Nová zem

Istý chlapec po stručnej zmienke o smrti s úľavou povedal: „Domov mám v nebi, ale necnie sa mi za ním.“ Mnohí ľudia majú podobný pocit, že totiž tvárou v tvár smrti je lepšie uprednostniť nebo než to „druhé miesto“, ale čo sa týka reality a podnetov, ťažko sa niečo vyrovná životu tu a teraz. Keby názory mnohých ľudí o živote po smrti boli pravdivé, tento pocit by sa dal ospravedlniť. No z opisov a náznakov Písma vyplýva, že radosť, ktorú Boh pripravuje vykúpeným, natoľko prevyšuje život terajší, že málokto by váhal vzdať sa tohto života za nový.

Povaha novej zeme
Hmatateľná skutočnosť. Prvé dve kapitoly Písma hovoria o Božom pôvodnom dokonalom svete ako domove ľudí, ktorých stvoril. Posledné dve kapitoly Písma tiež hovoria o Božom stvorení dokonalého sveta pre ľudstvo. Tu však ide o nové stvorenie, obnovu zeme po pustošivých následkoch hriechu.

Písmo opätovne pripomína, že tento večný domov vykúpených bude skutočné miesto, lokalita, ktorú budú skutoční ľudia zmyslovo vnímať, teda vidieť, počuť, dotýkať sa jej, budú ju môcť ochutnať, ovoňať, zmerať, zobrazovať, skúmať a naplno okúšať. Toto skutočné nebo pripraví Boh práve na novej zemi.

V 3. kapitole 2. listu Petrovho nachádzame stručne vystihnutý biblický základ tejto predstavy. Apoštol Peter hovorí o predpotopnom svete ako o „vtedajšom svete“, ktorý zahynul vodou. Druhý svet je „terajšie nebo i zem“, svet, ktorý bude očistený ohňom, aby mohol prísť tretí svet, „nové nebo a nová zem, na ktorých prebýva spravodlivosť“. (2 Pet 3,6.7.13) 1 Ten „tretí“ svet bude práve taký skutočný ako prvé dva.

Pokračovanie a odlišnosť. Výraz „nová zem“ tu naznačuje pokračovanie (kontinuitu) prítomnej zeme ako aj odlišnosť od nej. 2 Apoštoli Peter a Ján hovoria o starej zemi, očistenej ohňom (375) od každej poškvrny a potom obnovenej. (2 Pet 3,10-13; Zj 21,1) 3 Nová zem je teda predovšetkým táto zem, nie nejaké iné miesto. Aj keď bude obnovená, zostane známym domovom. To je nádherné! Novou je však v tom zmysle, že Boh odstráni zo zeme každú hriešnu škvrnu.

Nový Jeruzalem
Nový Jeruzalem je hlavným mestom novej zeme. V hebrejčine názov Jeruzalem znamená „mesto pokoja“. Pozemský Jeruzalem zriedkakedy bol tým, čo jeho meno znamená, ale názov Nový Jeruzalem bude výstižným výrazom skutočnosti.

Spojnica. Toto mesto je v istom zmysle spojnicou medzi nebom a novou zemou. Výraz nebo predovšetkým znamená „oblohu“. Písmo ním označuje:
(1) atmosferické nebo, (1 Moj 1,20)
(2) hviezdne nebo, (1 Moj 1,14-17)
(3) „tretie nebo“, kde je umiestnený raj. (2 Kor 12,2-4)

Z tohto súvisu „neba“ s rajom sa nebo stalo synonymom raja, miestom Božieho trónu a prebývania. Preto Písmo, v širšom zmysle slova, nazýva Božie kráľovstvo, vládu i ľud, ktorý ochotne Božiu vládu prijme, „nebeským kráľovstvom“.

