Pedagogická psychológia 9

ÚNAVA A VÝKONNOSŤ

Únava je jeden z najzákladnejších činiteľov znižovania výkonnosti. Je prirodzeným stavom ľudského organizmu, ktorý vzniká po dlhodobej alebo intenzívnej činnosti.
Teórie únavy, ktoré vysvetľujú jej vznik a priebeh vychádzajú jednak zo zmien vo výkonných orgánoch človeka /humorálno-lokalistické teórie/, jednak zo zmien v centrálnom nervovom systéme.

Humorálno-lokalistické metódy
Vidia príčinu únavy v otravných látkach /kyseliny – najmä k.mliečna/, ktoré sa hromadia v pracujúcich orgánoch. Ďalšou príčinou je úbytok energetických /cukor/ a iných potrebných látok /Ca, K, Fe/ v pracujúcich orgánoch a svaloch.
Centrálno-nervové teórie
Príčinu vzniku únavy vidia v zmenách centrálno-nervového systému. Základom týchto zmien je útlm, ktorý chráni organizmus pred vyčerpaním.

Únava negatívne vplýva na činnosť psychických procesov žiakov. Prejavuje sa najmä v znížení koncentrácie a stálosti pozornosti, v nesprávnom mechanickom zapamätávaní /ustupuje logická pamäť/, v nepresnej reprodukcii, v poruchách myslenia pri riešení problémov.
Únava sa prejavuje aj v zmenách vo vzťahu k učiteľovi, k práci, k uvoľneniu disciplíny, v ľahostajnosti k vlastným chybám a vo zvýšenom napätí.

Stupne únavy: počiatočný; ľahký; stredný; ťažký; totálne vyčerpanie
Druhy únavy: telesná; duševná


ORGANIZÁCIA PRÁCE A PSYCHOHYGIENA

Každá činnosť, ak má byť úspešná, vyžaduje primeranú organizáciu. Vo vzťahu k organizácii vlastnej práce učiteľa, tak vo vzťahu k organizácii učebnej práce žiaka platia isté zásady správnej organizácii činnosti:
• do každej práce vnikať postupne
• dodržiavať určitý rytmus práce
• dodržiavať poriadok a systém, dôkladnosť a sústavnoť v práci
• správne striedanie odpočinku a práce
• kladný vzťah k práci a jej spoločenské ohodnotenie

Dôležité je rešpektovať výkonnostné krivky v priebehu dňa.
Najväčšia výkonnosť: ráno, medzi 8.-9.hod.
Od 9.hod. výkonnosť klesá – najväčší pokles okolo 10.hod., potom výkonnosť opäť stúpa do 11.hod.
Najväčší pokles: medzi 12.-13.hod.
Pracovný výkon ráno stúpa a kulminuje okolo 10.-11.hod./3.vyuč.hodina/.

Z uvedeného vyplýva, že predmety a úlohy vyžadujúce vyšší výkon a náročnejšiu prácu je potrebné zadávať v čase zvýšenej výkonnosti – ráno.
Z psychologického hľadiska, za sebou nemajú nasledovať predmety rovnaké alebo podobné.
Prácu treba organizovať tak, aby sa striedavo zaťažovala pamäť, myslenie apod. a aby sa súčasne zabezpečil odpočinok počas práce.

Práceschopnosť žiakov je nerovnomerná aj v priebehu týždňa.
V prvý deň týždňa je v dôsledku adaptácie po 2 dňoch odpočinku výkonnosť znížená.
Najvýkonnejšími dňami sú utorok, streda a štvrtok. Najnižšia výkonnosť je v piatok.

Dôležitou zásadou je aj rovnomerne zaťažovať žiakov.
Nepriaznivo pôsobí nedostatočné zaťažovanie, prinízke požiadavky. Na druhej strane ani preťažovanie a privysoké nároky kladené na žiaka nepôsobia priaznivo na rozvoj jeho osobnosti.
Prevenciou proti zaťažovaniu je primeraný výber učiva vzhľadom na vekové a zvláštnosti žiakov ako aj ich už získané vedomosti.
/ZÁŤAŽ = interakcia medzi kladenými požiadavkami na žiaka a vlastnosťami, ktorými je vybavený na ich zvládnutie/.