Všeobecná psychológia 1

7/ SPRÁVANIE ČLOVEKA V NÁROČNÝCH ŽIVOTNÝCH SITUÁCIACH

V živote človeka nie sú vzácne prekážky na ceste k uspokojeniu potrieb. Človek môže mať napríklad blokovanú potrebu spoločenskej prestíže, postavenia medzi vrstovníkmi, potrebu uznania a pod. . Najmä v období, v ktorom sa spevňuje integrácie osobnosti - v puberte a adolescencii – je človek viac citlivý na blokovanie potrieb.


FRUSTRÁCIA

Tento pojem pochádza z latinského frustrare = zmariť ( frustracio = klam, zbytočné očakávanie, zlá nálada ).

Frustráciou rozumieme stav jedinca, ktorý pri smerovaní k cieľu naráža na prekážku. Je to vlastne znemožnenie, zmarenie aktivity smerujúcej k určitému cieľu; neuspokojenie subjektívne dôležitej potreby alebo záujmu, ktoré vyvolávajú stav neuspokojenia, sklamania, nekľudu. Frustrácia nastáva vtedy, keď sa človeku na ceste za určitým cieľom kladú určité prekážky. Zdroj prekážok môže byť vonkajší, vnútorný, prípadne aktívny alebo pasívny.

Spôsob prežívania frustrácie je determinovaný individuálnou vnímavosťou, na ktorej sa podieľajú vlastnosti temperamentu i schopnosti autoregulácie.

S. Rosenzweig rozlišuje 3 typy situácií, v ktorých môže dôjsť k frustrácii:

1) nedostatok /chýbajúce prostriedky nutné na dosiahnutie cieľa/
2) strata /deprivácia/
3) konflikty

Posledné 2 podmienky môžu mať vonkajšiu i vnútornú príčinu. Vonkajšia príčina sa nazýva – frustrátor.
Z psychologického hľadiska je dôležitá otázka frustračnej tolerancie človeka. Niektoré sociálne frustrátory nemusia vyvolať frustráciu určitého jedinca vďaka svojej vysokej frustračnej tolerancii.
Tolerancia akéhokoľvek druhu má dispozičný základ, ale rozvíja sa výchovou a sebavýchovou. Relatívne ľahšie sa môže s frustráciou vyrovnať flegmatik než cholerik.

Človek vo frustrujúcej situácii môže:

1. prekonať prekážku
2. obísť prekážku
3. hľadať náhradný cieľ
4. stiahnuť sa zo situácie /fyzicky alebo vo fantázii/








Najčastejšou odpoveďou na frustráciu je – agresivita.
S. Rozenzweig predpokladá 3 smery agresie ako odpoveď na frustráciu:

1) extrapunitívna reakcia – príčina frustrácie sa hľadá v iných ľuďoch /extrém je vražda/
2) intropunitívna reakcia – príčina sa hľadá v sebe samom / extrém je samovražda/
3) impunitívna reakcia – príčina sa pripisuje nevyhnutným okolnostiam, odpadá otázka „viny“