Pedagogická psychológia 11

NIEKTORÉ TYPICKÉ DRUHY VZŤAHOV U – Ž

Autokratický typ
Učiteľ sa usiluje o maximálnu koncentráciu svojej moci nad žiakmi a ich bezpodmienečné podradenie. Pre jeho vzťah je typický príslušný odstup od žiakov, chýbanie alebo nepatrné zastúpenie rodičovskej, ľudskej a priateľskej zložky. V pedagogických opatreniach týchto učiteľov dominuje nariaďovanie, zákazy, príkazy, hrozba, tresty a iné záporné pedagogické opatrenia. Od žiakov sa vyžaduje bezpodmienečná disciplína a okamžité plnenie príkazov a nariadení. Sami učitelia určujú formy aktivity žiakov, obmedzujú ich samostatnosť konania. U žiakov prevláda pocit strachu, krivdy, nerovnosti, vzdorovitosť a konflikty.
Demokratický typ
Blízka dôvera medzi U a Ž. Úprimný záujem o osobné problémy žiakov. Dominujú slušné spoločenské formy. Učiteľ sa usiluje pestovať u žiakov samostatnosť, iniciatívu a osobnú zodpovednosť. Medzi pedagogickými opatreniami má náležité miesto pochvala a povzbudzovanie žiakov. Vo všeobecnosti v tomto vzťahu nedochádza k častým konfliktom, frustráciám apod.
Liberálny typ
Vyznačuje sa zaujímaním postoja „voľného priebehu udalostí“ – „ponechávanie vývinu situácie na seba“. Učiteľov vzťah k žiakom akoby bol uvoľnený. Učiteľ príliš nezasahuje do činnosti žiakov, málo hodnotí ich prácu, málo im radí a informuje ich. Učiteľ je vo vzťahu málo náročný.

POŽIADAVKY NA SPRÁVNY VZŤAH U – Ž
Mať žiakov rád - prejavovať úctu k žiakovej osobnosti - byť na žiakov primerane náročný
• láska k deťom a mládeži
• úsilie porozumieť im, vedieť ich pochopiť, priblížiť sa im, pomôcť keď treba
• správny vzťah má byť poznačený náležitým pedagogickým odstupom
• nevyhnutnou podmienkou je spravodlivosť
• úcta k žiakovej osobnosti
• vzájomná dôvera
• primeraná náročnosť na žiakov
• nenásilné získanie žiakov na plnenie školských povinností a učiteľových požiadaviek
• vyvážené používanie kladných /odmeny/ a záporných /tresty/ pedagogických opatrení
• spoločensky i pedagogicky taktné správanie

5/ PSYCHOLOGICKÁ ANALÝZA NEPROSPIEVANIA ŽIAKOV. PSYCHOLOGICKÝ PRÍSTUP K NEPROSPIEVAJÚCIM ŽIAKOM.


Naša škola vykazuje veľké percento neprospievajúcich, resp. prepadávajúcich žiakov. Neprospievanie žiaka záporne vplýva na zdravý vývin celej jeho osobnosti, ako aj na jeho spoločenské uplatnenie po ukončení školy.
Za neprospievajúceho žiaka školská prax pokladá takého žiaka, ktorý z 1 alebo viacerých predmetov sústavne nedosahuje učebnými osnovami a skúškovým poriadkom určené výsledky v učení. Z pedagogicko-psychologického hľadiska za neprospievajúceho žiaka možno pokladať aj menej úspešného žiaka, t.j. takého žiaka, ktorý nedosahuje učebné výsledky primerané svojím osobnostným, najmä schopnostným predpokladom.ň