„Galilejčania, ktorí sa vrátili domov z veľkonočných slávností, doniesli správu o Ježišových predivných skutkoch. Rozsudok jeruzalemských hodnostárov nad jeho činmi mu otvoril cestu do Galiley. Mnohí z ľudu nariekali nad znesvätením chrámu i nad kňazskou hrabivosťou a nadutosťou. Dúfali, že ten, čo vyhnal popredných mužov, je dlhoočakávaný Vysloboditeľ. Teraz prišli správy, ktoré podľa všetkého potvrdzovali ich najsmelšie očakávanie. Hovorilo sa, že sám prorok sa vyhlásil za Mesiáša.
„V Jeruzaleme pri Ovčej bráne bolo jazero, hebrejským menom Bethezda, s piatimi prístrešiami. Mnoho nemocných ležalo v nich, slepých, chromých, vychradlých, ktorí čakali, až sa voda pohne“ (Ján 5,2.3).
Z času na čas sa voda v tomto jazere zvírila a všeobecne sa verilo, že ide o pôsobenie nadprirodzenej sily a že ten, kto po zvírení vstúpi do vody prvý, uzdraví sa, čo by ho trápila akákoľvek choroba. Toto miesto navštevovali stovky trpiacich, no pri pohybe vody sa do jazera hrnul taký zástup, ž
Po návrate zo svojej misijnej cesty „apoštoli sa zišli k Ježišovi a porozprávali mu všetko, čo robili a učili. On im povedal: Poďte vy sami do ústrania na pusté miesto a trochu si odpočiňte“ (Mar 6,31).
Učeníci prišli k Ježišovi a všetko mu vyrozprávali. Boli s ním v takom úzkom spojení, že mu mohli povedať svoje dobré i zlé skúsenosti, radosť z pracovného úspechu i zármutok nad nezdarom, svoje chyby a slabosti. Na začiatku svojho evanjelizačného úsilia sa dopustili chýb a keď o svojich s
Keď sa Ježiš vrátil z garazského kraja na západný breh, našiel tam očakávajúci zástup, ktorý ho radostne vítal. Nejaký čas zotrval pri pobreží, učil a uzdravoval, potom sa odobral do domu Léviho Matúša, aby sa pri hostine stretol s publikánmi. Tu ho vyhľadal predstavený synagógy Jairus.
Tento popredný muž medzi Židmi prišiel k Ježišovi v krajnej tiesni. Vrhol sa mu k nohám a zvolal: „Dcérka mi umiera, poď, vlož na ňu ruky, aby ozdravela a žila“ (Mar 5,23).
Za jarného večera sedeli ľudia na trávnatej pláni a jedli pokrm, ktorý im pripravil Kristus. Slová, ktoré onoho dňa počuli, boli im Božím hlasom. Prípady uzdravenia, ktorých boli svedkami, mohli byť len výsledkom pôsobenia božskej moci. No div s chlebmi sa týkal každého v tomto veľkom zástupe. Každý bol účastníkom tohto požehnania. Boh za čias Mojžiša sýtil Izraelcov na púšti mannou, a kto iný ich nasýtil dnes, ak nie ten, o ktorom prorokoval Mojžiš. Nijaká ľudská moc by nevedela pripraviť dostatok jed
Zákonníci a farizeji dúfali, že pri príležitosti Veľkej noci uvidia Ježiša, a preto mu chystali nástrahu. Ježiš však poznal ich zámery, preto sa zhromaždenia nezúčastnil. „Okolo Ježiša sa zišli farizeji a niektorí zákonníci“ (Mar 7,1). Keď on neprišiel k nim, šli oni za ním. Na krátky čas sa zdalo, že obyvatelia Galiley prijmú Ježiša ako Mesiáša, čím bude vládna moc kňazov v onom kraji zlomená. Poslanie dvanástich učeníkov, ktoré naznačovalo rozsah Kristovho diela a privádzalo ich ešte do otvor
Schyľovalo sa k večeru, keď si Ježiš zavolal svojich troch učeníkov, Petra, Jakuba a Jána, a viedol ich neschodnou cestou cez pole na osamelý vrch. Spasiteľ a učeníci celý deň putovali a teraz ich príkry svah ešte viac unavil. Kristus zbavil mnohých trpiacich telesnej i duševnej bolesti, životodarnou mocou posilňoval ich zoslabnuté údy, no ako človek trpel aj on sám a únavu z tejto príkrej cesty pociťoval rovnako ako jeho učeníci.
