Všeobecná psychológia 12

* FANTÁZIA *

Vo vedomí človeka sú aj obrazy predmetov a javov, ktoré nikdy na neho nevplývali.
Sú výsledkom fantázie, obrazotvornosti človeka, ktoré sa formujú prostr. hypotalamolimbického systému.

Druhy fantázie :

• neúmyselná = vzniká bez osobitného významu, neúmyselne /napr. v snoch/
• úmyselná = vzniká zámerne; snahou niečo vytvoriť
ďalšie delenie :
• reprodukujúca – rekonštrujúca = vytváranie obrazov na základe ich popisu alebo symbolického zobrazenia
• tvorivá – konštruujúca = tvorba nových, originálnych názorných obrazov, ktoré doteraz nejestvovali /v bežnom živote sa uplatňuje pri obliekaní a pod./

tvorivosť poznáme :
• objektívna = prináša nové, dosiaľ neznáme a spoločensky hodnotné výtvory
• subjektívna = jedinec vytvára produkt, ktorý je nový a nevšedný iba pre neho, hoci inak už môže byť známy a tvorca o ňom ani nevie

• bdelé snenie = utváranie obrazov, ktoré sa vzťahujú na vlastnú želateľnú budúcnosť /hlavne v oblasti povolania, práce, manželstva, rodinného života a pod./


Princípy fantázijnej tvorby :

• Aglutinácia = spojenie znakov predmetu so znakmi iného predmetu /sfinga/
• Schematizácia = vylúčenie nepodstatných znakov predmetu /Picassova holubica/
• Štylizácia = priradenie znakov jedného predmetu na iný a jeho zobrazenie v novej forme
• Zväčšovanie/zmenšovanie = zmena veľkosti predmetu a jeho rozmerov
• Synkretizácia = spájanie rôznych myšlienkových prvkov do nových celkov, bez ohľadu na detaily
• Symbolizácia = prenesenie významu na iný predmet na základe istej podobnosti
• Animizmus = vnímanie neživých predmetov akoby boli živé
• Magizmus = pripisovanie nadprirodzených schopností




* POZORNOSŤ *

Stupeň sústredenosti psychiky činnosti človeka môže kolísať od úplnej rozptýlenosti až po maximálne sústredenia sa. Toto kolísanie sústredenosti vysvetľujeme činnosťou pozornosti.
Pozornosť sa uplatňuje iba ak je človek pri plnom vedomí, čo sa nazýva stav vigility a pozornosť tak predstavuje najvyšší stupeň vigility.

Hlavné znaky :

• zameranosť vedomia = človek vo svojom vedomí neodráža všetky podnety naňho pôsobiace, ale len tie čo on chce
• sústredenosť vedomia = schopnosť sústrediť pozornosť na prežívanie a správanie človeka; čím je pozornosť lepšia, tým viac si človek dokáže uvedomiť svoje správanie a prežívanie

Ďalšie znaky :

• rozsah pozornosti = daný počtom prvkov, ktoré sú obsiahnuté v pozornosti; experimenty ukázali, že človek je schopný naraz postrehnúť 6-8 prvkov
• oscilácia pozornosti = schopnosť presúvať ohnisko pozornosti z 1 detailu na druhý
• distribúcia pozornosti = vlastnosť, ktorá umožňuje venovať pozornosť súčasne 2 alebo viacerým predmetom
• fluktuácia pozornosti = odklony, ktoré narúšajú kontinuitu, celistvosť pozornosti
• roztržitosť = neschopnosť sa sústrediť


Druhy pozornosti:

• neúmyselná /mimovoľná, nezámerná/ = vzbudzujú a udržiavajú ju osobitosti nejakého predmetu; najčastejšie je to extrémnosť, farba, jedinečnosť, neočákavanosť, zmena, zaujímavosť, pestrosť a pod.
• úmyselná /zámerná/ = človek ju vzbudzuje a udržiava vlastnou vôľou
• poumýselná pozornosť = tá, ktorá bola na začiatku vyvolaná vôľovým úsilím, ale ďalej je už udržiavaná významnosťou pôsobiacich predmetov