Únava je jeden z najzákladnejších činiteľov znižovania výkonnosti. Je prirodzeným stavom ľudského organizmu, ktorý vzniká po dlhodobej alebo intenzívnej činnosti. Teórie únavy, ktoré vysvetľujú jej vznik a priebeh vychádzajú jednak zo zmien vo výkonných orgánoch človeka /humorálno-lokalistické teórie/, jednak zo zmien v centrálnom nervovom systéme.
Humorálno-lokalistické metódy Vidia príčinu únavy v otravných látkach /kyseliny – najmä k.mlie
9/ PSYCHOLOGICKÁ ANALÝZA VZŤAHU UČITEĽ-ŽIAK /zložky vzťahu učiteľ-žiak, typy vzťahov učiteľ-žiak/
VYMEDZENIE A CHARAKTERISTIKA VZŤAHU U-Ž
Vzťah učiteľa k žiakovi môžeme vymedziť ako postoj učiteľa k žiakovi, ktorý vyplynul z učiteľovho zhodnotenia žiakovej osobnosti. Ide predovšetkým o zhodnotenie tých vlastností a prejavov žiaka, ktoré sa prejavujú vo výchovno-vzdelávacom procese /napr. vzťah žiaka k povinnostiam, k príslušnému predmetu, k učiteľovi apod./ ale aj
Autokratický typ Učiteľ sa usiluje o maximálnu koncentráciu svojej moci nad žiakmi a ich bezpodmienečné podradenie. Pre jeho vzťah je typický príslušný odstup od žiakov, chýbanie alebo nepatrné zastúpenie rodičovskej, ľudskej a priateľskej zložky. V pedagogických opatreniach týchto učiteľov dominuje nariaďovanie, zákazy, príkazy, hrozba, tresty a iné záporné pedagogické opatrenia. Od žiakov sa vyžaduje bezpodmienečná disciplína a okamžité plne
PSYCHOLOGICKÁ CHARAKTERISTIKA NEPROSPIEVAJÚCICH ŽIAKOV
Každý neprospievajúci žiak je svojim spôsobom typický. Bolo by nesprávne hľadať vlastnosti spoločné všetkým neprosp.žiakom. Na základe toho však rozoznávame: • typicky neprospievajúci žiaci = tí, u ktorých je medzi ich školským neúspechom a faktormi záporne ovplyvňujúcimi školský prospech významná kladná korelácia. Sú to najčastejšie deti s pomalším pracovným tempom a slabšou rozumovou výkonnosťou, so zlým vzťahom ku ško
Z porúch duševného vývinu osobitný vplyv na žiakov prospech majú hlavne neurózy a oligofrénia. Oligofrénia = rozumová zaostalosť, sa môže vyskytovať hlavne u detí v nižších ročníkoch. Neurózy žiakov = charakterizované ľahšími prejavmi ako – obhrýzanie nechtov, hypermotorika, občasné bolenie hlavy, strach z neúspechu apod.
Celková rozumová výkonnosť, označovaná ako Všeobecná inteligencia alebo všeobecné nadanie sa tradične pokladá za významný faktor školských úspechov
PSYCHOLOGICKÉ ASPEKTY PRI ODSTTRAŇOVANÍ NEPROSPIEVANIA ŽIAKOV.
Každý neprospievajúci žiak je prípadom svojho druhu. Preto nemožno stanoviť jednotný „recept“ na odstraňovanie neprospievania. Z uvedených dôvodov možno vysloviť iba akési všeobecné zásady, ktorých rešpektovanie môže uľahčiť a urýchliť odstraňovanie neprospievania žiakov. • Základnou zásadou je čo možno najpresnejšie a najobjektívnejšie zistiť príčiny neprospievania žiakov • Nevidieť neprospech žiaka iz
PREDPOKLADY VYTVÁRANIA UČITEĽOVEJ OSOBNOSTI Od uchádzačov o učiteľstvo treba vyžadovať isté pedagogické vlohy, pedag.schopnosti a nadanie. Pedag.schopnosťami a nadaním nazývame súhrn vlastností osobnosti, ktoré podmieňujú úspechy vo výchovno-vzdelávacej práci. K takým vlastnostiam patrí najmä láska k deťom, sklon učiť, sklon zaoberať sa deťmi a túžba stať sa ich vychovávateľom.
PROCES UTVÁRANIA UČITEĽOVEJ OSOBNOSTI Učiteľova os
TYPOLÓGIA UČITEĽOVEJ OSOBNOSTI V pedagogickej aj psychologickej praxi sa stretneme s viacerými typológiami učiteľov. Záleží najmä od toho, z akých kritérií jednotliví autori vychádzajú.
DORINGOVA typológia • IDEOVÝ /náboženský/ typ = charakterizuje ho pocit vnútornej nevyhnutnosti každá svoj krok posudzovať z hľadiska zmyslu života. Je príliš vážny, uzavretý, bez zmyslu pre humor. Nemá dar priblížiť sa k žiakom a porozumieť im. Žiakov chce vychovávať podľa vlastných preds
VORWICKELOVA typológia • STRIKTNE VECNÝ typ = jednostranný pohľad na skúšobnú látku, ktorú sa usiluje čo najstarostlivejšie didakticky spracovať a podať. Máva zbožnú úctu k učebnici a najradšej by ju „presadil do hláv žiakov“. Nenúti žiakov k samotnému mysleniu. • ODUŠEVNENE VECNÝ typ = učivo analyzuje. Jeho výklady sú iba logickou činnosťou. Najradšej sa obracia na skupinu „chápajúcich“, s ktorými pracuje. Ostatní žiaci sú mu množstvom, s ktorými sa neoplatí pracovať.
