Lekár je vychovávateľ

Skutočný lekár je vychovávateľ. Uvedomuje si svoju zodpovednosť nielen voči chorým, o ktorých sa priamo stará, ale tiež voči spoločnosti, v ktorej žije. Je tu strážcom telesného i duchovného zdravia. Učí iných, ako správne postupovať pri ošetrovaní chorých a vedie ich k tomu, aby svoje zvyky upravili podľa správnych zásad.

Potreba šíriť zdravotné zásady
Dnes je potrebné, viac než kedykoľvek predtým, učiť ľudí zdravotné princípy a zásady. Napriek tomu, že civilizačný pokrok v mnohých oblastiach stále napreduje, uľahčuje a spríjemňuje nám život, napriek tomu, že sme svedkami pokroku v zdravotníctve a v liečení chorôb, znepokojuje nás úpadok fyzickej zdatnosti a odolnosti. Táto skutočnosť si vyžaduje pozornosť každého, komu záleží na jeho blízkych. Naša vyumelkovaná civilizácia prináša so sebou zlo, ktoré ničí dobré zásady. Zvyky a móda sú v rozpore s prírodou. Spôsob, akým ľudia žijú a zábavy, ktorým holdujú, ich stále okrádajú o telesnú i mentálnu silu (125) a neúnosne zaťažujú ľudské pokolenie. Na každom kroku sa stretávame s nestriedmosťou, kriminalitou, chorobami a biedou.

Mnohí porušujú zákony zdravia preto, že ich nepoznajú. Takých ľudí je potrebné poučiť. Viac je však tých, ktorí si dobre uvedomujú, čo robia. Pre nich je dôležité riadiť sa v živote svojím poznaním. Lekár má veľa príležitostí šíriť zdravotné zásady a ukázať, aké dôležité je ich rešpektovanie. Vhodným poučením môže napraviť zlo, ktoré spôsobuje nesmiernu škodu. (78)

Užívanie škodlivých liekov
Nadmerné užívanie škodlivých liekov je zlozvykom, ktorý pripravuje pôdu na vznik mnohých chorôb a vážnych problémov. Keď príde choroba, mnohí odmietajú hľadať jej príčiny. Majú starosť hlavne o to, ako sa čím skôr zbaviť bolesti a nepríjemností. Uchyľujú sa k „všeliekom“, o účinkoch ktorých takmer nič nevedia. Od lekára žiadajú taký liek, ktorý by odstránil následky ich nesprávneho konania. Neuvažujú však o tom, ako zmeniť svoje nezdravé zvyky. Ak sa im hneď neuľaví, skúšajú iný liek a potom zase ďalší. A tak zlo pôsobí ďalej.

Je potrebné uvedomiť si, že lieky vlastne chorobu neliečia. Pravdou je, že niekedy sa človeku uľaví. Zdá sa, že pacient sa vďaka nim uzdravuje. Je to preto, že príroda má dostatok vitálnej sily vylúčiť škodlivé látky a zlepšiť stav vyvolaný chorobou. Napriek tomu, že bol použitý škodlivý liek, zdravie sa navrátilo. Vo väčšine prípadov však vedľajšie účinky liekov zmenia iba formu ochorenia a spôsobia, že sa choroba objaví niekde inde. Aj keď sa zdá, že účinok jedu je na čas prekonaný, predsa zostáva v tele a spôsobí veľké škody niekedy v budúcnosti.

Užívaním škodlivých liekov si mnohí zapríčiňujú celoživotné ochorenie. Životy, ktoré mohli byť (126) zachránené aplikáciou prírodných liečebných prostriedkov, sú zmarené. Mnohé takzvané „všelieky“ obsahujú jedy, užívaním ktorých vzniká návyk a závislosť. To ničí telesný i duševný život. Tieto všeobecne používané lieky na všetko, dokonca i niektoré lieky predpísané lekárom, napomáhajú utváranie návykov, ako sú alkoholizmus a užívanie ópia a morfia. Alkohol a drogy sú kliatbou spoločnosti.

Jediná nádej na zlepšenie tejto situácie spočíva vo výchove ľudí a vštepovaní správnych zásad. Lekári by mali ľuďom pripomínať, že uzdravujúca sila nie je v liekoch, ale (79) v prírode. Chorobou sa príroda snaží napraviť stav nášho tela, do ktorého sme sa dostali porušovaním zákonov zdravia. Pri chorobe sa má v prvom rade zistiť jej príčina. Nezdravé pomery sa musia zmeniť a zlozvyky napraviť. Takýmto spôsobom máme prírode pomáhať v jej snahe odstrániť z tela nečistoty a obnoviť v ňom harmóniu.

