socialna psychologia

Etapy rozvoja

3 etapy:
Taxonomická sociálna psychológia - 40 - 50 roky

zameraná na opis premenných ovplyvňujúcich reakcie jednotlivcov
základným pojmom je objekt - sociálny
nesociálny
vplyv sociálnych stimulov na myslenie, i na celú osobnosť

Diferenciálna sociálna psychológia - 50 - 60 roky

vychádza z existencie diferencií rôznych kritérií, ktoré ovplyvňujú reakcie človeka vzhľadom na iného človeka

Systémová sociálna psychológia

k faktoru subjekt - objekt pristupuje faktor činnosti

I. fáza 50-60 roky

rozmach americkej sociálnej psychológie
dobré základy v existujúcej úrovni poznatkov
dostatočné vybavenie personálne
priaznivé ekonomické a spoločenské podmienky
vzniklo viac teórií
realizovalo sa množstvo praktických expertíz
došlo k prílivu odborníkov z Európy
veda sa mohla rozvíjať bez významnejších zásahov
t.z. obdobie americkej sociálnej psychológie

II. fáza 70 roky až po súčasnosť

otvorená konfrontácia s európskou sociálnou psychológiou, najmä Francúzsko, Nemecko, Británia ZSSR a krajiny “Východu “
na báze marxistickej filozofie
výrazne pod ideologickou kontrolou
vyžadovalo sa podriadenie vedy politike

SÚČASNOSŤ - základný vedecký problém

je určenie špecifických znakov
charakteristika sociálnej psychológie v porovnaní s minulou alebo predchádzajúcou sociálnou psychológiou
vedecký charakter sociálnej psychológie - rozvoj experimentu
(predchádzajúca sociálna psychológia bola neexperimentálna)

Donald T. CAMPBEL ( 1980)

experiment chápe ako prostriedok potvrdenia kauzálnych hypotéz
Vychádza z dvoch myšlienok:

1. Zdravý rozum je dôležitým komponentom kvalitatívnych metód

2. Kvantitatívne metódy je potrebné v sociálno - psychologických výskumoch dopĺňať nevyhnutne - kvalitatívnymi metódami

Výskumy:

etnocentrizmu
psychologické analýzy kultúrno - antropologických špecifík v Amerike, Afrike
výskum medziskupinových konfliktov

Dobrý experiment musí rešpektovať, obsahovať znaky vnútornej a vonkajšej ralidity a mal by:

vyjadriť časovú následnosť
citlivo poukázať na vzájomné vzťahy - príčiny a efektu
vylúčiť možnosť vplyvu tretích premenných, ktoré by vplývali na vzťah medzi príčinou a efektom
vylúčiť alternatívne hypotézy

Pre zabezpečenie verifikácie (overenie, potvrdenie) faktov - je najlepšia samotná prax - vystupuje:

a. konzument vedy - jej poznatkov
b. kritérium úspešnosti vedy
c. verifikátor poznatkov