„Keď prišli na miesto, ktoré sa volá Lebka, ukrižovali ho“ (Luk 23,33).
„Ježiš, aby posvätil ľud svojou krvou, trpel za bránou“ (Žid 13,12). Adam a Eva boli vyhnaní z raja pre prestúpenie Božieho zákona. Kristus, náš Zástupca, mal trpieť za ohradou Jeruzalema. Slová „Kristus nás vykúpil spod kliatby zákona tým, že sa za nás stal kliatbou,“ majú hlboký význam (Gal 3,13).
Zo súdnej siene na Golgotu sprevádzal Ježiša mohutný zástup. Zvesť o jeho odsúdení sa rozniesla po
Spasiteľ šiel do Getsemanskej záhrady pozvoľna v sprievode svojich učeníkov. Bezmračnú oblohu osvecoval mesiac, ktorý na Veľkú noc bol práve v úplnku. Mesto plné pútnických stanov ticho odpočívalo.
Ježiš sa úprimne zhováral so svojimi učeníkmi a dával im rôzne naučenia; keď sa však blížili ku Getsemanskej záhrade, neobvykle zmĺkol. Často sa sem uchyľoval k tichým úvahám a k modlitbe, ale nikdy so srdcom takým plným žiaľu, ako tejto noci svojho posledného zápasu. Po celý svoj pozemský
Skutočný lekár je vychovávateľ. Uvedomuje si svoju zodpovednosť nielen voči chorým, o ktorých sa priamo stará, ale tiež voči spoločnosti, v ktorej žije. Je tu strážcom telesného i duchovného zdravia. Učí iných, ako správne postupovať pri ošetrovaní chorých a vedie ich k tomu, aby svoje zvyky upravili podľa správnych zásad.
Potreba šíriť zdravotné zásady Dnes je potrebné, viac než kedykoľvek predtým, učiť ľudí zdravotné princípy a zásady. Napriek tomu, že civilizačný pokrok v m
Jedným z najvernejších Kristových učeníkov bol Lazár z Betánie. Hneď pri prvom stretnutí s Kristom neochvejne v neho uveril, úprimne ho mal rád a Spasiteľ si ho tiež veľmi obľúbil. Práve kvôli Lazárovi urobil ten najväčší div. Spasiteľ bol požehnaním pre všetkých, ktorí ho žiadali o pomoc, lebo miluje všetkých ľudí, aj keď k niekomu prejavil zvlášť vrúcny vzťah. Rodine v Betánii bol veľmi priateľsky naklonený a pre jedného jej člena urobil svoj najobdivuhodnejší skutok.
Sobota bola posvätená pri stvorení. Keďže bola určená pre blaho človeka, jej pôvod siaha do doby, „keď ranné hviezdy zvučne plesali a jasali všetci nebešťania“ (Jób 38,7). Na svete vládol pokoj, lebo zem bola v súlade s nebom. „A Boh videl všetko, čo utvoril, a hľa, bolo to veľmi dobré“ (1 Moj 1,31). Nad dokončeným dielom potom radostne odpočinul.
Pretože Boh v sobotu odpočinul, „požehnal siedmy deň a posvätil ho“ (1 Moj 2,3) – oddelil ho pre svätý účel. Dal ho Adamovi ako deň odpo
Ježiš Kristus sa po skončení tisícročia opäť vráti na zem. Pri tomto návrate ho bude sprevádzať zástup vykúpených ľudí i anjelov. Zostúpi v sláve svojej velebnosti a na jeho rozkaz vstanú zo svojich hrobov bezbožní mŕtvi a oznámi sa im rozsudok. Bude to nespočítateľný zástup. „Je ich toľko ako morského piesku“ (Zj 20,8). Ako sa však líšia od tých, čo vstali z mŕtvych pri prvom vzkriesení. Spravodliví vyšli premenení, v rúchu večnej mladosti a krásy. Bezbožní však nesú stopy choroby a smrti.