Prírodné lieky
Čerstvý vzduch, slnko, striedmosť, odpočinok, pohyb, vhodná strava, používanie vody a dôvera v Božiu moc – to sú skutočné lieky. Tieto prírodné lieky by mal poznať každý človek a mal by vedieť, ako sa používajú. Je bezpodmienečne nutné poznať zásady, ktoré sa používajú pri liečbe chorých a absolvovať prax, ktorá pomôže správne ich používať.

Užívanie prírodných prostriedkov si vyžaduje veľké úsilie, ktoré však mnohí nie sú ochotní vynaložiť. Liečenie prírodnou cestou je postupné. Netrpezlivému človeku sa zdá pomalé. Vzdať sa nezdravých zvykov si vyžaduje obeť. Nakoniec sa však ukáže, že ak prírode ničím neprekážame, urobí svoju prácu múdro a dobre. Odmenou za vytrvalosť v dodržiavaní prírodných zákonov je celkové zdravie. (127)

Starostlivosti o zdravie sa všeobecne venuje len malá pozornosť. Vedieť, ako chorobám predchádzať, je oveľa lepšie, než vedieť, ako ich liečiť. Preto je povinnosťou každého človeka poznať zákony života a svedomito sa podľa nich riadiť, a to vo vlastnom záujme i v záujme ostatných. Ľudské telo, ktoré je zo všetkých organizmov najobdivuhodnejšie, treba dôkladne poznať. Všetci by sme mali vedieť, ako jednotlivé orgány pracujú a aký je medzi nimi súvis pri zdravom fungovaní. Je potrebné skúmať vplyv mysle na telo a vplyv tela na myseľ a poznať zákony, ktorými sa naše telo riadi. (80)

Príprava na životné problémy
Nikdy sa dosť nezdôrazňuje skutočnosť, že zdravie nie je vecou náhody, ale výsledkom rešpektovania zákonov. Uznávajú to účastníci atletických pretekov i rôznych športových súťaží. Športovci sa na ne pripravujú veľmi svedomito. Poctivo trénujú a podriaďujú sa prísnej disciplíne. Dôkladne zvažujú každý telesný zvyk. Vedia totiž, že každé zanedbanie, každý výstrelok a každá nedbalosť, ktorá oslabuje činnosť niektorého orgánu alebo funkcie tela, má za následok prehru.

O koľko dôležitejšie je byť úspešný v skutočnom živote. Životné problémy nie sú bezvýznamné šarvátky. Život je vlastne boj. Od jeho výsledku závisí večnosť. Musíme čeliť neviditeľným nepriateľom. Zlí anjeli sa snažia ovládnuť každú ľudskú bytosť. Všetko, čo škodí zdraviu, nás okráda nielen o telesnú silu, ale oslabuje tiež duševné a duchovné schopnosti. Holdovanie akémukoľvek nezdravému návyku znižuje našu schopnosť rozlišovať, čo je správne a čo nesprávne. Naša snaha odolávať zlu je oslabená. Nebezpečenstvo neúspechu a prehry narastá. (128)

„Neviete, že tí, čo bežia na štadióne, bežia síce všetci, ale iba jeden dostáva cenu?“ (1 Kor 9,24) V boji, ktorého sme účastníkmi, môžu zvíťaziť všetci, čo sa so zaprením riadia podľa správnych zásad. Ich zachovávanie v každodennom živote sa často považuje za nedôležité, za niečo také všedné, že tomu ani netreba venovať pozornosť. No vzhľadom na to, o čo ide, nič z toho, čo musíme robiť, nie je malicherné. Na miske váh zaváži každý čin. On rozhoduje o tom, či v živote prehráme, alebo získame víťazstvo. Písmo nás nabáda: „Bežte tak, aby ste dosiahli cenu!“ (1 Kor 9,24)

Neovládaná túžba našich prvých rodičov mala za následok stratu raja. Striedmosť vo všetkom súvisí s naším návratom do raja viac, než si uvedomujeme. (81)

Apoštol Pavel ukazuje na sebazaprenie pretekárov v starovekých hrách v Grécku. Píše: „Veď každý pretekár dodržiava vo všetkom prísnu životosprávu, oni preto, aby získali porušiteľný veniec, my však neporušiteľný. Preto ja bežím nie tak, ako bez jasného cieľa, tak zápasím, ako ten, kto neudiera do vzduchu. Ale ukázňujem a krotím svoje telo, aby zatiaľ čo iným kážem, sám som nezlyhal“ (1 Kor 9,25-27)

Základ reformy
Pokrok v náprave závisí od jasného poznania základnej pravdy. Na jednej strane je nebezpečenstvo ukryté v úzkoprsej filozofii a v prísnej, chladnej ortodoxii. Na druhej strane hrozí však veľké nebezpečenstvo i v ľahkovážnom liberalizme. Základom akejkoľvek trvalej nápravy je Boží zákon. Musíme jasne a zreteľne hlásať, že tento zákon je potrebné poslúchať. Je nevyhnutné ukázať ľuďom Božie zásady, ktoré sú večné a nemenné ako Boh sám.

