Čo s pochybnosťami?

Mnohí, v kresťanskom živote najmä mladí ľudia, bývajú občas v pokušení pochybovať. Nejeden výrok Písma nevedia pochopiť alebo si ho vysvetliť a satan to používa, aby otriasol ich vieru v Písmo ako Božie zjavenie. Pýtajú sa: „Ako poznám tú pravú cestu? Ak je Písmo naozaj Božím slovom, ako sa zbavím týchto pochybností a nejasností?“

Boh od nás nežiada, aby sme verili, kým nám nedá dostatočnú istotu, o ktorú môžeme svoju vieru oprieť. Jeho existencia, jeho charakter, pravdivosť jeho Slova – to všetko sa opiera o spoľahlivé svedectvo, ktoré oslovuje náš rozum. Boh však nikdy neodstraňuje možnosť pochybovať. Pilierom našej viery musí byť istota, nie viditeľný prejav. Tí, čo chcú pochybovať, budú mať na to vždy príležitosť, no tí, čo úprimne túžia po pravde, nájdu mnoho dôkazov, o ktoré môžu oprieť svoju vieru.

Nie je možné, aby obmedzená ľudská myseľ úplne pochopila povahu diela večného Tvorcu. Aj tomu najbystrejšiemu rozumu, najvzdelanejšej mysli musí oná svätá Bytosť vždy zostať zahalená tajomstvom. „Či vystihneš Božiu podstatu a vystihneš dokonalosť Všemohúceho? Je vyššia ako nebesá, čo môžeš spraviť? Je hlbšia ako podsvetie, čo vieš o tom?“ (Jób 11,7.8) (105)

Apoštol Pavel volá: „Ó, hlbokosť bohatstva a múdrosti a známosti Božej! Aké nevyspytateľné sú jeho súdy a nepochopiteľné cesty jeho“ (Rim 11,33). No aj keď „oblak a mrákava je vôkol neho, právo a spravodlivosť sú základmi jeho trónu“ (Ž 97,2). Jeho dielu a jeho pohnútkam môžeme rozumieť iba natoľko, aby sme vystihli spojenie bezmedznej lásky a milosrdenstva s nekonečnou mocou. Z jeho zámerov môžeme pochopiť iba tie, ktoré sú nám (71) prospešné poznať, a ďalej už musíme dôverovať všemohúcej ruke a láskyplnému srdcu.

Božie slovo ako aj charakter jeho božského Pôvodcu predstavujú tajomstvá, za brány ktorých smrteľné bytosti nikdy úplne nepreniknú. Príchod hriechu na svet, Kristovo vtelenie, znovuzrodenie, vzkriesenie a mnohé iné témy, o ktorých hovorí Písmo, sú príliš hlboké tajomstvá, než aby si ich ľudská myseľ vedela vysvetliť. Nemáme však nijaký dôvod pochybovať o Božom slove, aj keď nevieme pochopiť Božiu prozreteľnosť. V prirodzenom svete nás stále obklopujú záhady, ktoré nemôžeme vystihnúť. Tie najjednoduchšie podoby života predstavujú problém, ktorý nevedia vysvetliť ani najmúdrejší vedci. Všade sú divy presahujúce naše chápanie. Máme byť teda prekvapení, že v duchovnom živote sú tiež javy, ktoré nemôžeme prebádať? Problém spočíva jedine v slabosti a obmedzenosti ľudskej mysle. Boh dal v Písme dostatočný dôkaz o svojej božskej povahe a nemáme (106) pochybovať o jeho Slove, aj keď nemôžeme porozumieť všetkým tajomstvám jeho prozreteľnosti.

Apoštol Peter pripomína, že v Písme „niektorým veciam ťažko rozumieť. A neučení a neutvrdení ľudia ich práve tak, ako ostatné Písma aj prekrúcajú na vlastnú skazu“ (2 Pet 3,16). Pochybovači v tom videli argumenty proti Biblii, hoci sú to mocné dôkazy božskej inšpirácie. Keby sa tu o Bohu hovorilo len to, čo je zrozumiteľné, keby jeho veľkosť a majestátnosť mohla obmedzená myseľ pochopiť, potom by Písmo nemalo neomylnú pečať božskej autority. Sama veľkoleposť a tajomstvo tém by mali podnietiť vieru v Písmo ako v Božie slovo.

Písmo zjavuje pravdu jednoducho, dokonale prispôsobenú potrebám a túžbam ľudského srdca tak, že to udivilo a uchvátilo aj najvzdelanejších ľudí. Na druhej strane však umožnilo aj poníženým a prostým nájsť cestu spasenia. Tieto jednoducho vyjadrené pravdy sa však zaoberajú takými vznešenými a (72) takými ďalekosiahlymi témami, ktoré tak nekonečne prevyšujú schopnosti ľudského chápania, že ich môžeme prijať len preto, lebo ich oznámil Boh. Takto je odkrytý plán vykúpenia, aby každý človek videl, aké kroky musí urobiť v pokání voči Bohu a vo viere v nášho Ježiša Krista, ak chce byť spasený Božím spôsobom. V týchto ľahko pochopiteľných pravdách sú tajomstvá, ktoré skrývajú Božiu slávu – tajomstvá, ktoré prevyšujú bádavú ľudskú myseľ, no v úprimnom hľadačovi pravdy prebúdzajú úctu a vieru. Čím viac (107) skúma Písmo, tým hlbšie je jeho presvedčenie, že je to slovo živého Boha a ľudský rozum sa skláňa pred majestátom božského zjavenia.

