Termínom konflikt ( lat. conflictus = stretnutie, zrážka) sa označuje stretnutie 2 protichodných, súperiacich názoroch, situácii a zámerov. Spoločným pojmom týchto protichodných tendencií je – motív. Chápeme ho v tejto súvislosti ako konštrukt, ktorý má prispieť k objasneniu konfliktu. Nehovorí však nič o obsahu prežívaného konfliktu. K. Lewin – 3 typy konfliktov a štvrtý pridal Miller.
Problematikou deter.psychiky sa zaoberá mnoho materialisticky i idealisticky orientovaých psychológov. Vývin ovplyvňujú vnútorné i vonkajšie činitele.
1) Vnútorné činitele – endogénne
Patria tie, ktoré vychádzajú z organizmu /činnosť a vlastnosti nervovej sústavy, činnosť žliaz s vnútorným vylučovaním, rast organizmu, celkový a momentálny telesný stav, biologické potreby a pudy a hlavne dedičnosť/.
V súčasnosti sa stretávame s rôznymi názormi na vývin.
Podľa prvého je to kontinuitný /plynulý/ proces postupného narastania alebo ubúdania znakov /bez náhlych zmien a výrazných zvratov/ a možno ho znázorniť plynulo vzostupnou a zostupnou krivkou. Vývin sa nečlení na žiadne štádia, štádia reálne neexistujú vedcami kvôli orientácii vo vývine, sú len záležitosťou dohody.
Podľa druhého názoru, ktorý zastáva väčšina súčasný
Človek ako aktívna bytosť prejavuje svoju aktivitu v rôznych činnostiach. Narozdiel od zvierat človek prv než začne konať, do istej miery si uvedomuje, predvída jej výsledok; vynakladá úsilie, prekonáva prekážky a pod. Takúto činnosť nazývame činnosťou vôľovou.
Vôľa je psychický proces, ktorý spočíva v uvedomenom sústredení aktivity človeka na dosiahnutie vytýčeného cieľa.
Nie všetka činnosť prebieha uvedomele. Niektorú čin
Vo vedomí človeka sú aj obrazy predmetov a javov, ktoré nikdy na neho nevplývali. Sú výsledkom fantázie, obrazotvornosti človeka, ktoré sa formujú prostr. hypotalamolimbického systému.
Druhy fantázie :
• neúmyselná = vzniká bez osobitného významu, neúmyselne /napr. v snoch/ • úmyselná = vzniká zámerne; snahou niečo vytvoriť ďalšie delenie : • reprodukujúca – rekonštrujúca = vytváranie obrazov na základe ich popisu alebo s
Psychický proces odrazu minulého prežívania a správania vo vedomí človeka.
Proces pamäti má 3 hlavné fázy :
• zapamätávanie • uchovanie a zabúdanie • vybavovanie 1) Zapamätanie
- tvorí začiatok pamäťového procesu - psychický zážitok, operácie alebo jav sa vštepujú do pamäti a fixujú sa v podobe pamäťových stôp - odlišnosť v rýchlosti a v kvalite
Na orientáciu človeka v živote nestačia mnohokrát iba informácie, ktoré poskytujú zmyslové orgány. Je potrebné aby človek nielen poznával konkrétne predmety a javy, ale aby pochopil súvislosti medzi nimi. To môže dosiahnuť aj pomocou procesov abstrakcie a zovšeobecnenia, ktoré sú vlastne súčasťou dôležitého poznávacieho procesu, a to myslenia.
Myslenie sa chápe ako sprostredkujúci, zovšeobecňujúci a abstraktujúci spôsob poznávania predmetov, javov,
• konkrétne /názorné/ = uplatňuje sa pri úlohách, problémoch, ktoré sa riešia prostredníctvom názorných predstáv • abstraktné /pojmové/ = vlastné iba človeku; ide o narábanie s pojmami; objavuje sa okolo 12. roku života dieťaťa
podľa smeru akým sa myslenie uberá :
• konvergentné = uplatňuje sa pri riešení úloh s 1 možným riešením • divergentné = pri úlohách s viacerými riešeniami
Pohlavné znaky Primárne PZ – samotné pohlavné orgány a ich začínajúca činnosť. Pohlavné orgány chlapcov sú najskôr uložené mimo brušnej dutiny. Je to miešok a v ňom uložené semenníky. Práve v puberte pohl.úd začína silnejšie rásť. Vo veku 14-16 rokov dozrievajú u chlapcov semená. Ich značné hromadenie spôsobuje prvý výron semena obyčajne okolo 13. roku. Pohlavné orgány u dievčat taktiež dozrievajú. Sú to vaječníky, vajcovody, maternica a pošva. Vo vaječníkoch dochádz
PUBESCENT – DOSPELÝ Prejavuje sa pocit dospelosti, na základe ktorého sa sám za dospelého považuje a chce aby ho aj dospelý za takého považovali. Chce o sebe rozhodovať sám, sám si riadiť svoj život. Má odmietavý postoj voči plneniu akýchkoľvek nariadení a rozkazov zo strany dospelých. Častokrát však si neuvedomuje zodpovednosť za svoje činy, čo môže viesť k mnohým problémom a konfliktom.
PUBESCENT – RODIČ Vznikajú mnohé nezhody a napätia.
/názov je odvodený z latinského „adolesco“ = dospievať, vyvíjať sa, silnieť/ Toto obdobie je označované aj ako postpubescencia; ako mladistvý vek; ako obdobie mládenca a devy; ako dospievanie. Dolný medzník = ukončenie pohlavného dospievania a rýchleho telesného rastu. Horný medzník = začiatok rýchleho duševného dozrievania. Obdobie od 15/16 – 18/21 až 22 rokov.
