Faktory presnosti na strane posudzovateľa

Faktory presnosti na strane posudzovateľa (subjekt vnímania)

Presnosť sociálnej percepcie do značnej miery závisí od schopností, vlastností, skúseností posudzovateľa (toho, ktorý vníma iných). Z tohto hľadiska je presnosť sociálnej percepcie ovplyvnená:

- aktuálnym fyzickým a psychickým stavom posudzovateľa. Telesná únava, psychické vyčerpanie negatívne ovplyvňuje správnosť percepcie. Určitý psychický stav vedie ku skreslenému vnímaniu iných, napr. ak je posudzovateľ v radostnej nálade, má tendenciu hodnotiť iných ako lepších, šikovnejších, ak je jeho nálada mrzutá, prežil nepríjemnú udalosť, má tendenciu posudzovať iných ako nepríjemných, horších, nepriateľských a pod.,

- mierou schopnosti intuície a empatie, vcítenia sa do stavu druhého človeka. V tomto smere má dôležitú úlohu, ovplyvňujúcu presnosť percepcie, skúsenosť posudzovateľa, schopnosť nestranne vnímať druhého človeka, čo je mimoriadne ťažké, ak k tomuto človeku máme vopred vytvorený pozitívny alebo negatívny citový vzťah,

- interpersonálna príťažlivosť je faktor, ktorý významnou mierou ovplyvňuje i sociálnu percepciu a posudzovanie iných. Početné výskumy ukázali, že ľudí, ktorých považujeme za príťažlivých, milých, sympatických posudzujeme miernejšie a pozitívnejšie a preto sa k nim správame vľúdnejšie, s väčším pochopením, ochotou. K faktorom, ktoré posilňujú interpersonálnu príťažlivosť a ktoré hrajú dôležitú úlohu v prvom kontakte alebo v procese dlhodobého poznávania a kontaktu, zaraďuje N. Haynesová (1998) najmä:

 telesnú príťažlivosť. V roku 1972 požiadala K. K. Dionová skupinu posudzovateľov, aby si prečítali záznamy, opisujúce určité diela a priestupok, ktorého sa dopustilo a navrhli trest. Každý záznam bol doplnený fotografiou dieťaťa. Výsledky jasne preukázali, že priestupky pekných a príťažlivých detí boli posudzované oveľa miernejšie a aj navrhnutý trest bol významne nižší,

 vzájomnú náklonnosť. Máme radi tých, ktorí majú radi nás a opačne. E. Aronson požiadal skupinu ľudí o účasť v experimente, ktorý opísal ako experiment s podmieňovaním. Účastníci rozprávali o experimente s inou osobou a potom začuli, ako táto osoba hovorí experimentátorovi svoje názory na nich, pričom tieto názory boli alebo trvalo pozitívne, alebo trvalo negatívne, alebo sa zmenili z negatívneho na pozitívny. Ukázalo sa, že keď účastníci hodnotili túto osobu, najsympatickejšími im boli osoby, ktoré zmenili negatívny názor na nich na pozitívny a osoby, ktoré ich hodnotili trvalo pozitívne,

 podobnosť a komplementaritu. Častejšie nás priťahujú ľudia, o ktorých si myslíme, že sa na nás podobajú. Nejde len o fyzickú, ale aj o podobnosť názorov, postojov, hodnôt. Týchto ľudí posudzujeme pozitívnejšie, ako našich odporcov, prisudzujeme im viac pozitívnych charakteristík,

 vnímanú omylnosť. Máme radšej ľudí, ktorí sa občas dopustia nejakej chyby, ako ľudí, ktorých vnímame ako dokonalých, neomylných, ktorým sa všetko darí. Ľuďom, ktorých vnímame, alebo ktorí sa prezentujú ako neomylní, máme tendenciu prisúdiť negatívne vlastnosti, ktorými sa v skutočnosti nevyznačujú.

Pri percepcii iných v roli posudzovateľa sa dopúšťame množstva chýb, ktoré môžu spôsobiť vytvorenie nepravdivého, skresleného obrazu druhého človeka.