Boh splní nad všetky očakávania prosbu Kristovej modlitby: „Príď kráľovstvo tvoje, buď vôľa tvoja ako v nebi tak i na zemi,“ keď na túto planétu zostúpi Nový Jeruzalem. (Zj 21,1.2) Boh zem nielen obnovuje, ale ju povznáša. Prekračuje jej postavenie spred pádu do hriechu, stáva sa hlavným mestom vesmíru.

Opis. Ján používa romantické výrazy na znázornenie krásy Nového Jeruzalema: Mesto sa podobá „neveste ozdobenej pre svojho ženícha“. (Zj 21,2) Opisom fyzikálnych vlastností mesta chce zobraziť jeho skutočnosť.

1. Jeho svetlo. Prvú konkrétnu vlastnosť, ktorú si Ján všimol, keď zahliadol „nevestu, Baránkovu manželku“, bola „jej žiara“. (Zj 21,9.11) Božia sláva osvecuje mesto, takže nepotrebuje svetlo slnka ani mesiaca. (Zj 21,23.24) Nijaké temné uličky nebudú kaziť vzhľad Nového Jeruzalema, pretože múry a ulice sú priesvitné „a noci tam nebude“. (Zj 21,25) „Nebudú potrebovať svetlo lampy ani svetlo slnka, lebo svetlom im bude Pán Boh.“ (Zj 22,5)

2. Jeho stavba. Boh použil len najlepší materiál na stavbu tohto mesta. Hradby sú z jaspisu, „najdrahšieho kameňa“. (Zj 21,11.18) Jeho základy zdobí dvanásť rôznych drahokamov: jaspis, zafír, chalcedón, smaragd, sardonyx, sardion, chryzolit, beryl, topás, chryzopras, hyacint a ametyst. (Zj 21,19.20)

Tieto drahé kamene však nie sú prvotným stavebným materiálom. Boh toto mesto – jeho budovy a ulice – postavil zväčša zo zlata, (Zj 21,18.21) pričom tento vzácny kov použil tak rozšafne, ako ľudia dnes používajú (376) betón. Toto zlato je jemnejšie než ktorékoľvek z jeho dnes známych druhov, pretože Ján ho nazýva „rýdzim zlatom, podobným čistému sklu“. (Zj 21,18)

Dvanásť brán – každá z jednej perly – umožňuje prístup do mesta. „Perly sú plodom utrpenia: nepatrné dráždivé zrnko vnikne do lastúry ustrice a tento malý živočích svojím utrpením premieňa toto dráždivé zrnko na žiarivý drahokam. Brány sú z perál. Tvoj i môj vstup Boh umožnil za cenu neskonalého osobného utrpenia, keď v Kristovi zmieril všetko so sebou.“ 4

Skutočnosť, že anjel, ktorý Jánovi ukázal mesto, zmeral jeho hradby, je práve taká významná, ako zoznam materiálov na stavbu mesta. Keďže sa dali zmerať, lebo majú výšku, dĺžku a hrúbku, umožňuje to dnešnej, na informácie orientovanej mentalite pochopiť realitu mesta.

3. Jeho zásoba potravy a vody. Z Božieho trónu v strede mesta vyteká „rieka vody života“. (Zj 22,1) „Z oboch strán rieky“ vyrastá strom života. Jeho dvanástoraké ovocie obsahuje životodarný prvok, bez ktorého ľudstvo muselo žiť odvtedy, čo Adam a Eva odišli z raja – liek proti starnutiu, opotrebovanosti a obyčajnej únave. (Zj 22,2; 1 Moj 3,22) Tí, čo jedia ovocie tohto stromu, nepotrebujú nijaký nočný spánok kvôli odpočinku, (pozri Zj 21,25) lebo na novej zemi nebudú nikdy unavení.

