Kvalita života mentálne postihnutých žiakov

Kvalita života mentálne postihnutých žiakov


Písomný súhrn článku referujúci o pedagogickom výskume mentálne postihnutých žiakov.


Teoretický úvod
Súčasná odborná literatúra sleduje pomerne široké spektrum otázok kvality života, od medicínskych, environmentálnych, spoločenskovedných, ekonomických, až po otázky psychologické a výchovné. S termínom kvalita života sa spájajú slová ako pohoda, šťastie, spokojnosť a iné.

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) definuje kvalitu života ako „vnímanie vlastnej pozície v živote v kontexte kultúry a hodnotových systémov so zreteľom na životné ciele, očakávania, štandardy a záujmy. Tento koncept je komplexným spôsobom ovplyvňovaný fyzickým zdravým a psychickým stavom človeka, úrovňou jeho nezávislosti a vzťahmi k významným znakom prostredia“.

Cieľ výskumu
Vo výskume sa autorka zamerala na chápanie a prežívanie kvality školského života mentálne postihnutých žiakov (žiakov ŠZŠ). Keďže v našej odbornej literatúre do značnej miery absentujú exaktné práce vzťahujúce sa k tejto problematike, výskumné výsledky prezentujú zatiaľ skôr v popisnej rovine. Jedným z cieľov výskumu je aj vyšpecifikovanie problémov, na ktoré sa chcú následne zamerať.

Oblasti reprezentujúce kvalitu života (školského života), ktoré sledovali sú nasledovné:

vnímanie zdravia
prežívanie „psychickej pohody“
postoje k škole a k školskej práci
vnímanie rodinného prostredia
širšie sociálne okolie a vrstovnícke vzťahy
drogy
Metódy
Ako výskumnú metódu autorka použila dotazník, ktorý obsahoval 38 položiek. Jednotlivé otázky boli uzavreté s odpoveďou „áno“, „nie“, okrem niektorých položiek v oblasti drog, kde boli voľné odpovede. Dotazník vzhľadom na to, že išlo o mentálne postihnutých žiakov administrovali individuálne, alebo v menšej 3 – 4 člennej skupine žiakov, kde bolo možné v prípade nejasností podať žiakovi vysvetlenie.

Výsledky
V okruhu vnímania vlastného zdravia sme zistili, že 45% žiakov udáva častosť výskytu choroby. U 51% detí sa vyskytujú časté bolesti hlavy. Paradoxne sa tieto skutočnosti nepremietajú do celkového vnímania svojho zdravia žiakmi – 83% žiakov sa vníma ako zdraví, silný a 17% žiakov sa vníma ako slabí, permanentne unavený, akoby bez síl. Stav telesného zdravia a jeho vnímanie sa premieta aj do školskej práce a 36% žiakov uvádza, že majú vážne problémy s učivom po chorobe a 32% žiakov sa domnieva, že nie sú schopní pridať v učení sa.

V oblasti psychickej pohody približne 30% žiakov udáva, že sú podráždený, nervózni, prežívajú rôzne obavy – úzkosť, strach. Približne 40% žiakov udáva, že má veľkú trému a až 42% žiakov sa vníma ako výbušní a nevedia sa ovládať. Tieto zistenia neboli označené za pozitívne.

V oblasti vnímania rodinného prostredia, rodinnej starostlivosti sú zistenia značne pozitívnejšie ako predchádzajúce výsledky. 90% žiakov udáva, že sa rodičia o nich starajú a len 5% udáva, že sa rodičia o nich málo starajú. A približne 80% žiakov sa vyjadrilo, že im rodičia rozumejú, sú s nimi spokojní. 82% žiakom nerobí problém oznámiť svojim rodičom zlú známku. 94% žiakov sa domnieva, že sú v rodine potrestaní len občas, aj to vtedy keď si to zaslúžia. Vnímanie kvality rodinného prostredia mentálne postihnutých žiakov nie je plne v zhode s realitou.

V oblasti širšieho sociálneho okolia a vrstovníckych vzťahov nám žiaci uviedli, že ľudia s ktorými prichádzajú do styku ich majú radi (96%) a 86% žiakov si myslí, že majú okolo seba vždy ľudí, ktorí im pomôžu ak to potrebujú. 88% žiakov sa domnieva, že k svojmu okoliu (sociálnemu) sú všímaví, a 82% sa v prítomnosti iných ľudí cíti dobre a radi sa zoznamujú s novými ľuďmi.

V oblasti vrstovníckych vzťahov až 93% žiakov udáva, že má veľa dobrých priateľov, čo by bolo veľmi pozitívne, ale len 43% žiakov sa kamaráti s vrstovníkmi a až 57% dáva jednoznačne prednosť mladším alebo starším kamarátom. Musíme tu podotknúť, že najmä starší prijímajú medzi seba mentálne postihnutého žiaka len z toho dôvodu, aby ho využívali na páchanie rôznych spoločensky nežiaducich činností až trestnej činnosti. Ak ide o priateľov z radu vrstovníkov, obyčajne sú to rovnako postihnutí žiaci. Rovnocenné vzťahy s nepostihnutými vrstovníkmi sú veľmi sporadické.