Sociálna psychológia 1

1 / PROBLEMATIKA SOCIALIZÁCIA OSOBNOSTI

SOCIALIZÁCIA = proces zospoločenstňovania, pri ktorom sa z ľudského jedinca, ktorý sa rodí ako biologická bytosť stáva bytosť spoločenská /vplyvom spoločnosti/.
Je to proces celoživotný, t.j. od narodenia až po smrť.
Akýmsi medzníkom je obdobie medzi 2.-3.rokom života, keď si jedinec začína uvedomovať sám seba a hovorí o sebe v 1.osobe.


Obsah a ciele socializácie

Obsah a cieľ sú odvodené od spôsobu a kultúrnej úrovne danej spoločnosti. V civilizovaných kultúrach si jedinec musí osvojiť nielen základné hygienické návyky, chôdzu, reč; ale aj myslenie, hodnoty, ideály, postoje, návyky, zručností, vedomosti o prírode o človeku a spoločnosti, danej spoločnosti.
Cieľom /produktom/ by mal byť osobnostne zrelý jedinec, kt.sa vyznačuje vysokou úrovňou rozvoja všetkých ľudských potencií - telesných aj duševných.
V tejto súvislosti môžeme hovoriť o KRITÉRIACH zrelej osobnosti:

1.) týka sa oblasti INTELEKTUÁLNEJ = zrelý človek sa vie a chce učiť a je schopný efektívne a tvorivo riešiť aj tie najzložitejšie životné situácie a problémy. Vie objektívne poznávať seba aj iných, pri zachovaní zdravého sebavedomia a nie na sebaklame; ale na základe plného uvedomenia si vlastných chýb, nedostatkov apredností.

2.) v oblasti CITOVEJ = zrelý človek sa vyznačuje citovou stabilitou; svoje city dokáže nie len prejaviť, ale aj regulovať. Je u neho prevaha pozit.citov /radosť, optimizmus../. Vo vzťahu k iným je tolerantný, rešpektuje ich.

3.) týka sa CELKOVEJ ŽIVOTNEJ ORIENTÁCIE = zrelý človek nie je ľahostajný, bezohľadný a zameraný na konzum. Vie dávať aj brať. Má potrebu zúčastňovať sa na spoločenskom živote a z toho prameniaci pocit užitočnosti a spokojnosti zo správneho, pozitívneho a zmysluplného života.


Mechanizmy socializácie

- sú tým procesom, prostr.ktorého prechádza cieľ do výsledku socializácie

1. kladné a záporné spevňovanie
- spevňovaním sa organizmus uč- í adekvátne reagovať na odmenu alebo trest; organizmus sa nauč- í isté reakcie vytvárať, iným sa zas vyhnúť. Ide o systém odmien /od venovania pozornosti, usmiatia, prikývnutia, slovnej pochvaly až po nejaký dar/ a trestov /od ignorovania, výsmechu, odmietnutia lásky negatívneho ohodnotenia až po fyzické ublíženie/. Treba dávať pozor na fakt, že niekedy trest môže byť odmenou a jedinec č- asto trestaný má tendenciu trestať iných, mnohokrát aj bezdôvodne.
2. nápodoba
- ide o napodobň.vonkajších prejavov iného č- loveka, aj bez citového vzťahu k nemu. Môže byť vedomé - nevedomé; kladné - záporné. Bolo zistené, že deti a dospelý majú
-
 1/2
- tendenciu napod.starších a úspešných. V dospelosti je to tendencia napod.výchovné typy rodič- ov a uč- iteľov, ktorí sa nám nepáč- ili.
3. identifikácia
-ide o hlbšie stotožnenie sa s nejakou osobou, ku ktorej máme pozitívny citový vzťah.
Stotožňuje sa s modelom ako celkom a preberá všetky jeho pozorovateľné spôsoby
správania, ako aj jeho vlastnosti, ktoré zo správania modela predpokladá. /deti napod.rodičov, nezávisle na to či ich správanie je dobré alebo zlé/.
4. sugescia
- ide o pôsobenie, ovplyvňovanie správania istého č- loveka pri zníženej kontrole jeho vedomia. Príkladom môže byť č- lovek, kt.príjme za svoj názor nieč- o také, v č- o sám neverí a o č- om sa sám nepresvedč- il, nepodrobil kritickému mysleniu a č- o nepotrebuje mať zdôvodnené. Tento názor sa mu neskôr č- asto stáva predpokladom jeho konania