Náš večný domov
Písmo jasne hovorí, že spasení nakoniec zdedia túto zem. (Mat 5,5; Ž 37,9.29; 115,16) Ježiš prisľúbil, že pre svojich nasledovníkov prichystá „príbytky“ v dome svojho Otca. (Ján 14,1-3) Ako sme už poznamenali, Písmo umiestňuje Otcov trón a nebeské ústredie do nového Jeruzalema, ktorý zostúpi na túto zem. (Zj 21,2.3.5)

Domov v meste. Nový Jeruzalem je mesto, ktoré očakával Abrahám. (Žid 11,10) V onom rozsiahlom meste Kristus pripravuje „príbytky“, (Ján 14,2) alebo, ako to naznačuje pôvodné slovo, „trvalé miesta“ – skutočné domovy.

Príbytky mimo mesta. Vykúpení však nebudú nutne bývať len v rámci múrov Nového Jeruzalema. Zdedia zem. Zo svojich mestských domovov vyjdú do voľnej prírody a tam sa rozhodnú postaviť si svoje vysnívané domovy, pestovať plodiny, zberať úrodu a užívať ovocie. (Iz 65,21)

Doma – v prítomnosti Boha a Krista. Na novej zemi sa splní Ježišovo zasľúbenie učeníkom: „Aby ste aj vy boli tam, kde som ja.“ (Ján 14,3) Zámer vtelenia – „Boh s nami“ – dosiahne nakoniec svoj cieľ. „Hľa, Boží stánok je medzi ľuďmi! A bude medzi nimi prebývať; oni budú jeho ľudom a sám Boh – ich Boh – bude s nimi.“ (Zj 21,3) Tu majú vykúpení prednosť, (377) že budú žiť v prítomnosti Otca a Syna a budú mať s nimi spoločenstvo.

Život na novej zemi
Aký bude život na novej zemi?

Vláda s Bohom a Kristom. Boh zapojí vykúpených do záležitostí svojho kráľovstva. „Trón Boží a Baránkov bude v ňom [v meste] a jeho služobníci budú mu slúžiť... kraľovať budú na veky vekov.“ (Zj 22,3-5; pozri 5,10)

Rozsah ich vlády nepoznáme. Bezpečne však môžeme predpokladať, že významným poslaním vykúpených bude to, že budú Kristovými zástupcami vo vesmíre, ktorí budú vydávať svedectvo o svojej skúsenosti s Božou láskou. Ich najväčšou radosťou bude oslavovať Boha.

Telesná aktivita na novej zemi. Záblesky rozmanitých aktivít, do ktorých sa tam budú môcť vykúpení zapojiť, povzbudzuje našu chuť, ale tým sa ani len nezačali vymedzovať hranice možností. Už sme spomenuli biblické zasľúbenia, že vykúpení „budú stavať domy a bývať v nich“. (pozri Iz 65,21) Stavanie predpokladá plán, stavbu, domové vybavenie a možnosť prestavby. Z výrazu „bývať“ si môžeme odvodiť celé spektrum aktivít súvisiacich s každodenným životom.

Základným motívom celej existencie na novej zemi je obnova toho, čo Boh naplánoval pre svoje počiatočné stvorenie. V raji Boh dal prvým ľuďom záhradu, aby „ju obrábali a strážili.“ (1 Moj 2,15) Ak na novej zemi, podľa proroka Izaiáša, vykúpení budú vysádzať vinice, prečo nie sady a obilné polia? Ak budú hrať na harfách, ako čítame v Zjavení, prečo nie na trúbach a iných nástrojoch? Veď Boh sám vštepil do ľudí tvorivú naliehavosť a uviedol ich do sveta bezmedzných možností. (1 Moj 1,28-31)

Spoločenský život na novej zemi. Veľkú časť radosti vo večnosti budeme prežívať v spoločenstve.

1. Priatelia a rodina. Budeme po oslávení poznať svojich príbuzných a priateľov premenených na Ježišov obraz? Po Kristovom vzkriesení jeho učeníci nemali nijaké ťažkosti rozpoznať Pána. Mária spoznala jeho hlas, (Ján 20,11-16) Tomáš poznal jeho telesný zjav (Ján 20,27.28) a emauzskí učeníci jeho pohyby. (Luk 24,30.31.35) V nebeskom kráľovstve Abrahám, Izák a Jákob budú stále mať svoje mená a svoju osobitosť. (Mat 8,11) Bezpečne sa môžeme domnievať, že na novej zemi budeme pokračovať vo svojich vzťahoch s tými, ktorých tu poznáme a milujeme.