Jedným z najhorších dôsledkov prvého hriechu pre človeka bola strata schopnosti sebaovládania. Skutočný pokrok môže nastať iba vtedy, ak človek túto schopnosť opäť získa. (129)

Rozum a duševné schopnosti sa rozvíjajú a utvárajú povahu iba prostredníctvom tela. To je dôvod, prečo chce nepriateľ človeka svojimi pokušeniami oslabiť a ochromiť jeho telesné sily. Ak získa víťazstvo, znamená to, že celá bytosť sa podriadi zlu. Ak nie sú sklony našej telesnej prirodzenosti ovládané vyššou mocou, určite nás dovedú do skazy a smrti.

Telo sa musí podriadiť – majú ho ovládať vyššie sily bytosti. Vášne treba ovládať vôľou, ktorá má byť podriadená Božej vláde. V našom živote nech vládne kráľovská moc rozumu, posvätená Božou milosťou.

Božie požiadavky je potrebné vštepiť do svedomia. Každý človek si musí uvedomiť, že je povinný ovládať sa, byť čistý (82) a zbaviť sa všetkých zvrátených túžob a zlozvykov. Dôležité je pamätať na to, že všetky duševné a telesné sily sú Božím darom. Preto ich udržiavajme v čo najlepšom stave, aby sme mu nimi mohli slúžiť.

V starovekom obrade, ktorý symbolizoval evanjelium, sa na Boží oltár nesmela prinášať obeť s nejakou chybou. Obeť, ktorá mala predstavovať Krista, musela byť bezchybná. Týmto obrazom Božie slovo znázorňuje, čím majú byť Božie deti – „obeťou živou“, „slávnou“, „na ktorej niet poškvrny“, „Bohu príjemnou obeťou“. (Rim 12,1; Ef 5,27)

Potreba Božej pomoci
Bez Božej pomoci nemôže nastať skutočná náprava. Proti prirodzeným i vypestovaným sklonom sú ľudské zábrany len násypom z piesku proti dravému prúdu. Kým sa Kristov život nestane v našom živote oživujúcou silou, neodoláme pokušeniu, ktoré na nás útočí zvnútra i zvonku.

Aby človek mohol úplne prekonať prirodzené sklony, ktoré kazia vnútro, Kristus prišiel na tento svet a žil v súlade s Božím zákonom. On, Lekár duše i tela, (130) nám pomáha zvíťaziť nad neodbytnými žiadosťami. Dáva všetko potrebné, aby človek získal dokonalú povahu.

Ak sa však odovzdá Kristovi, jeho myseľ sa dostáva pod vládu zákona, kráľovského zákona, ktorý vyhlasuje slobodu pre všetkých zajatcov. Ak sa človek stotožní s Kristom, stáva sa slobodným. Podriadiť sa jeho vôli znamená vrátiť sa k dokonalej ľudskosti.

Poslušnosť Bohu je vyslobodením z otroctva hriechu, oslobodením z moci vášní a žiadostí. Človek môže zvíťaziť nad sebou a svojimi sklonmi, môže víťazne bojovať „proti vládcom tohoto temného sveta, proti duchom zla v nebesiach“. (Ef 6,12)

Výchova v rodine
Nikde nie sú tieto rady užitočné viac a nikde neprinesú väčšie požehnanie než v rodine. (83) (130) Rodičia svojím vplyvom kladú základ povahy a zvykov. Náprava musí začať tým, že ich upozorníme na zásady Božieho zákona, ktoré prinesú telesné i duševné zdravie. Pripomínajme, že našou jedinou záchranou pred zlom, ktoré strháva svet do záhuby, je rešpektovať Božie slovo. Vysvetľujme, akú zodpovednosť nesú rodičia nielen za seba, ale aj za svoje deti. Sú pre ne príkladom poslušnosti alebo porušovania zásad. Príklad a poučenie rodičov rozhoduje o budúcnosti celej rodiny. Deti budú tým, čo z nich vychovajú ich rodičia.