Príroda i zjavenie zhodne svedčia o Božej láske. Náš nebeský Otec je zdrojom života, múdrosti a radosti. Pozrite sa na úchvatné a prekrásne divy v prírode. Zamyslite sa nad ich obdivuhodným uspôsobením pre potreby a blaho nielen človeka, ale aj všetkých živých tvorov. Slnečný jas i dážď, ktoré osviežujú a obveseľujú zem, vrchy, jazerá a pláne – to presvedčivo hovorí o Stvoriteľovej láske. Veď Boh sa dennodenne stará o potreby všetkých svojich tvorov. Výstižné sú o tom žalmistove slová: „Na Teba
Človek bol pôvodne obdarený ušľachtilými schopnosťami a duševne bol vyrovnaný. Ako dokonalá bytosť žil v súlade s Bohom. Mal čisté myšlienky a sväté úmysly. Neposlušnosť však zvrátila tieto schopnosti a lásku vystriedalo sebectvo. Jeho prirodzenosť prestúpením tak zoslabla, že vlastnou silou už nevedel odolať moci zla. Stal sa satanovým otrokom a zostal by ním navždy, keby Boh nebol zvláštnym spôsobom zasiahol. Pokušiteľ chcel zmariť Boží stvoriteľský zámer s človekom a zem naplniť utrpením a spust
Božie deti sú povolané predstavovať Krista, zjavovať Pánovu dobrotu a jeho milosrdenstvo... Ako nám Ježiš zjavil skutočnú Otcovu povahu, tak aj my máme Krista zjavovať svetu, ktorý nepozná jeho súcitnú lásku. Ježiš povedal: „Ako si mňa poslal do sveta, aj ja som ich poslal do sveta.“ „Ja v nich a ty vo mne..., aby svet poznal, že si ma ty poslal“ (Ján 17,18.23). Apoštol Pavel hovorí Ježišovým učeníkom: „Veď je zjavné, že ste listom Kristovým,“ ktorý „znajú a čítajú všetci ľudia“ (2 Kor 3,
Budha sa narodil v indickom mestečku na úpätí Himalájí, pod menom Siddhárha Gautama a žil pravdepodobne v rokoch 536 až 483 pred n. l. Bol to syn bohatého kniežaťa z rodu Šakjou. Otec ho ochraňoval pred strasťami života. Bol vychovaný v krásnych palácoch, mal vzdelanie a oženil sa z princeznou, ktorá mu porodila syna. Ale mal zmiešané pocity, lebo vyšiel von a videl chudobu a utrpenie. Stretol mrzáka, telo nesené na hranicu, ale stretol aj nábožného túlavého žobráka, obleč
Keď sa dívame na ľudské dejiny vidíme, že v priebehu času tu bolo veľa rôznych náboženstiev, mysliteľských škôl a filozofických trendov, ktoré prichádzali a odchádzali. Všetky však možno v podstate zaradiť do dvoch základných kategórií: tie, čo odporúčali človeku snažiť sa uniknúť zo sveta a potom tie, ktoré ho povzbudzovali, aby sa ho držal. Filozofickým systémom, ktorý učí ľudí snažiť sa o únik zo sveta, pretože je to slzavé údolie, plné utrpenia, je napríklad budhizmus a práve ten o
Nesmrteľnosť je stav alebo možnosť nepodliehať smrti. Prekladatelia Písma použili slovo nesmrteľnosť na preloženie gréckych výrazov athanasia, t.j. „bezsmrtnosť“ a aftharsia, t.j. „neporušiteľnosť“. Ako tento pojem súvisí s Bohom a ľuďmi?
Nesmrteľnosť. Z Písma vieme, že večný Boh je nesmrteľný. (1 Tim 1,17) V skutočnosti „On jediný má nesmrteľnosť.“ (1 Tim 6,16) On je (349) nestvorený, sám osebe existujúci, bez počiatku a konca. (Pozri 2. kapitolu tejto knihy.)
Ježiš prežíval svoje detstvo i mladosť v malej kopcovitej dedinke. Nebolo na zemi miesto, ktorému by jeho prítomnosť nebola poctou. Jeho návšteva by bola vyznamenaním aj pre kráľovské paláce. On však obišiel domy boháčov, vládne dvory i známe strediská vzdelanosti a zostal v zapadnutom a opovrhovanom Nazarete.