Našou nebeskou nádejou sú vlastne vzťahy, z ktorých sa tam budeme tešiť, a to nielen vzťahy s našimi rodinnými príslušníkmi a známymi priateľmi. Hmotné hodnoty nebeského domova „sa nebudú môcť porovnávať s večnými hodnotami vzťahov s Bohom-Otcom, s naším Spasiteľom, s Duchom Svätým, s anjelmi, svätými z každého pokolenia, národa, jazyka a ľudu (378) a s našimi rodinami... Nebude tam nijakých narušených osobností, rozdelených rodín, prerušeného spoločenstva. V celom vesmíre bude neporušenosť a zdravie. Telesná a duševná jednota budú dokonalou náplňou neba a večnosti.“ 5

„Láska a porozumenie, ktoré do duše vložil sám Boh, nájde tam najvernejšie a najpríjemnejšie uskutočnenie. Čisté spoločenstvo so svätými bytosťami, súladný spoločenský život s blahoslavenými anjelmi a s vernými všetkých vekov... – to všetko patrí k šťastiu vykúpených.“ 6

2. Manželstvo. Niektorí z Kristových súčasníkov pripomenuli prípad ženy, ktorá sedemkrát ovdovela. Spýtali sa Ježiša, koho ženou bude po vzkriesení. Netreba veľkú predstavivosť na to, aby sme postrehli nekonečné problémy, ktoré by nastali, keby sa v nebi mali obnoviť manželské vzťahy z tejto zeme. Kristova odpoveď svedčí o božskej múdrosti: „Pri vzkriesení sa ľudia neženia ani nevydávajú, ale sú ako anjeli v nebi.“ (Mat 22,29.30)

Prídu tam vykúpení o dobrodenie manželstva? Vykúpení o nijaké požehnanie neprídu! Boh zasľúbil, že „neodopiera dobro tým, čo chodia bezúhonne“. (Ž 84,12) Ak je to pravdou už v tomto živote, o koľko viac to bude platiť v živote budúcom.

Podstatou manželstva je láska. Prejavy lásky sú výrazom vnútornej radosti. Písmo hovorí: „Boh je láska“ a „plnosť radosti je v tvojej prítomnosti. Po tvojej pravici je večná blaženosť“. (1 Ján 4,8; Ž 16,11) Na novej zemi nikto nebude mať nedostatok ani lásky, ani radosti, ani príjemného potešenia. Nikto sa tam nebude cítiť osamotený, opustený či nemilovaný.

Smieme dôverovať, že milujúci Stvoriteľ, ktorý manželstvo ustanovil pre radosť na tomto svete, bude mať ešte niečo lepšie vo svete budúcom – niečo, čo prevýši manželstvo tak, ako nový svet prevýši svet terajší.

Intelektuálny život na novej zemi
Duševná obnova. „Lístie stromu [života] je na uzdravenie národov.“ (Zj 22,2) Uzdravenie v reči Zjavenia znamená viac než len „vyliečenie“, znamená „obnovu“, pretože tam už nikto nebude chorý. (Iz 33,24.20) Keď vykúpení budú jesť zo stromu života, zbavia sa telesnej i duševnej zaostalosti, ktorá bola po celé stáročia dôsledkom hriechu, budú obnovení na Boží obraz.

