nábož., polit. systémov, kultúry a pod. ) pričom každá z týchto časí plní nejakú funkciu.
 Ak nejaká funkcia plnená nie je, tak má spoločnosť tendenciu napraviť funkčné plnenie buď nahradením inou, liečbou, odstránením, výchovou a pod.
 Vzájomné dosiahnutie cieľa
 Riešime veci dohodou ( konsenzom )


2. Konfliktualistická
Vychádza zo základnej tézy, že na svete neexistuje dostatok zdrojov pre všetkých, preto vždy bude spoločnosť rozdelená na privilegovaných a diskriminovaných.
Privilegovaný majú prístup k obmedzeným zdrojom. Miera konfliktovosti závisí od miery spokojnosti, resp. nespokojnosti diskriminovaných a miery ústupkov privilegovaných.


3. interpretatívna ( alternatívna )
Ľudia nejednajú podľa vzájomných výhod. Presúva svoju pozornosť od spoločnosti ako celku, ku analýze života bežných ľudí a hovorí, že ľudia sa správajú podľa významu, ktoré veciam a javom pripisujú vo vzájomnej interakcii.

Symbolický interakcionalizmus – vyzdvihuje pri správaní sa jednotlivcov, významy, ktoré ľudia pripisujú rôznym činnostiam a veciam vo svojom okolí.

Fenomenologická sociológia – sústreďuje svoju pozornosť na svet každodenných skúseností, každodenného života jednotlivcov, pričom sa zaujíma hlavne o to, ako tento svet každodennosti vzniká a čo ho udržiava