Uznať, že hlboké biblické pravdy nevieme rozumom úplne obsiahnuť, znamená len prisvedčiť, že obmedzená ľudská myseľ nemôže pochopiť nekonečno a že človek so svojím ohraničeným ľudským poznaním nevie chápať zámery Všemohúceho.

Pochybovači a neverci zavrhujú Božie slovo, lebo nemôžu odhaliť jeho tajomstvá, no ani všetci vyznavači Písma nie sú mimo tohto nebezpečenstva. Apoštol píše: „Hľaďte, bratia, aby nikto z vás nemal zlé a neveriace srdce a neodpadol od živého Boha!“ (Žid 3,12) Je správne, ak čo najdôkladnejšie skúmame Písmo a so záujmom sa vnárame do „Božích hlbokostí“ (1 Kor 2,10), pokiaľ sú v Biblii zjavené. Kým „tajomné veci“ patria Hospodinovi, nášmu Bohu, patria „zjavené veci nám i našim synom“ (ROH 5 Moj 29,29; ECAV 5 Moj 29,28). Satan sa však snaží ochromiť ich bádavé schopnosti a do štúdia biblickej pravdy sa im vtiera pýcha. Ak totiž nemôžu na vlastnú spokojnosť vysvetliť každú časť Písma, zmocňuje sa ich netrpezlivosť a sklamanie. Je pre nich priveľmi pokorujúce doznať, že nerozumejú inšpirovaným slovám. Nie sú ochotní trpezlivo čakať, kým Boh uzná za vhodné zjaviť im pravdu. Domnievajú sa, že na pochopenie Písma im stačí ich vlastná ľudská múdrosť. Keď sa im to nedarí, popierajú jeho autoritu. Je to pravda, že mnohé teórie a náuky, ktoré sa bežne pokladajú za biblické, nemajú svoj základ v Písme, ba vlastne odporujú (73) duchu Biblie. To už bolo príčinou mnohých pochybností. Vinou však nie je Božie slovo, ale ľudská zvrátenosť. (108)

Keby ľudia mohli úplne pochopiť Boha a jeho diela, nemali by už možnosť objaviť nijakú ďalšiu pravdu, nebol by nijaký rast v poznaní, nijaký ďalší rozvoj mysle ani srdca. Boh by už nebol zvrchovaným Pánom a človek by po dosiahnutí hraníc poznania a rozvoja prestal napredovať. Ďakujme Bohu, že to tak nie je. Boh je nekonečný, v ňom „sú skryté všetky poklady múdrosti a známosti“ (Kol 2,3). Ľudia môžu skúmať naveky, stále sa učiť, a predsa sa nikdy nevyčerpajú poklady jeho múdrosti, dobroty a moci.

Boh si praje, aby sa pravdy jeho Slova už v tomto živote stále viac odkrývali jeho vernému ľudu. Písmu porozumieme len vtedy, keď nás osvieti Duch Svätý, o ktorom čítame: „Tak ani veci Božie nepozná nikto, iba Duch Boží.“ „Duch skúma všetko, aj hlbokosti Božie“ (1 Kor 2,11.10). Spasiteľ zasľúbil svojim učeníkom a nasledovníkom: „Keď však príde on, Duch pravdy, uvedie vás do všetkej pravdy..., lebo z môjho vezme a bude zvestovať vám“ (Ján 16,13.14).

Boh chce, aby človek uplatnil svoje rozumové schopnosti. Štúdium Písma viac posilní a povznesie myseľ než čokoľvek iné. No predsa musíme dávať pozor, (109) aby sme nezbožňovali rozum, ktorý tak veľmi podlieha ľudskej slabosti. Ak nechceme, aby nám Písmo zostalo zahalené a jeho najjasnejšie pravdy nami nepochopené, musíme mať jednoduchú vieru dieťaťa, ochotnú učiť sa a prosiť o pomoc Ducha Svätého. Uvedomenie si Božej moci a múdrosti ako aj vlastnej neschopnosti chápať Božiu veľkoleposť by nás malo viesť k pokore. Božie slovo by sme mali otvárať s posvätnou úctou, akoby sme pristupovali osobne k nemu. Keď otvárame Písmo, rozum má uznať vyššiu autoritu a srdce i myseľ sa musia skloniť pred tým veľkým JA SOM.