Neobmedzené možnosti. Večnosť ponúka neobmedzený intelektuálny rozmach. Na novej zemi „nesmrteľná myseľ bude s neochabujúcim potešením obdivovať diela stvoriteľskej moci, tajomstvá vykupiteľskej lásky. Nebude nijakého krutého, ľstivého nepriateľa, ktorý by zvádzal k zabúdaniu na Boha. Rozvinie sa každá schopnosť, umocní sa každá spôsobilosť. Získavanie poznania neunaví myseľ, ani nevyčerpá sily. Tam bude možnosť (379) uskutočniť aj tie najväčšie podujatia, dosiahnuť najsmelšie predsavzatia, splniť najodvážnejšie zámery a vždy budú vyvstávať nové výšiny na prekonanie, nové zázraky na obdivovanie, nové pravdy na pochopenie, nové objekty na uplatnenie schopností ducha, duše i tela.“ 7

Duchovná činnosť na novej zemi. Bez Krista by večný život nemal význam. Vykúpení budú po celú večnosť cítiť potrebu hlbšie poznať Ježiša – dôkladnejšie chápať jeho život a dielo, mať užšie spoločenstvo s ním, a príležitosti svedčiť nepadlým svetom o jeho nepoškvrnenej láske, mať takú povahu, ktorá sa mu viac podobá. Vykúpení budú žiť pre Krista a s Kristom. V ňom zostanú navždy dokonale spokojní.

Kristus sám žil, aby slúžil (Mat 20,28) a aj svojich nasledovníkov povolal do služby. Spolupracovať s ním už teraz je samo osebe užitočné. Z toho vyplývajúci vzťah ponúka ďalšie, ešte väčšie požehnanie a prednosť spolupracovať s ním na novej zemi. Tam „jeho služobníci mu budú slúžiť“ s ešte väčšou radosťou a zadosťučinením. (Zj 22,3)

Aj keď vykúpení budú mať príležitosť skúmať Božiu pokladnicu prírody, najobľúbenejšou vedou bude veda o spasení. Intelektuálne schopnosti budú obnovené do tej miery, akú podľa Božieho zámeru mali mať, a bez zaslepenosti hriechom pomôžu vykúpeným vnímať duchovnú pravdu takým spôsobom, po akom tu možno len túžiť. Vykúpení budú po celú večnosť skúmať a ospevovať spásu – tému, ktorej hĺbka, výška a šírka presahuje každú predstavu. Toto štúdium pomôže vykúpeným poznať stále širšie rozmery pravdy v Ježišovi.

Spasení sa budú týždeň po týždni stretávať pri sobotnej bohoslužbe: „Od soboty do soboty bude prichádzať každé telo, aby sa klaňalo predo mnou, hovorí Hospodin.“ (Iz 66,23)

Nebude tam už...
Každé zlo bude vykorenené. Najkrajšie zasľúbenia o novej zemi sa týkajú toho, čo tam už nebude. „Nebude smrti ani žiaľu; ani náreku, ani bolesti viac nebude, lebo prvé sa pominulo.“ (Zj 21,4)

Všetko toto zlo bude navždy odstránené, pretože Boh vykorení každú formu hriechu, príčinu všetkého zla. Písmo sa zmieňuje o strome života, ktorý patrí k novej zemi, no ani raz nespomína strom poznania dobra a zla, či nejaký iný zdroj pokušenia. V onej dobrej zemi kresťan nebude musieť nikdy bojovať proti svetu, telu a diablovi.

Zárukou, že nová zem zostane „novou“ napriek ľuďom, ktorí prídu zo starej, hriechom porušenej planéty Zem, je to, že Boh nepripustí, aby ta vošli ľudia „ohavní, vrahovia, smilníci, traviči, modloslužobníci a všetci luhári“. (Zj 21,8; 22,15) Musí to urobiť, pretože kamkoľvek príde hriech, pustoší. (380)

„Každá stopa kliatby bude odstránená... Zostane len jediná pripomienka: Náš Vykupiteľ bude vždy nosiť stopy svojho ukrižovania. Na jeho ranenej hlave, jeho boku, na jeho rukách a nohách zostanú jediné stopy krutého diela, ktoré spôsobil hriech. Pri pohľade na Krista v jeho sláve prorok hovorí: 'On žiari ako svetlo, lúče mu z ruky šľahajú, a tým je zahalená jeho moc.` (Hab 3,4) Cez všetky nekonečné veky budú rany Golgoty vyjavovať Kristovu chválu a hlásať jeho moc.“ 8