Po búrlivom období puberty dochádza k ustáleniu. V priebehu toht
Emócie a city patria do oblasti prežívania vzťahu jedinca ku skutoč¬nosti. Radosť, hnev, smútok sú prežívaním nášho vzťahu k tomu, s čím sa stretávame, čo poznávame, čo si predstavujeme, čo robíme. Zdrojom týchto emocionálnych zážitkov je prostredie, avšak odráža sa v nich aj vzťah jedinca k tomuto prostrediu. Kým v poznávacích procesoch je základnou črtou objektívnosť, poznanie vedie k objektom, city - i keď vyjadrujú vzťah ku skutočnosti — smerujú priamo k nášmu „JA&q
DETERMINÁCIA PSYCHIKY (Biologická, sociálna a kultúrna determinácia)
DETERMINIZMUS Princíp determinizmu sa chápe ako výraz príčinných zákonitostí v prírode a spoločnosti. V duševnom živote človeka princíp determinizmu znamená to, že celý obsah psychiky, všetko čo v nej jestvuje, je podmienené – determinované činiteľmi, ktoré sa dajú presne zistiť a vymedziť.
ČINITELE, KTORÉ DETERMINUJÚ SPRÁVANIE: 1. BIOLOGICKÉ DETERMINANTY (vnútorné, endogénne)
Duševní život probíhá v čase a jeho minulost se v něm určitým způsobem uchovává. Uchovávání minulosti a zvláště uchovávání informací je základní podmínkou přiměřené adaptace neboť živé bytosti jsou schopny řešit problémy, orientovat se, řídit své vztahy jen s využitím minulé zkušenosti. Uchovávání minulé zkušenosti je funkcí paměti.
Paměť je obecná vlastnost nervové soustavy, která se vyznačuje schopností vštípit odraz skutečnosti, uchovat jej a potom i vybavit ve formě z
Droga =je upravená surovina, nerastného, rastlinného alebo živočíšneho pôvodu, ktorá je po vpravení do organizmu schopná vyvolať zmeny, psychickú alebo fyzickú závislosť Drogová závislosť =chorobný vzťah k drogám, ktorý je charakterizovaný nekontrolovateľnou túžbou vpravovať si drogy akýmkoľvek spôsobom do organizmu O drogách hovoríme najčastejšie ako o 2 veľkých kategóriách: A. legálnych, t. j. soc. akceptovaných (čaj, káva, destiláty, tabak, ...) B. nelegál
Prostitúcia =poskytovanie sexuálnych služieb za peniaze alebo inú protihodnotu, je jedným z najstarších soc. patologických javov. V soc. práci je nevyhnutné analyzovať podmienky vzniku, príp. nárast prostitúcie, vrátane otázok motivácie. Druhy prostitúcie: mužská, ženská a detská Podoby prostitúcie: =verejná a legálna - poskytovanie sexuálnych služieb hlavne v špecializovaných zariadeniach (verejné domy, masážne salóny) =skrytá, často nelegálna - kedy osoby vy
Agresia =najčastejšie označujeme útočné správanie, ktoré obyčajne nastupuje ako reakcia na skutočné alebo iba zdanlivé ohrozenie vlastnej moci, najčastejšie ako prejav hnevu. Je považovaná za konštruktívny faktor. Poznáme 3 skupiny teórie agresie: teórie soc. učenia pudovo-inštiktivistické teórie frustračné teórie Agresivita =vnútorná dispozícia, ťažko meniteľná charakteristika jedinca Hostilita =nepriateľský postoj voči ľuďom, voči spoločno
Anómia =(doslova znamená bezzákonnosť) špecifický stav spoločnosti, v ktorej viac alebo menej prestávajú platiť soc. normy a zákony. Začal ho používať Durkheim. E. Durkheim Ò anómia je soc. jav, v ktorom je oslabené kolektívne vedomie, ciele soc. konania sa stávajú nejasnými, lebo zlyhávajú v spoločnosti zakotvené morálne presvedčenia. Anomické tendencie vznikajú súčasne ako dôsledok náhlych ekonomických zlomov a posunov, a to aj pozitívnych, aj negatívnych. Pojem anómie je nero
Dnes už jestvuje obsiahla literatúra o ranej starostlivosti o deti s mentálnym postihnutím. Odborníci, ktorí pracujú s deťmi s mentálnym postihnutím potvrdzujú, že primeraným cvičením a starostlivosťou možno ovplyvniť ich telesné a mentálne obmedzenie. Aj izraelský psychológ profesor Feuerstein dokázal vo svojich prácach s deťmi s MP, že inteligencia, ktorá sa zväčša meria prostredníctvom tradičných testov, nie je nemeniteľnou veličinou, ale ju možno zvýšiť správnou stimuláciou, učením a starostlivosť
Psychológia ako moderná veda o psychických javoch sa sformulovala po zložitom vývoji filozofického myslenia na prelome 19. A 20. st. Úlohou psychológie je skúmať zákonitosti vzniku, vývinu, utvárania a prejavy psychiky človeka a zároveň psychológiu definujeme ako vedu o zákonoch zrodu a fungovania psychického odrazu objektívnej skutočnosti v procese činnosti človeka a správania zvierat. Predmetom psychológie je skúmať podstatu a zákonitosti psychiky dospelého človeka žijúceho v podmienk