Budhizmus

Buddhizmus môžeme považovať za filozofiu
Do tej miery, že jeho učenia predstavujú kompletný a logický názor, ale buddhizmus nie je iba filozofiou. Filozofia dokáže vysvetliť veci na formálnej úrovni slov a názorov, zatiaľ čo Buddhove náuky pracujú s človekom ako celkom. I keď filozofia i buddhistická prax vedú k jasnosti myslenia, iba prax môže viesť k trvalým premenám, pretože nám dáva praktický kľúč k vnútorným i vonkajším udalostiam zažívaným v každodennom živote.

Kvôli schopnosti Buddhových učení meniť ľudí, ktorí ich praktizujú, považujú niektorí ľudia buddhizmus za určitý druh psychológie. Všetky psychologické školy sa pokúšajú pomáhať ľuďom, aby neboli záťažou pre spoločnosť, ani nemali príliš veľa osobných problémov. I keď buddhizmus i psychológia majú schopnosť ľudí meniť, buddhizmus je určený tým, ktorí už sú zdraví. Môžeme povedať, že buddhizmus začína tam, kde psychológia končí. Buddhizmus Diamantovej cesty nachádza použitie v okamihu, keď je človek už stabilný, keď zažíva priestor ako radosť, a nie ako hrozbu. Od tejto úrovne rozvíjajú buddhistické učenia neobmedzenú odvahu, radosť a lásku, ktoré sú vrodeným bohatstvom mysle.

Keď človek aplikuje tieto učenia

Vo svojom živote, rozvinie hlbokú dôveru v ich účinnosť, a to dáva všetkým situáciam príchuť významu a rastu. Akonáhle vzrastie uvedomenie si podmienenej podstaty všetkých vecí, odpadnú stuhnuté koncepcie a prirodzene sa objavia dokonalé vlastnosti tela, reči a mysle. Konečný výsledok praxe - plné osvietenie alebo stav buddhu - prekračuje intelektuálne či terapeutické ciele filozofie i psychológie. Je to stav dokonalosti mimo všetkých konceptov.


Buddhizmus je viac ako 2 500 rokov staré náboženstvo skúsenosti, ktoré je kombináciou logického pohľadu a premieňajúcej sily s metódami vedúcimi k dosiahnutiu trvalých a nadosobných psychických stavov.