Prvotné veci sa už nebudú pripomínať. Izaiáš píše, že na novej zemi „prvotné veci sa už nebudú spomínať, ani na myseľ neprídu“. (Iz 65,17) Zo súvisu tohto textu je však zrejmé, že ide o ťažkosti starého života, na ktoré vykúpení zabudnú. (Pozri Iz 65,16.) Nezabudnú na dobré veci, ktoré Boh urobil, na prehojnú milosť, ktorou ich spasil, pretože inak by celý tento zápas s hriechom bol márny. Vlastná skúsenosť svätých s Kristovou spásnou milosťou je podstatou ich svedectva po celú večnosť.

Okrem toho dejiny hriechu tvoria dôležitý prvok istoty, že „súženie dvakrát nepríde“. (Náh 1,9) Pomyslenie na smutné následky hriechu bude slúžiť ako trvalo odstrašujúce memento každému, kto by mohol byť niekedy v pokušení znova sa rozhodnúť pre onú samovražednú cestu. Aj keď udalosti minulosti slúžia dôležitému zámeru, nebeské ovzdušie odstraňuje bolesť zo strašných spomienok na prežité útrapy. Je zasľúbené, že spomienky na ne nebudú vykúpeným prebúdzať výčitky, ľútosť, sklamanie, zármutok či znepokojenie.

Význam viery v nové stvorenie
Viera v učenie o novej zemi prináša kresťanovi viacero veľmi pozitívnych dôsledkov.

Podporuje vytrvalosť. Kristus sám „namiesto radosti, ktorá sa mu núkala, vzal na seba kríž, pohrdol potupou“. (Žid 12,2) Pavlovi sa pri pohľade do budúcej slávy obnovila odvaha: „Preto neochabujme... veď naše terajšie ľahké súženie prinesie nám nesmierne veľkú váhu večnej slávy.“ (2 Kor 4,16.17)

Prináša radosť a istotu z odmeny. Kristus sám povedal: „Radujte sa a jasajte, lebo máte hojnú odmenu v nebi.“ (Mat 5,12) Apoštol Pavel opätovne zdôrazňuje: „Čie dielo... zostane, ten dostane odmenu.“ (1 Kor 3,14)

Dáva silu proti pokušeniu. Mojžiš sa vedel zriecť „pôžitku z hriechu“ a „pokladov Egypta“ pretože „hľadel na odmenu“. (Žid 11,26)

Je predzvesťou neba. Odmenou kresťana je nielen budúcnosť. (Ef 1,14) Kristus hovorí: „Kto počúvne môj hlas a otvorí mi dvere, k tomu vojdem.“ (Zj 3,20) „A keď Kristus vchádza, vždy (381) prináša nebo so sebou.“ Spoločenstvo s ním „je nebo v srdci; to je začiatok slávy, závdavok spasenia.“ 9

Vedie k väčším výsledkom. Niektorí hľadia na kresťanov ako na ľudí takých zahľadených do neba, že pre pozemský život sú úplne nepoužiteľných. No pravá viera v ono budúce dáva kresťanom pevný základ, z ktorého možno hýbať svetom. C. S. Lewis poznamenal: „Pri čítaní dejín zisťujem, že kresťania, ktorí pre prítomný svet urobili najviac, boli práve tí, čo najviac mysleli na svet budúci... odvtedy, čo kresťania prestali myslieť na svet budúci, stratili vplyv aj vo svete tomto. Zamerajte sa na nebo, a nájdete v ňom aj zem. Zamerajte sa len na zem, stratíte všetko.“ 10

„Rozvážny človek venuje viac pozornosti tomu, aby z mramoru vytesal sochu, než aby staval snehuliaka.“ 11 Kresťan, ktorý chce žiť večne, celkom prirodzene bude pozornejší vo svojom živote (a tým tvorivejšie ovplyvní spoločnosť) než ten, kto si myslí, že sa narodil len nato, aby ho odhodili.