Keby rodičia mohli vidieť, aký vplyv zanecháva ich správanie, keby si uvedomili, ako svojím príkladom a radou vedú deti buď k dobrému, alebo k zlému, určite by sa zmenili. Mnohí by zanechali svoje tradície a zvyky a prijali by pre život Božie zásady.

Sila príkladu
Lekár, ktorý lieči v rodinách, bdie pri lôžku chorých, zmierňuje bolesť, uzdravuje tých, ktorí už boli na pokraji smrti a dáva nádej umierajúcim, získava si ich dôveru a náklonnosť ako málokto iný. Ani služobník evanjelia nemá také veľké možnosti a taký prenikavý vplyv.

Príklad a pokyn lekára by mali byť motivujúcou silou. Reforma potrebuje takých ľudí, ktorých spôsob života je príkladom sebaovládania. Zásady, ktoré učíme, majú váhu vtedy, ak sa nimi riadime. Svetu je potrebné ukázať, ako Božia milosť pôsobí pri obnove strateného sebaovládania. (132) Čo však svet potrebuje vidieť najviac, je pôsobenie spasiteľnej moci evanjelia v životoch tých, ktorí odzrkadľujú Kristov charakter.

Lekár prichádza neustále do styku s ľuďmi, ktorí sú odkázaní na pomoc a povzbudenie správnym príkladom. Mnohí z nich majú málo morálnej sily. Nedokážu sa ovládať a ľahko podliehajú pokušeniu. Lekár môže týmto ľuďom pomôcť len vtedy, ak v jeho vlastnom živote je zjavná sila zásady, (84) ktorá mu pomáha víťaziť nad každým škodlivým zvykom a nečistou žiadosťou. V jeho živote sa musí prejavovať pôsobenie Božej moci. Ak to tak nie je, jeho vplyv bude slabý, nech použije akékoľvek presvedčivé a závažné slová.

Lekár v boji proti alkoholizmu
Mnohí, ktorí prichádzajú k lekárovi, si ničia telesné i duševné sily užívaním tabaku alebo alkoholu. Lekár, ktorý si je vedomý svojej zodpovednosti, musí týmto pacientom poukázať na príčinu ich utrpenia. Akú hodnotu budú mať jeho slová, ak sám fajčí, alebo pije alkohol? Ak si aj uvedomí, že sám holduje týmto zlozvykom, bude schopný poukázať priamo na príčinu utrpenia v živote svojho pacienta? A ako potom môže presviedčať mladých ľudí o hrozných následkoch týchto zlozvykov? (133)

Ako môže byť lekár v spoločnosti vzorom čistoty a sebaovládania, ako môže viesť ľudí ku striedmosti a zdržanlivosti, keď sám podlieha nejakému zlému návyku? Ako môže byť pri lôžku nemocného a umierajúceho vítaný, keď už jeho dych, presýtený zápachom alkoholu alebo tabaku je odpudzujúci?

Môžeme dôverovať lekárovi, ktorý si otupuje nervy a zatemňuje mozog užívaním narkotík? Veď za takýchto okolností nemôže pohotovo stanoviť diagnózu a presne robiť lekárske zákroky.

Ak nerešpektuje zákony, ktorými sa riadi jeho organizmus, ak uprednostňuje sebecké uspokojovanie vášní namiesto duševného a telesného zdravia, dáva tým vlastne najavo, že je nespôsobilý na to, aby mu bola zverená zodpovednosť za ľudské životy.

Sklamanie v práci
I ten najzručnejší a najsvedomitejší lekár prežíva mnohé sklamania a neúspechy. Vo svojej práci často nedosahuje také výsledky, po akých túži. Aj keď svojich pacientov uzdravuje, (85) neprináša to skutočný úžitok ani im, ani svetu. Mnohí sa uzdravia len preto, aby sa opäť vrátili k svojim zlozvykom, ktoré boli príčinou choroby. S tou istou žiadosťou ako kedysi sa znovu vrhajú do víru nezmyselných vášní. Zdá sa, že úsilie lekára bolo vynaložené zbytočne.

Kristus zakúsil to isté. Vo svojom úsilí o záchranu každého trpiaceho človeka však neustal. Z desiatich malomocných, ktorí boli uzdravení, ocenil tento dar len jeden, a to ešte cudzinec, Samaritán. Kvôli tomuto jedinému človeku uzdravil Kristus desiatich ľudí. Ak lekár nemá väčší úspech, než aký mal Spasiteľ, nech rozmýšľa o Lekárovi lekárov. O Kristovi je napísané: „Nezlyhá a nestratí odvahu.“ (Iz 42,4) „Pre námahu svojho života uzrie svetlo.“ (Iz 53,11) (134)

Aj keby evanjelium milosti prijal iba jeden jediný človek, Kristus by pre záchranu tohto jediného človeka podstúpil život plný poníženia a potupnú smrť. Keby sa vďaka nám jediný človek rozhodol urobiť vo svojom živote nápravu a potom bol v Božom kráľovstve, nebol by to pre nás dôvod na radosť?

