Všeobecná psychológia 2

KONFLIKTY

Termínom konflikt ( lat. conflictus = stretnutie, zrážka) sa označuje stretnutie 2 protichodných, súperiacich názoroch, situácii a zámerov. Spoločným pojmom týchto protichodných tendencií je – motív. Chápeme ho v tejto súvislosti ako konštrukt, ktorý má prispieť k objasneniu konfliktu. Nehovorí však nič o obsahu prežívaného konfliktu.
K. Lewin – 3 typy konfliktov a štvrtý pridal Miller.

1) konflikt 2 základných alternatív /motívov/

priblíženie – priblíženie

Jednoduchý konflikt prežíva batoľa, ktoré by sa rado hralo s bábikou, ale muselo by pustiť maca, ktorý je jeho obľúbenou hračkou. Konflikty tohto typu sú väčšinou krátkodobé a prejavujú sa kolísaním medzi 2 možnosťami.


2) konflikt 2 negatívnych alternatív

vyhnutie – vyhnutie

Pri tomto type konfliktu negatívnych valencií alebo cieľov vzniká tendencia vyhnúť sa obom cieľom a opustiť „pole“.
Konflikt sa prejaví ako trýznivý, ak nejaká bariéra tento únik znemožňuje. Každý odklon od jedného nežiadúceho cieľa privádza človeka bližšie k druhému rovnako negatívnemu cieľu.


3) konflikt medzi kladnou a zápornou alternatívou

priblíženie – vyhnutie

Tu sa stretávame s cieľom, ktorý je príťažlivý aj odpudivý zároveň, lákadlom aj nebezpečenstvom. Všetky skúšky odvahy, detskými hrami počínajúc, môžu viesť ku kolísaniu. Tento typ je v psychol.najbežňejší.






4) dvojnásobný konflikt

priblížene – vyhnutie

Tento konflikt je modelom „multivalencie“ mnohých životných situácií. Ciele majú momenty príťažlivosti i odpudivosti. Výsledok týchto silných protikladných tenzií môže vyústiť do neurózy.

Konfliktovú toleranciu znižuje vyčerpanosť a nahromadenie negatívnych zážitkov v danom období. Konfliktový okruh vymedzuje oblasť spoločenských činiteľov konfliktu. Tento kruh nemusí byť vždy zhodný s prostredím, v ktorom jedinec strávi najviac času, naopak môže mať selektívny charakter.


STRES

Vzniká vzájomným pôsobením vonkajších, ale aj vnútorných vplyvov a schopností človeka odolávať tejto záťaži.
Za stresovú situáciu možno považovať sťažené životné podmienky, časový deficit, skutočné či možné ohrozenie života.
Stres sa prejaví somatickými následkami / búšenie srdca, bolesť pri srdci, studený pot, bolesti žalúdka / a v duševnej oblasti / spôsobuje podráždenosť, napätie, únavu, zhoršenie vnímania.../.
Z hľadiska kvality rozoznávame kladne pôsobiaci stres /eustres/ a záporne pôsobiaci stres /distres/.

Činiteľ vyvolávajúci stres – STRESOR
Sled zmien vyvolaných stresorom – Generálny adaptačný syndróm

Príčiny a zvládanie stresu /pozri – otázky zo sociálnej psychológie : ot.č.7/