„Záujem o nebeské témy, ktoré prichádzajú z podnetu Ducha Svätého, má mocnú asimilačnú moc. Človeka povznáša a zušľachťuje. Pole tohto záujmu a rozhľadu je širšie a rozsah a hodnota vecí videných i nevidených sú jasnejšie docenené.“ 12

Zjavuje Božiu povahu. Svet, ako ho dnes vidíme, hrubo skresľuje Božiu povahu i Boží pôvodný plán s touto planétou. Hriech tak poškodil fyzikálne ekosystémy zeme, že si mnohí sotva vedia predstaviť súvis medzi týmto svetom a zemou z 1. a 2. kapitoly knihy Genesis. Dnešný život sa vyznačuje stálym zápasom o prežitie. Aj život veriacich, ktorí musia bojovať proti tomuto svetu, telu a diablovi, nepredstavuje presne Boží pôvodný plán. V tom, čo Boh pre vykúpených pripravil – svet nedotknutý satanovým vplyvom, v ktorom vládne len Boží zámer – máme vernejší obraz jeho povahy.

Priťahuje nás k Bohu. Písmo opisuje novú zem, aby priviedlo neveriaceho človeka ku Kristovi. Keď istý človek počul, že „konečným domovom svätých má byť zem obnovená do svojej rajskej krásy, takej skutočnej, ako skutočná je terajšia zem“, kde ľudia majú byť „zbavení každého zármutku, bolesti a smrti a kde sa majú poznať a vidieť jeden druhého tvárou v tvár“, horlivo namietal:

„To predsa nemôže byť, veď práve to by vyhovovalo svetu, práve to by chceli bezbožní.“

Mnohí „akoby si mysleli, že náboženstvo počítajúce... so svojou konečnou odmenou musí byť niečo, po čom svet nemôže nijako túžiť. Keď sa teda spomína nejaký stav šťastia, po ktorom by ľudské srdce vo svojom padlom stave chcelo úprimne túžiť, nazdávajú sa, že to nemôže patriť k pravému náboženstvu.“ 13 Nič nemôže byť pravde vzdialenejšie. (382)

Zmyslom veľkého Božieho zámeru je oznámiť, čo Boh pripravil tým, ktorí ho milujú, odpútať ich od prílišného záujmu o tento hriešny svet – pomôcť im rozpoznať hodnotu budúceho sveta a zahliadnuť krásy, ktoré pripravilo láskyplné Otcovo srdce.

Naveky nové
Na tejto starej zemi sa často vraví, že „všetko dobré prichádza nakoniec“. To najlepšie z radostnej správy o novej zemi je, že nebude mať konca. Potom zaznejú slová piesne z „Halelujového chóru“: „Kráľovstvo tohto sveta sa stalo kráľovstvom nášho Pána a jeho Pomazaného (Krista) a bude kraľovať na veky vekov.“ (Pozri Zj 11,15; Dan 2,44; 7,27.) Podľa Písma sa k tejto oslavnej piesni pripojí každé stvorenie: „Sediacemu na tróne a Baránkovi dobrorečenie a česť, sláva a moc na veky vekov.“ (Zj 5,13)

„Veľký spor sa skončil. Nieto už hriechu ani hriešnikov. Celý vesmír je čistý. V celom nezmernom stvorení vládne súlad a radosť. Od toho, ktorý všetko stvoril, plynie život, svetlo a radosť vo všetkých oblastiach bezmedzného priestoru. Od najmenšieho atómu až po najväčší svet, všetko živé i neživé, vo svojej nezatienenej kráse a dokonalej radosti oznamuje, že Boh je láska.“ 14