Sociálna psychológia 7
8/ SOCIÁLNE POSTOJE
Postoj - väčšinou sa vymedzuje ako relatívne ustálená tendencia (pohotovosť) charakteristickým spôsobom reagovať na určité podnety.
Postoj je v priebehu života relatívne ustálený systém pozitívnych alebo negatívnych hodnotení istých podnetov, javov, situácií, osôb a pod.
Ide teda o „predispozíciu“ myslieť, konať, cítiť vo vzťahu k predmetu postoja, ktorým môžu byť predmety, javy, situácie, ako aj samotný jedinec.
Zložky postoja
1. kognitívna /poznávacia/ = informácie a z nich vyplývajúce súdy týkajúce sa predmetu postoja
2. konatívna = tendencia konať urč3. itým spôsobom voč4. i predmetu postoja
5. emotívna /citová/ = ide o city, ktoré jedinec prechováva voč6. i predmetu postoja
Znaky postoja
1. polarita postoja = postoj môže byť k predmetu kladný - záporný - indiferentný
2. intenzita postoja /sila postoja/ = teda č3. i je objekt ne/sympatický a pod.
4. konzistencia postoja = predstavuje súdržnosť jednotlivých zložiek
5. konsonancia postoja = súdržnosť jednotl.postojov
6. extrémnosť postoja = ide o mimoriadnosť postoja
Vznik a utváranie postojov
Postoje ako také nie sú vrodené, ale utvárajú sa počas jeho života. Je to proces zložitý, ktorý je ovplyvňovaný celým radom vonkajších i vnútorných činiteľov.
Ide o proces učenia, pričom v ontogenéze čím ďalej, tým viac zohrávajú významnú úlohu práve vlastné skúsenosti.
Všeobecne sa za významný činiteľ vytvárania postojov pokladajú potreby.
V procese uspokojovania potrieb sa formujú postoje, ktoré majú rôzny charakter.
Tie objekty, ktoré uspokoja naše potreby nás nútia si vytvoriť kladný vzťah; opačne vniká vzťah záporný.
Mechanizmy utvárania postojov
1. mechanizmus napodobňovania = dieťa si vytvára postoje napodobňovaním, hlavne č2. lenov rodiny
3. mechanizmus identifikácie = č4. lovek sa identifikuje so živými i neživými vzormi;
Pri napodobňovaní sa napodobňujú vonkajšie charakteristiky modelu; pri identifikácii sa jedná o vnútornú charakteristiku osoby, s ktorou sa identifikujeme.
5. mechanizmus - nové informácie = ide o oboznámenie iných s tým, aký je obsah postoja, ktorý sa požaduje alebo odmieta
6. mechanizmus - vynútená úprava správania
Zmeny postojov
Všeobecne platí, že zmena postojov je najúčinnejšia vtedy, keď osoby môžu nadobudnúť postoje samostatne. /tým vlastne pochopí čo a prečo má niečo urobiť/
Platí, že postoj má tendenciu rýchlo sa fixovať.
Sociálne postoje sa menia predovšetkým vtedy keď:
-
- č- lovek získava nové informácie o danom postoji
- skupina /spoloč- nosť/ naň ho vyvoláva tlak k zmene
- zmena sa vynúti pomocou poskytnutia resp. odmietnutia istých výhod
Zmeny môžu byť :
1.kongruetné = smer zmeny je rovnakého znamienka / + - +/
2.inkongruetné = znamienko sa mení / + - -/
Metódy zmeny postojov
1. disonancia = podávanie protiargumentov proti danému postoju
2. konfrontácia = porovnávame argumenty podporujúce postoj s protiargumentami
3. diskusia = obe strany argumentujú svoj postoj
4. vynútená úprava správania = prinúti sa k č5. innosti a následne sa zmení postoj
Niekedy dochádza k „bumerangovému efektu“ - ak jedinec má k niečomu veľmi intenzívny vzťah a je nútený tento vzťah zmeniť, dochádza k tomu, že sa u neho ešte viac prehĺbuje.