SOCIALIZÁCIA = proces zospoločenstňovania, pri ktorom sa z ľudského jedinca, ktorý sa rodí ako biologická bytosť stáva bytosť spoločenská /vplyvom spoločnosti/. Je to proces celoživotný, t.j. od narodenia až po smrť. Akýmsi medzníkom je obdobie medzi 2.-3.rokom života, keď si jedinec začína uvedomovať sám seba a hovorí o sebe v 1.osobe.
1) fáza vytvorenia bazálnej dôvery a istoty /do 6.mesiaca/ súvisí s uspokojovaním základných životných potrieb /jedla, spánku, dotyku/. Ináč dieťa nezíska základný pocit istoty; naopak pocit neistoty, nedôvery. Neotvára sa ničomu novému, má z toho strach; úzkostne to odmieta.
2) fáza autonómie /od 6.mes. do 3. rokov/ ide o spôsobilosť presadiť si vlastnú vôľu; dieťa sa učí byť sám sebou. Tu sa tvorí sebavedomie. Je potrebné, aby sa dieťaťu umo
3/ SOCIÁLNA KOMUNIKÁCIA VO VÝCHOVNO - VZDELÁVACOM PROCESE
Výskumy ukazujú, že pri prenose informácií komunikant často nepríjme takú inform.aká bola vyslaná komunikátorom, nakoľko pri jej prenose dochádza k strate alebo jej deformácii. Hovoríme o poruche komunikácie.
Príčiny porúch sú na strane:
Komunikátora - hovorí potichu, rýchlo Komunikanta - zla počuje; je unavený, nesústredený, indisponovaný Komuniké - je nezrozumiteľná Komunik.kanála
- zložka sociálneho styku DEF.: ide o vzájomné pôsobenie, pri ktorom správanie sa jedného je podnetom pre správanie sa druhého, a naopak.
Druhy soc.interakcie
1) jednosmerné pôsobenie z jednej strany
a) interakcia MAJSTER - ŽIAK : žiak pozoruje svojho majstra, pričom sa učí napodobňovať činnosť b) interakcia sociálnym posilňovaním : ide o princíp odmien a trestov c) interakcia sugestívnym ovplyvňovaním :
7/ SOCIÁLNA PERCEPCIA /NAJČASTEJŠIE CHYBY, ČINITELE PRESNOSTI A ZÁSADY POZNÁVANIA OSOBNOSTI ŽIAKA/
Činitele presností poznávania iných ľudí
1. vek = vekom sa zvyšuje presnosť aj na základe vlastných skúseností 2. pohlavie = muži lepšie posudzujú schopností; ženy zas charakter 3. inteligencia = č4. ím je č5. lovek inteligentnejší, tým je lepšia schopnosť posúdiť iných /po IQ 140, potom to klesá/ 6. profesia = všeobecne platí, že ľudia ktorí pr
Postoj - väčšinou sa vymedzuje ako relatívne ustálená tendencia (pohotovosť) charakteristickým spôsobom reagovať na určité podnety. Postoj je v priebehu života relatívne ustálený systém pozitívnych alebo negatívnych hodnotení istých podnetov, javov, situácií, osôb a pod. Ide teda o „predispozíciu“ myslieť, konať, cítiť vo vzťahu k predmetu postoja, ktorým môžu byť predmety, javy, situácie, ako aj samotný jedinec.
Sociálna skupina /SS/ predstavuje ľudí, ktorí majú nejaký určitý spoločný cieľ, a ktorí participujú /spoluúčasť pri riadení/ na živote skupiny pri uspokojovaní svojich potrieb - skupiny vznikajú až na urč- itej úrovni vývinu /3-4r./
Každá SS je dynamická jednotka. Zmena akejkoľvek časti mení stav všetkých ostatných častí. /napr. zmena vedúceho skup. má za následok zmenu funkcií a postavenia aj ostatných členov/
SS je určitý počet osôb spojaných vzájomným pôsobením, ktoré sa uskutočňuje podľa istých pravidiel, pričom tieto osoby pociťujú svoju prináležitosť ku skupine a aj ostatní ich považujú za členov SS.
SS je teda útvar s 3 zákl.znakmi: 1 - sociálna interakcia - členov skupiny, ktoré sa uskutočňuje podľa istých pravidiel; každá SS má svoje vlastné prav. 2 - pocit prináležitosti, príslušnosti ku skupine a stotožnenie sa so skup
Čím väčší počet interakcií v skupine, tým zložitejšia štruktúra. Rast počtu členov prináša jednak problémy s organizovaním ich činnosti, ako aj regulovania správania členov. Deľbou práce získavajú členovia rozdielné postavenie v skupine. Aj tým sa moc v skupine sústreďuje do rúk niektorých jej členov, čím sa vzťahy medzi členmi dostávajú do roviny nerovnosti a postupne vzniká hierarchické usporiadanie ich statusov.
7/ SPRÁVANIE ČLOVEKA V NÁROČNÝCH ŽIVOTNÝCH SITUÁCIACH
V živote človeka nie sú vzácne prekážky na ceste k uspokojeniu potrieb. Človek môže mať napríklad blokovanú potrebu spoločenskej prestíže, postavenia medzi vrstovníkmi, potrebu uznania a pod. . Najmä v období, v ktorom sa spevňuje integrácie osobnosti - v puberte a adolescencii – je človek viac citlivý na blokovanie potrieb.
FRUSTRÁCIA
Tento pojem pochádza z latinského frustrare = zmariť ( frustracio = klam,