Druhy interakcií

Druhy interakcií

- koexistencia
- koordinácia
- kooperácia
- prosociálna interakcia

Koexistencia:
- neide ešte o spoločnú činnosť
- to, čo jedincov spája je ich vzájomná registrácia, vedia o sebe, komunikujú navzájom priamou činnosťou
- pre priaznivý priebeh je príznačná tolerancia
- jedinci pôsobia samostatne, ale s určitým ohľadom na druhého
- vyhýbajú sa rivalitným spôsobom interakcii a preferujú rešpektujúce postupy

Koordinácia:
- jedinci jednajú samostatne, každý sa riadi svojimi vlastnými postupmi činností, ktoré však navzájom zlaďujú

Kooperácia:
= spolupráca
- najvyššia forma medziľudskej súčinnosti za účelom dosiahnuť cieľ čo najefektívnejšie
- účastníci si navzájom pomáhajú, dopĺňajú sa svojimi činnosťami
Nakonečný: „Môžu existovať aj bez vzájomnej hlbšej citovej angažovanosti, musia však veriť jeden druhému.“ (napr. kooperatívne pracovné vzťahy)

Prosociálna interakcia:
- nezištné konanie v prospech druhej osoby (altruizmus)
- spojené s aj vlastnou obetou na pomoc druhej osobe, alebo nejakej skupinke (rodina, národ)
- prosociálny jedinec neočakáva ani odmenu ani pochvalu

Iné druhy interakcií

Homans:
Trhová interakcia
- fungovanie medziľudských vzťahov, ktoré vychádzajú z aplikácie princípov učenia na sociálne správanie
- ide o vzájomnú výmenu hodnôt
- uplatňuje sa tendencia k maximálnemu zisku

Špecifické druhy interakcií

Rivalita
Súperenie:
- presadenie svojho názoru, myšlienky, postupu voči jedincovi, s ktorým sme v interakcii
- vzťah typu „JA“ alebo „TY“
- ide o také interakcie, do ktorých vstupujú dvaja, alebo viacerí jedinci (event. skupiny), ktorí chcú dosiahnuť ten istý objekt
- povaha objektu môže byť rôzna, od snahy získať predmety po prejavy priazne či povýšenia
- zisk jedného s partnerov znamená zároveň stratu pre toho druhého

Súťaženie:
- je jeden z kooperatívnych postupov
- pôsobí pozitívne na zvýšenie výkonu jedinca i celej skupiny
- hodnotový systém, ktorý reguluje súťaživé interakcie, vylučuje vzájomné kladenie prekážok, provokovanie, útoky, ťaženie zo súperových ťažkostí a pod. (typické pre rivalitu)

Rozdiel medzi súperením a súťažením:
- pri súperení ide o vedomé kladenie prekážok
- pri súťažení môžu dosiahnuť hlavný cieľ všetci účastníci súťaže

Konflikt:
- prežívanie interakcie ako nesúlad, nepochopenie medzi jedincom a ostatnými účastníkmi interakcie
- má rôzne prejavy
- nemusí mať vždy charakter zrážky, stretu v zmysle úplného protikladu
- môže ísť aj o vyhrotené presadzovanie, príp. agresiu
- môže ísť aj o disharmóniu vo vzťahu jedinec – prostredie
Je potrebné rozlišovať medzi pojmami konflikt – konfliktné správanie.
Konflikt je subjektívny stav reality.
- napr. požiadavky na dieťa sú objektívne vyššie ako môže splniť
Konfliktné správanie sú prejavy jedinca, ktorý sa ocitá v konfliktnej situácii.

- vnútorný konflikt je závislý od toho ako odráža konfliktnú situáciu subjekt
- jedinec môže napríklad odrážať požiadavky prostredia ako nadmerné, neznesiteľné a pod., ale objektívne to tak nie je

Úrovne konfliktov
1. intrapersonálne k.- vnútorné k. v zmysle vnútorného konfliktu jednej osoby
2. interpersonálne k.- konflikty medzi dvoma alebo viacerými osobami
3. intraskupinové k.- konflikty vo vnútri skupiny, najčastejšie prebiehajúce na úrovni
jedinec – skupina
4. interskupinové k.- konflikty medzi skupinami

Řezáč rozlišuje tieto typy konfliktov:
Vnútorný konflikt:
- stretnutie dvoch či viacerých protichodných tendencií (motívov, potrieb a pod.) usmerňujúcich správanie a konanie človeka
Rozhodovacie konflikty:
- sú názorným príkladom vnútorných konfliktov
- pri nich sa stretávajú rôzne varianty riešenia nejakej situácie
- možno riešiť tri prípady: - stretnutie dvoch záporných tendencií (voľba medzi dvoma
nepríjemnými činnosťami)
- stretnutie dvoch kladných tendencií
- stretnutie kladnej a zápornej tendencie (rozhodovanie pri
voľbe cieľa, ktorý má aj kladné aj záporné rysy)
Vonkajší konflikt:
- char. rozporom medzi požiadavkami, ktoré prichádzajú z vonkajšieho prostredia a nemožno im vyhovieť buď preto, že sa navzájom vylučujú, alebo sú nesplniteľné

Vnútorne – vonkajší konflikt:
- nastáva v situácii rozporu medzi vonkajšími požiadavkami na správanie či konanie človeka a vnútornými tendenciami jedinca správať sa určitým spôsobom
- ak nie sú tieto situácie riešené, dochádza k sumácii konfliktov, čo má nepriaznivý vplyv na psychickú kondíciu jedinca a na jeho schopnosť riešiť náročnejšie životné situácie

V konfliktnom správaní sa uplatňujú dva základné postupy obrana a útok, resp. obranná a útočná agresia, t.j. snaha poškodiť druhého, často spojená s nepriateľstvom či nenávisťou. Obrana slúži na odrážanie útoku partnera a k príprave vlastného útoku.