Všeobecná psychológia 7

Vôľové konanie


Človek ako aktívna bytosť prejavuje svoju aktivitu v rôznych činnostiach.
Narozdiel od zvierat človek prv než začne konať, do istej miery si uvedomuje, predvída jej výsledok; vynakladá úsilie, prekonáva prekážky a pod.
Takúto činnosť nazývame činnosťou vôľovou.

Vôľa je psychický proces, ktorý spočíva v uvedomenom sústredení aktivity človeka na dosiahnutie vytýčeného cieľa.

Nie všetka činnosť prebieha uvedomele. Niektorú činnosť vykonávame bez toho aby sme si vopred vytýčili cieľ. Takáto činnosť je mimovoľná.
/prudké odtiahnutie ruky pri jej popálení; zúženie zrenice pri prudkom svetla.../

Vlastné vôľové konanie predstavuje úmyselná, zámerná a uvedomená činnosť človeka, ktorá zaberá v jeho živote najdôležitejšie miesto.

1) jednoduché vôľové činy = na základe mnohonásobného opakovania istej činnosti; sú zautomatizovaným konaním človeka /písanie; obliekanie; používanie pracovných nástrojov; a pod./
2) zložité vôľové činy = predstavujú zložitý psychický proces, kde sa medzi vytýčeným cieľom a uskutočnením nachádza ešte 3tí článok – Rozhodnutie.


Analýza zložitého vôľového konania


3 fázy :

1) vytýčenie cieľa = vôľovú činnosť vyvolávajú určité potreby a záujmy samotného človeka; u človeka sa prejavujú v jeho vedomí – ako isté želania, túžba po niečom.
Keď dôjde k uvedomeniu prostriedkov a spôsobov ako cieľ dosiahnuť, tieto želania sa menia na chcenia, ktoré sú späté nielen s myšlienkou cieľa, ale aj konkrétnych spôsobov jeho dosiahnutia.

2) rozhodovanie = medzi 2 alebo viacerými možnosťami, spôsobmi. Ako vytýčený cieľ dosiahnuť. Či ísť daným spôsobom a pod.

3) uskutočnenie cieľa = zavŕšenie celého vôľového konania. Rozhodnutie je účinné len ak sa premení na konkrétny čin. Vykonanie nebýva vždy ľahké a súvisí s prekonávaním mnohých prekážok – vonkajšie (materiálne nedostatky; iné od človeka nezávislé činitele) / vnútorné (subjektívne prežívanie únavy; bolesti; nedôvera; a pod.)
Pri prekonávaní prekážok môže dôjsť k ich nezvládnutiu, čo má za následok vzniku depresie, frustrácie, nespokojnosti.

Dosiahnutie cieľa znamená pre človeka vnútorné uspokojenie, ktoré je tým väčšie, čím bol cieľ ťažší a namáhavejší.



Vôľové konanie a ašpirácie


Ašpirácie /ambície/ = patria do skupiny motivačných činiteľov v tom zmysle, že sa najužšie viažu s vlastným „JA“, s úsilím o sebarealizáciu a sebauplatnenie.
= označujeme smerovanie k istým hodnotám, ktoré sú stelesnené vo vytýčených cieľoch a plánoch.
Náročnosť cieľov určuje ašpiračnú úroveň jedinca, od ktorej závisí aké ciele a plány si jedinec vytyčuje.
Čím sú vytýčené ciele a plány primeranejšie ašpiračnej úrovni, tým je zaangažovanosť jednotlivca na aktivite väčšia.
Úroveň ašpirácie sa zvyšuje dosahovaním úspechov alebo neúspechov v príslušnej činnosti.

Neprimeraná ašpirácie vedú k preceňovaniu alebo sebapodceňovaniu síl a možností jednotlivca.
Sebapreceňovanie má za následok, že človek sa podujíma konať úlohy na ktoré nemá dostatok síl. Tým sklame spoločnosť i seba.
Sebapodceňovanie má za následok nedostatočný prejav jedinca, využitia jeho síl a schopností.