Psychóza

Psychóza je všeobecný psychiatrický termín pre duševný stav, v ktorom je myslenie a vnímanie vážne narušené. Je pre ňu charakteristická porucha kontaktu s realitou, prežívanie halucinácií, bludné, často bizarné presvedčenia (najmä grandiózne a/alebo paranoidné bludy) a správanie, zmeny osobnosti, neusporiadané a nesúvislé myslenie. Chýba vedomie ochorenia, pričom vznikajú ťažkosti v sociálnom pôsobení a problémy v interakcii s okolím.

Ľudia prežívajúci psychotickú epizódu majú pokrivený pohľad na svet, trpia falošnými predstavami alebo halucináciami a bývajú bezdôvodne podozrievaví. Niektorí zažívajú neovládateľné zvraty nálad, od hlbokej depresie až po mániu – stavu nadmerného nadšenia a prílišnej dôvery spojeného s hyperaktívnym a často výstredným správaním.

Ako psychózu jednoducho označujeme taký prejav duševného ochorenia, ktoré mení prežívanie človeka vo vzťahu k okoliu a k sebe samému. Počas psychotického ochorenia dochádza v rôznej miere k zmene všetkých základných kvalít duševného života postihnutého. Zmeny v myslení, vnímaní a citoch dosahujú často takej intenzity, že človek nedokáže odlíšiť, čo je a čo nie je skutočné.

Pôvod a etymológia pomenovania
Pojem psychóza prvýkrát použil rakúsky filozof Ernst von Feuchtersleben (1806-1849) v roku 1845 ako alternatívny fenomén ku šialenstvu a mánii. Pozostáva z gréckych slov psyche (myseľ) a –osis (chorobný stav). Psychóza tak v pravom zmysle slova označuje chorobu mysle.

Rozdelenie psychotických porúch

Psychózy sa predovšetkým prejavujú pri nasledujúcich ochoreniach:

1. Duševné ochorenia
Schizofrénia
Schizotypálne poruchy
Duševné poruchy s bludmi
Akútne a prechodné psychotické poruchy
Schizoafektívne poruchy
Iné poruchy
2. Iné ochorenia a poruchy
Alzheimerova choroba
Epilepsia
Horúčka a delírium
Parkinsonova choroba
Psychotické stavy spojené s užívaním alkoholu a ostatných návykových látok
Závažná avitaminóza
Mozgová porážka
Mozgový nádor
Syndróm získanej imunitnej nedostatočnosti (AIDS)

Prehľad
Podľa hlavného prúdu psychiatrie nie je psychóza psychiatrickou diagnózou sama osve, ale je prejavom určitého vážneho duševného ochorenia. Najčastejšie sa spája s ochoreniami ako schizofrénia, bipolárna porucha (manická depresia) a vážna klinická depresia. Psychóza sa tiež môže rozvinúť ako následok fyzických zmien zapríčinených zranením mozgu alebo neurologickou poruchou, drogovou intoxikáciou či vysadením drog (obzvlášť alkoholu, barbiturátov a niekedy benzodiazepínov).

Termín psychóza by mal byť odlišovaný od konceptu šialenstva ako právneho štatútu pre nesvojprávne osoby. Rovnako by mal byť odlišovaný od psychopatie ako poruchy osobnosti často spájanej s násilnosťou, nedostatkom empatie a spoločensky manipulatívnym správaním. Pri psychopatii má človek zväčšený sklon k násiliu, pričom deformácia vnímaného sveta je výrazne malá, v psychóze je táto deformácia naopak veľká a sklon k násiliu výrazne malý.

Nakoniec treba zdôrazniť, že psychóza nie je choroba v pravom zmysle slova, ale len sprievodným príznakom či prejavom duševného ochorenia. Napríklad osoby postihnuté schizofréniou môžu žiť dlhé obdobie svojho života bez psychózy, rovnako to platí pre bipolárnu poruchu či depresiu. Naopak sa však môže rozvinúť psychóza u ľudí bez chronického duševného ochorenia ako reakcia na drogu či extrémny stres.

Psychotické stavy vyskytujúce sa po užití drog bývajú vyvolané drogovým predávkovaním, chronickým užívaním alebo ich vysadením. Obzvlášť kokaín, amfetamíny, PCP a halucinogény sú takými drogami, ktoré môžu v zvýšenej miere rozvinúť psychózu.

Veľmi významným spúšťačom psychotického stavu zostáva naďalej psychologický stres.