Osobné potreby a nebezpečenstvá
Práca lekára je náročná a vyčerpávajúca. Aby ju mohol vykonávať čo najlepšie, musí mať dobrú telesnú kondíciu a pevné zdravie. Slabý alebo chorý človek nemôže vydržať námahu, ktorú so sebou prináša povolanie lekára. Kto sa nedokáže úplne ovládať, nie je schopný zaoberať sa všetkými druhmi chorôb.

Lekár sa častokrát nevyspí, nemá dosť času na jedlo, vo veľkej miere je ochudobnený o možnosť spoločenského vyžitia i o účasť na náboženských zhromaždeniach. Zdá sa, akoby stále žil v ústraní. Utrpenie, na ktoré sa musí pozerať, bezmocnosť zomierajúcich, ktorí túžia po pomoci, styk so zničenými a nervovo zrútenými ľuďmi, to všetko ho deprimuje a vyvoláva nedôveru k ľuďom.

Na zápas s chorobou musí (86) napnúť všetky sily. Toto vypätie poriadne preverí jeho povahu. Vtedy pôsobí pokušenie najsilnejšie. Lekár potrebuje silu sebaovládania, čistotu ducha a vieru, ktorá sa opiera o nebo viac než ktokoľvek iný v ktoromkoľvek inom povolaní. Kvôli iným, ale tiež kvôli sebe samému, si lekár nemôže dovoliť nedbať na zákony, ktorými sa riadi naše telo. Ľahostajnosť v telesných zvykoch vedie k ľahostajnosti v oblasti mravnej.

Jediné bezpečie
Lekár je v bezpečí iba vtedy, ak koná s pevným odhodlaním a za všetkých okolností podľa zásad, ktoré dáva Boh. V jeho správaní sa má prejavovať mravná dokonalosť Božieho charakteru. Každý deň, každú hodinu a každý okamih má žiť tak, akoby žil pred očami neviditeľného sveta. (135) Tak ako kedysi Mojžiš, i lekár musí byť pevný, akoby „videl toho, ktorý je neviditeľný“.

Spravodlivosť má svoje korene v zbožnosti. Nikto nemôže žiť pred svojimi blížnymi čistý, plný život, ak nemá úzky, priateľský vzťah k Bohu. Čím viac je človek v styku s ľuďmi, tým viac musí byť jeho srdce v užšom spojení s nebom.

Čím je práca lekára naliehavejšia a čím väčšia je jeho zodpovednosť, tým viac potrebuje Božiu pomoc. Pri starostiach o bežné záležitosti si potrebuje nájsť čas na rozjímanie o večných hodnotách. Aby nestratil spojenie so Zdrojom sily, má odrážať nástrahy a tlak sveta. V modlitbe a pri štúdiu Písma by mal viac než ktokoľvek iný hľadať štít Božej ochrany. Mal by žiť v ustavičnom spojení s Bohom a v súlade s princípmi pravdy, spravodlivosti a milosti, pretože len takýto život je dôkazom prítomnosti Boha v srdci človeka.

Do akej miery človek prijíma a poslúcha Božie slovo, do takej miery ho svojou mocou ovplyvní a poznačí každý jeho čin a každý rys jeho povahy. Očistí každú myšlienku a upraví každú túžbu. Tí, ktorí uveria Božiemu slovu, budú (87) žiť ako skutoční ľudia a budú silní. Budú schopní povzniesť sa nad všetky bezvýznamné veci a budú žiť v atmosfére čistoty.

Ak človek žije v spoločenstve s Bohom, cieľ, ktorý mal pred očami Jozef a Daniel v skazenom prostredí pohanských dvorov, bude aj jeho inšpirovať k čistému životu. Jeho charakter bude bez škvrny. V jeho živote nebude Kristovo svetlo ničím zatemnené. Ako jasná zornička bude nad ním Kristus stále žiariť v rovnakej sláve.

Takýto človek bude prínosom pre spoločnosť, ochranou pred zlom, povzbudením pre tých, čo sú v pokušení a majákom tým, ktorí v ťažkostiach a bezradnosti hľadajú správnu cestu. (136) (137) (138) (88)