Je mnoho zdanlivo nevysvetliteľných vecí, ktoré Boh môže objasniť a sprístupniť tým, čo sa ich snažia pochopiť. Bez osvietenia (74) a usmernenia Duchom Svätým by sa u nás mohli vyvinúť sklony Písmo prekrúcať a nesprávne ho vykladať. Písmo sa často číta bez úžitku a v mnohých prípadoch na zjavnú škodu. Keď sa Božie slovo otvára bez úcty a modlitby, keď myšlienky a city nie sú usmernené k Bohu a nie sú v súlade s jeho vôľou, myseľ je zatemnená pochybnosťami, potom ich samotné štúdium Písma môže len utvrdzovať. Nepriateľ ovláda myšlienky a našepkáva nesprávne výklady Písma. Ak ľudia nechcú byť v súlade s Bohom slovami i skutkami, nijaká učenosť ich nezachráni pred mylným chápaním Písma a ani ich výklady nebudú pre vieru spoľahlivé. Tým, čo sa v Písme snažia nachádzať rozpory, chýba duchovná zrelosť. (110) Nesprávnym videním možno nájsť mnohé dôvody na pochybnosti a na neveru v tom, čo je skutočne jasné a jednoduché.

Nech sa to akokoľvek zakrýva, v mnohých prípadoch je skutočnou príčinou pochybností a nevery záľuba v hriechu. Pyšné, hriech milujúce srdce nemá rado poučenia a napomenutia Božieho slova. Tí, čo nie sú ochotní napĺňať jeho požiadavky, ochotne budú pochybovať o jeho autorite. Ak chceme dospieť k pravde, musíme mať vrúcnu túžbu poznať ju a ochotu srdca podľa nej žiť. Všetci, čo k štúdiu Písma pristupujú v tomto duchu, nájdu dostatok dôkazov, že je Božím slovom a že môžu pochopiť jeho pravdy, ktoré ich urobia múdrymi z hľadiska spasenia.

Kristus povedal: „Keď niekto chce plniť jeho vôľu, rozozná to učenie“ (Ján 7,17). Namiesto pochybovania a nepokoja nad tým, čo nemôžete pochopiť, dbajte na svetlo, ktoré vám už svieti, a dostanete väčšie svetlo. Pomocou Kristovej milosti splňte každú povinnosť, ktorej ste smeli porozumieť, a budete môcť pochopiť a splniť tie povinnosti, o ktorých teraz ešte pochybujete.

Existuje dôkaz prístupný všetkým – vzdelaným aj prostým – dôkaz zo skúsenosti. Boh nás pozýva, aby sme sa presvedčili o pravdivosti jeho Slova a pravde jeho zasľúbení. Nabáda nás, aby sme „okúsili a videli, že dobrý je Hospodin“ (75) (Ž 34,9). Aby sme nezáviseli od slova niekoho iného, sami máme okúsiť. Pán hovorí: „Proste a vezmete“ (Ján 16,24). Jeho zasľúbenia (111) sa splnia. Nikdy nesklamali a nikdy nemôžu sklamať. Čím sme bližšie k Ježišovi a čím viac sa tešíme z jeho lásky, tým viac pochybností a temnoty máme vo svetle jeho prítomnosti.

Apoštol Pavel hovorí, že Boh „nás vytrhol z moci tmy a preniesol do kráľovstva svojho milovaného Syna“ (Kol 1,13). Každý, kto prešiel zo smrti do života, môže „potvrdiť, že Boh je pravdivý“ (Ján 3,33). Môže dosvedčiť: „Potreboval som pomoc a našiel som ju v Ježišovi. Dostal som, čo mi chýbalo. Hlad duše sa stíšil a Písmo mi je teraz zjavením Ježiša Krista. Pýtate sa, prečo verím v Ježiša? Pretože on mi je božským Spasiteľom. Prečo verím Písmu? Pretože som poznal, že je Božím hlasom, ktorý ma oslovuje.“ Svedectvo, že Biblia je pravdivá, že Kristus je Syn Boží, môžeme mať v sebe. Vieme, že nejdeme za rafinovane vymyslenými bájkami.

Apoštol Peter nabáda svojich bratov, aby „vzrastali v milosti a známosti nášho Pána a Spasiteľa Ježiša Krista“ (2 Pet 3,18). Keď Boží ľud rastie v milosti, jasnejšie chápe Božie slovo. V jeho svätých pravdách nájdu veriaci nové svetlo a krásu. Tak to bolo v dejinách cirkvi všetkých čias a tak to bude až do konca. „Chodník však spravodlivých je ako úsvit, ktorého jas rastie až do bieleho dňa“ (Prísl 4,18).

Vierou smieme hľadieť do budúcnosti a spoľahnúť sa na Božie zasľúbenie o duchovnom rozmachu našich rozumových schopností. (112) Ľudská spôsobilosť sa môže spojiť s Božou mocou a každá duševná schopnosť môže čerpať silu priamo zo zdroja svetla. Smieme sa tešiť, že všetko, čo nás tu z Božej prozreteľnosti miatlo, sa nám vyjasní. Ťažko pochopiteľné veci nám budú vysvetlené a kde naše obmedzené myslenie nachádzalo len chaos a zmarené zámery, uvidíme najdokonalejší a najkrajší súlad. „Doteraz totiž vidíme len hmlisté obrazy, akoby v zrkadle, ale potom tvárou v tvár. Doteraz poznávam čiastočne, ale potom poznám tak, ako aj mňa poznal Boh“ (1 Kor 13,12). (76) (113) (114)