Stručný záznam o jeho mladosti je pozoruhodný svojím významom: „Dieťatko však rástlo a mocnelo, plné múdrosti, a milosť Božia spočívala na ňom“ (Luk 2,40). Na výslní lásky svojho
Mnohí, v kresťanskom živote najmä mladí ľudia, bývajú občas v pokušení pochybovať. Nejeden výrok Písma nevedia pochopiť alebo si ho vysvetliť a satan to používa, aby otriasol ich vieru v Písmo ako Božie zjavenie. Pýtajú sa: „Ako poznám tú pravú cestu? Ak je Písmo naozaj Božím slovom, ako sa zbavím týchto pochybností a nejasností?“
Boh od nás nežiada, aby sme verili, kým nám nedá dostatočnú istotu, o ktorú môžeme svoju vieru oprieť. Jeho existencia, jeho charakter, pravdivosť jeho Slo
„Diabol ho potom vzal do svätého mesta, postavil ho na chrámové cimburie a povedal mu: Ak si Boží Syn, vrhni sa dolu, veď je napísané: Svojim anjelom prikáže o tebe a vezmú ťa na ruky, aby si si neudrel nohu o kameň“ (Mat 4,5.6).
Satan predpokladal, že sa s Ježišom stretáva na vlastnej pôde. Zákerný nepriateľ cituje slová Božích úst. Ešte stále sa predstavuje ako anjel svetla a okázalo predstiera znalosť Písma i dosah toho, čo je napísané. Podobne, ako pred chvíľou Boži
Ján Krstiteľ teraz kázal a krstil v Betabare za Jordánom. Kedysi v blízkosti tohto miesta Boh zastavil tok rieky, kým Izraelci neprešli. Neďaleko odtiaľ nebeské vojská dobyli opevnené mesto Jericho. Spomienky na tieto udalosti teraz ožili a prebudili záujem o posolstvo Jána Krstiteľa. Ten, ktorý v dávnych dobách konal divy, prejaví opäť svoju moc a vyslobodí Izrael? Podobne uvažovali tí, čo sa denne schádzali na jordánskom pobreží.
Jánovo kázanie pôsobilo na ľud tak mocne, že vzbudilo pozornosť
Ježiš nezačal svoje dielo nejakým veľkým činom pred veľradou v Jeruzaleme. V istej domácnosti v malej galilejskej obci chcel prejavom svojej moci prispieť k radosti svadobnej slávnosti. Tým dal najavo svoju spoluúčasť na šťastí svadobčanov i túžbu rozhojniť ich šťastie. Pri pokušení na púšti pil kalich zlorečenstva sám. Prišiel, aby ľuďom podával kalich blaženosti a svojím požehnaním posväcoval vzťahy ľudského života.
Od Jordánu sa Ježiš vrátil do Galiley. V malej obci Káne, neďalek
Ježiš sa pri svojich cestách často zastavoval v Kafarnaume, a preto sa toto mesto stalo známym ako „jeho mesto“. Ležalo na brehu Galilejského jazera, v blízkosti krásnej Genezaretskej pláne, ak nie priamo na nej.
Hlboká poloha jazera pri tejto pláni, ktorá lemuje jeho pobrežie, vytvára onú jedinečnú južnú klímu. Za Kristových čias tu rástli palmy a olivy, boli tu záhrady, vinice, zelené polia, pestré kvetenstvo; to všetko zavlažovali bystriny z neďalekých vrchov. Na brehu jazera a na okolitých p
Cestou do Galiley Ježiš musel prejsť cez Samáriu. Chýlilo sa k poludniu, keď prišiel k prekrásnej sichemskej nížine. Pri vstupe do tohto údolia bola Jákobova studňa. Ježiš si k nej po únavnej ceste sadol, aby si odpočinul, kým jeho učeníci nakúpia v meste potraviny.
Židia a Samaritáni boli úhlavní nepriatelia a jedni druhým sa všemožne vyhýbali. Rabíni síce obchodovanie so Samaritánmi v prípade nutnosti pripúšťali, no akýkoľvek spoločenský styk odsudzovali. Žid by si od Samaritána nikdy ni
Poslucháčmi Kristových prejavov zriedkavo bývali len učeníci. Oslovoval nimi nielen tých, čo cestu života poznali. Šlo mu o ľudí, ktorí žili v nevedomosti a v blude. Pravdu zvestoval tam, kde mohla odstrániť duchovnú tmu. On sám bol tou Pravdou, ktorá je pripravená žehnajúcimi rukami, varovným slovom, napomenutím a povzbudením dvíhať všetkých, čo po nej túžia.
Reč na vrchu bola síce určená predovšetkým učeníkom, no mohli ju počuť aj zástupy. Keď Ježiš povolal apoštolov, šiel s nimi n