Posledné lúče zapadajúceho slnka ešte ožarovali temeno vrchu a svo
Kristus odišiel so svojimi učeníkmi na odľahlé miesto, ale táto vzácna chvíľa pokojného stíšenia bola čoskoro prerušená. Učeníci sa nazdávali, že tu ich nikto nevyruší, no len čo zástupy božského Učiteľa nevideli, pýtali sa: „Kde je?“ Podaktorí z nich si povšimli, ktorým smerom Kristus s učeníkmi odišiel. Mnohí šli za ním pešky, iní sa ta preplavili. Blížila sa Veľká noc a k Ježišovi prišli skupiny ľudí, čo zďaleka i zblízka putovali do Jeruzalema. Prichádzali stále ďalší, až ich bolo
Buddhizmus môžeme považovať za filozofiu Do tej miery, že jeho učenia predstavujú kompletný a logický názor, ale buddhizmus nie je iba filozofiou. Filozofia dokáže vysvetliť veci na formálnej úrovni slov a názorov, zatiaľ čo Buddhove náuky pracujú s človekom ako celkom. I keď filozofia i buddhistická prax vedú k jasnosti myslenia, iba prax môže viesť k trvalým premenám, pretože nám dáva praktický kľúč k vnútorným i vonkajším udalostiam zažívaným v každodennom živote.
Nikodém zastával významné postavenie v židovskom národe. Bol veľmi vzdelaný, mal nevšedné schopnosti a bol váženým členom národnej rady. Ako iných aj jeho zaujalo Ježišovo učenie. Hoci Nikodém bol bohatý, učený a vážený, tento Nazaretčan ho nezvyčajne upútal. Spasiteľova zvesť na neho mocne zapôsobila, takže zatúžil lepšie poznať tieto obdivuhodné pravdy.
Kristovo rázne vyčistenie chrámu vyvolalo nenávisť kňazov a popredných mužov. Zľakli sa moci tohto cudzinca. Takú opovážlivosť
„Keď prišla plnosť času, poslal Boh Syna svojho... aby vykúpil tých, čo sú pod zákonom, aby sme prijali synovstvo“ (Gal 4,4.5).
Spasiteľov príchod bol predpovedaný už v raji. Keď Adam s Evou prvýkrát počuli zasľúbenie, očakávali jeho skoré splnenie. Radostne vítali svojho prvorodeného syna v nádeji, že on bude Vysloboditeľom. Zasľúbenie sa však nespĺňalo. Tí, čo ho kedysi dostali, zomreli a nedočkali sa jeho splnenia. Patriarchovia a proroci od čias Enocha opätovným pripomínaním udržiav
Je to stručný ilustrovaný obsah najvýznamnejších náboženstiev.V krátkej úvodnej kapitole sa vysvetluje, čo je náboženstvo. V krátkom epilogu autor vysvetľuje v čo verí a prečo. Nijaká definícia náboženstiev nemôže byť výstižná.Latinský výraz religio znamená úctu k bohu alebo jednoducho nábožnosť. Pre niekoho má náboženstvo význam, iba ak je pre neho prospešné a iný ho chápu jako najlepší dôkaz o existencii Boha.
