Pedagogická psychológia 15

VYTVÁRANIE UČITEĽOVEJ OSOBNOSTI

PREDPOKLADY VYTVÁRANIA UČITEĽOVEJ OSOBNOSTI
Od uchádzačov o učiteľstvo treba vyžadovať isté pedagogické vlohy, pedag.schopnosti a nadanie. Pedag.schopnosťami a nadaním nazývame súhrn vlastností osobnosti, ktoré podmieňujú úspechy vo výchovno-vzdelávacej práci. K takým vlastnostiam patrí najmä láska k deťom, sklon učiť, sklon zaoberať sa deťmi a túžba stať sa ich vychovávateľom.

PROCES UTVÁRANIA UČITEĽOVEJ OSOBNOSTI
Učiteľova osobnosť sa formuje už počas prípravy na učiteľské povolanie, ale najmä v priebehu vlastnej učiteľskej praxe. Učiteľovu osobnosť možno teda jednak utvárať, jednak je plodom sebavýchovy, dlhodobej a cieľavedomej práce na sebe samom.
Počas vysokoškolskej prípravy si má kandidát učiteľstva nie len osvojiť poznatky, odborné i pedagogické vedomostí a spôsobilosti, ale má si vypestovať aj potrebu ďalšieho sebavzdelávania. Má to robiť v presvedčení, že sa u neho vyskytuje potreba sústavného ďalšieho rastu, rozvíjania a zdokonaľovania. Budúci učiteľ sa má naučiť aj to, ako sa správne sebavzdelávať. K tomu okrem iného potrebuje aj informácie o rôznych časopisoch, ktoré by mal vo svojej praxi používať; informácie o pedagogických knižniciach a spôsobe získavania literatúry; o sústave ďalšieho vzdelávania učiteľov.
Učiteľskú osobnosť má v sebe formovať už počas VŠ štúdia osvojením si vlastností, ktoré sú podmienkou učiteľovej práce. Jednou z najvýznamnejších úloh prípravy na učiteľstvo je




vypestovať v sebe kladný, zanietený vzťah a lásku k učiteľskému povolaniu. úspešnosť sebaformovania učiteľovej osobnosti závisí najmä od schopností a sklonu zamýšľať sa nad svojou pedagogickou prácou, analyzovať ju, vidieť v nej klady ale aj nedostatky, vedieť
zovšeobecniť vlastnú skúsenosť a tvorivo využívať skúsenosť /teoretickú aj praktickú/
iných pedagógov. Mladý učiteľ má čo najskôr prejaviť úsilie o riešenie výchovných a vyučovacích situácii. Čím skôr prejde od napodobňovania iných pedagógov k vlastnej tvorivej práci, tým rýchlejšie si osvojí pedagogické majstrovstvo.

Pedagogickým majstrovstvom nazývame takú pedagogickú prácu, pri ktorej učiteľ dosahuje vynikajúce výchovno-vzdelávacie výsledky pri tvorivom uplatňovaní pedagogického taktu v prístupe k žiakom; uplatňovaní najpokrokovejších poznatkov a skúseností; dodržiavaní zásad duševnej hygieny.


ÚSKALIA VÝVINU UČITEĽOVEJ OSOBNOSTI
Učiteľské povolanie zahrňuje aj isté úskalia, ktoré môžu ohroziť, pokriviť vývoj učiteľovej osobnosti. Nezdravý vývoj učiteľovej osobnosti sa prejavuje najmä v:
• malichernom kritizovaní a pedantérii = kritizuje dospelých, a to aj vtedy keď to nie je namieste
• útlme zvedavosti a v nezáujme o hlbšie teoretické vzdelanie = vzniká z potreby stále opakovať tie isté poznatky
• sebapreceňovaní = medzi žiakmi je vždy „naj“
• pocitoch menejcennosti = spoločenské podceňovanie učiteľského povolania, stála kritika učiteľov
• pocite prázdnoty = učiteľ stále „dáva“, čím u neho môže vypuknúť pocit „vydolovania“
• strojenosti správania = v neschopnosti uvoľniť sa, zvýšená potreba stálej sebakontroly
• úsilí „prenášať výchovu“ do rodiny, alebo naopak zanedbávanie výchovy vlastných detí
• zvýšenom výskytu istých chorôb /najmä nervových, dýchacích ciest, pocity únavy apod./