Apoštolovia boli členmi Ježišovej rodiny a sprevádzali ho pešky po Galilei. Spolu s ním znášali námahu a ťažkosti každodenného života. Počúvali jeho prejavy, putovali a zhovárali sa s Božím Synom a z jeho každodenných pokynov sa učili pracovať na povznesení ľudstva. Keď Ježiš slúžil veľkým zástupom, ktoré sa zhromaždili okolo neho, jeho učeníci boli s ním a boli ochotní plniť jeho priania a uľahčiť mu prácu. Pomáhali mu zoraďovať ľudí, privádzali trpiacich k Spasiteľovi a dbali o pohodu všetk
Počas milénia (tisícročia), o ktorom čítame v 20. kapitole knihy Zjavenie, bude satanov vplyv na zemi obmedzený a Kristus bude vládnuť so svojimi svätými. (Zj 20,1-4)
Druhý advent. 19. a 20. kapitola knihy Zjavenie patria k sebe. Medzi nimi nie je nijaká medzera. Začínajú sa opisom Kristovho príchodu (Zj 19,11-21) a bezprostredne pokračujú o miléniu. Ich nadväznosť naznačuje, že milénium sa začína Kristovým návratom.
Zjavenie predstavuje tri mocnosti, ktoré zhromažďujú národy sveta p
Istý chlapec po stručnej zmienke o smrti s úľavou povedal: „Domov mám v nebi, ale necnie sa mi za ním.“ Mnohí ľudia majú podobný pocit, že totiž tvárou v tvár smrti je lepšie uprednostniť nebo než to „druhé miesto“, ale čo sa týka reality a podnetov, ťažko sa niečo vyrovná životu tu a teraz. Keby názory mnohých ľudí o živote po smrti boli pravdivé, tento pocit by sa dal ospravedlniť. No z opisov a náznakov Písma vyplýva, že radosť, ktorú Boh pripravuje vykúpeným, natoľko prevyšuje život terajš
„Potom zišiel on i jeho matka a bratia i jeho učeníci do Kafarnaumu, kde zostali niekoľko dní. Blízko bola židovská Veľká noc a Ježiš vstúpil do Jeruzalema“ (Ján 2,12.13).
Cestou sa Ježiš pripojil k jednej z veľkých skupín, ktoré šli do hlavného mesta. Dosiaľ verejne neohlásil svoje poslanie a nepozorovane sa vmiešal do zástupu. Pri takých príležitostiach sa často hovorievalo o príchode Mesiáša, o ktorom sa tak výrazne zmieňoval Ján. Nadšene sa pritom zdôrazňovala nádej na obnovu národn
Keď Dávid vypočul podobenstvo proroka Nátana, vyniesol ortieľ nad samým sebou. Ten znel: „Nahradí štvornásobne.“ Kráľ bol podľa tohto rozsudku aj súdený. Štyria z jeho synov museli zomrieť a smrť každého z nich bola následkom otcovho hriechu.
Hanebný skutok svojho provorodeného syna Amnóna nechal Dávid bez trestu. Cudzoložníka mal podľa zákona stihnúť trest smrti a Amnónov hriech proti prírode bol dvojnásobne závažný. Dávid sa za vlastný hriech odsúdil, ale previnilca Amnóna k zodpovedno
„Ježiš sa vrátil od Jordánu plný Ducha Svätého. Duch ho vodil štyridsať dní po púšti a diabol ho pokúšal“ (Luk 4,1). Svedectvo Markovho evanjelia je ešte významnejšie. Hovorí: „A hneď ho Duch pudil na púšť. Na púšti bol štyridsať dní a satan ho pokúšal. Bol medzi divou zverou a anjeli mu posluhovali“ (Mar 1,12.13). „Po tie dni nič nejedol“ (Luk 4,2).
Keď bol Ježiš vedený na púšť, aby bol pokúšaný, viedol ho ta Duch Boží. Sám pokušenie nevyhľadával. Šiel na púšť, aby osa
„Hospodinovým slovom vznikli nebesá a dychom jeho úst všetky ich voje.“ „Lebo on povedal a stalo sa. On rozkázal a postavilo sa.“ „Založil si zem na jej pilieroch, neskláti sa na večné veky“ (Ž 33,6.9; 104,5).
Zem bola prekrásna, keď vyšla z rúk svojho Tvorcu. Jej povrch spestrovali rozmanité útvary. Pokrývali ju vrchy a pahorky, mohutné rieky a pôvabné jazerá; kopce a horstvá však neboli strmé a rozoklané. Príkre svahy a údolia nevytvárali nebezpečné rokliny, ako to vidíme dnes. Ostré h